«Paśla Tajłanda Hruzija zdajecca ahresiŭnaj». Prahramist — pra zimoŭku ŭ Azii i žyćcio ŭ Tbilisi
-
08.04.2026Navošta ŭsio heta?, a tvaja jakaja spadčyna? Kamu heta budzie cikava akramia tvaich rodnych i siabroŭ? Tak i ŭ hetaha čałavieka.
-
08.04.2026Navošta ŭsio heta?, Nado sidie v panielkie s cientralnym otupienijem, smotrieť komputier, imieť dačku iz h i pałok v ST, obiazatielno koptiaŝij korč, i płodiťsia ot baby, kotoruju nikohda nie lubił. Ach da, chodiť na fabriku-zavod, diełať 150 vidov čipsov i mołočki ili łomučije MAZy.
-
08.04.2026Navošta ŭsio heta?, čelik žyvie, jak adzin śpiavak irtom kaža, u kajf, a spadar jamu vajb svaim kamientam zanudnym sapsavaŭ /s
-
08.04.2026Jaki ž ty jašče durnieńki, chłopčyk.
-
08.04.202670hadovy, I ja vaš sovok lenivyj, voniučij, chitropričiesannyj na duch nie pierienošu.
-
08.04.2026Bieskarysnaje intervju , a vy ŭsie žyviecie kab vam było niepryjemna?
-
08.04.2026[Red. vydalena]
Jašče momant - heta kulturnaja aprapryjacyja. Kolki b čałaviek nie spaŭ na vulicy, jon nie źjaŭlajecca namadam. Na płaniecie Ziamla nie tak šmat zastałosia ludziej - namadaŭ. Samaja vialikaja abščyna namadaŭ - heta romy. Dla romaŭ žyćcio namada nie vodpusk, nie prykoł, a sposab žyćcia. Jany žyvuć socyumam i pa svaich zakonach. U ich jość kultura namadaŭ, kazki, muzyka, mifałohija. A hety čałaviek nie padobny da narodžanaha nośbita kultury namadaŭ, padobny bolš da ašukanca.