Polskija ŭłady apraŭdali biełarusa, jaki padavaŭsia na kartu pobytu z pašpartam Novaj Biełarusi
-
09.04.2026Kali adzin čałaviek zrabiŭ bolš, čym uvieś ofis ahułam uziaty))
-
09.04.2026nie taki, jak jość, na samaj spravie, hety čałaviek skarystaŭsia (ŭ dobrym sensie) vynikami pracy Ofisa za ŭsie apošnija hady: trymańnie Biełarusi ŭ paviestcy, tłumačeńnie paŭsiul, dzie možna, što adbyvajecca i što takoje sučasnyja ŭłady i ŭrešcie rešt, sam pašpart Novaj Biełarusi. Vy ž nie dumajecie, što jon ŭ nieba zvaliŭsia?
-
09.04.2026Nu, zhodny. Praekt pašpartu — važnaja instytucyja. Vielmi dobra, što i ofis, i APK, inšyja ludzi jaho rabili i finansavali. Maje sproby karystacca hetym pašpartam — dziciačaja hulnia ŭ paraŭnańni z tym, što jany realizavali hety prajekt i pačali vydavać pašparty.
-
09.04.2026Idei ŭ Dźmitryja dobryja, pazityŭnyja - reśpiekt. Ale ž jość realnaść - nie varta raić ludziam, što hety "dakumient" možna paŭsiul pakazvać. Jon nie źjaŭlajecca paśviedčańniem asoby!
Mnie taksama chaciełasia b pašyrać haryzonty, ale jość biahučaja pravavaja realnaść -
09.04.2026Spadar, usie niehatyŭnyja nastupstvy dla mianie — praz majo asabistaje hłupstva: nie padaŭ kopiju čyrvonaha pašpartu. Kali b padaŭ, to nijakich razboraŭ užond i nie pačynaŭ by. Tak, jość ryzyka, što jaho nie prymuć. Mnie padajecca važnym adkryta zajaŭlać, što heta za dakumient, kali pytajuć.
-
09.04.2026Spadar, Camo saboju treba rabić travel documet. Ale pašpart novaj Biełarusi moža vyratavać u inšych, mieniej važnych, spravach pakul čakaješ novy travel documet. Nu, i viadoma ž drobnyja i nie važnyja spravy niekali dyj pierarastuć u ŭsieahulnaje pryznańnie našaha novaha sapraudnaha pašpartu :)
-
09.04.2026toj samy Dźmitryj, dobra, što ŭ vas usio vyrašyłasia paśpiachova ŭ vyniku, bo historyja hučnaja była. I dziakuj za vašuju pazicyju - sapraŭdy haryzonty pašyrajucca, kali pačać ich pašyrać) U vas sapraŭdy troški inšaja situacyja, vy, jak ja razumieju, nie namahalisia paćvierdzić PNB svaju asobu, a dałučali jak dadatkovy dakumient. Nu ale tym nie mienš heta važnaja infanahoda, kab zadumacca ab tym, što faktyčna siońnia pašpart Novaj Biełarusi nie asabliva adroźnivajecca ad pašparta, razdrukavanaha doma na pryntary - heta na žal (biezumoŭna, što kožny biełarus biez dakumientaŭ u zamiežžy byŭ by rady źjaŭleńniu narmalovaha PNB). I iści ź im, naprykład, u bank, jak z dakumientam, jaki paćviardžaje asobu... Nie dumaju, što dobraja ideja
-
09.04.2026Spadar, kaniešnie ž ja z vami nia zhodny, što heta prosta dakumient, jaki byccam by vydrukavali doma na pryntary. Bo pašpartny stoł vykarystoŭvaje biełaruskija pašparty, biełaruskija bazy dadzienych, jakija atrymali «Kibierpartyzany», i jeŭrapiejskija vidy na žycharstva, kab padćvierdzić asobu čałavieka, jaki padajecca na pašpart. Ja vykarystoŭvaŭ hety dakumient dla nabyćcia i rehistracyi sim-karty ŭ Polščy. Akramia hetaha, asabista viedaju biełarusku, u jakoj poškodžany vadoj jaje sini pašpart, joj admovili ŭ polskim padarožnym dakumiencie dla zamiežnikaŭ (vidać, bo termin dziejańnia siniaha pašpartu nia skončyŭsia), i praz ŭsio heta byli prablemy z atrymańniem bankaŭskich pasłuh u PKO Bank Polski. Jana atrymała čyrvony biełaruski pašpart i zmahła zrabić jaho svaim asnoŭnym dakumientam u hetym banku. Tamu, tak, z adnaho boku, byccam situacyja nie adroźnivajecca ad taho, što ja sam ci jana sama nadrukavała hetyja pašparty na chatnich pryntarach, i nivodnaja kraina śvietu ich nie pryznaje, a z druhoha boku — voś kankretnyja prykłady, kali hetym pašpartam udajecca karystacca pa jahonym pramym pryznačeńni — identyfikacyi svajoj asoby.
Ale ja z vami zhodny, kali vy pišacie, što haryzonty pašyrajucca, kali pačać ich pašyrać. I dziakuj za słovy padtrymki ŭ majoj asabistaj situacyi. -
09.04.2026toj samy Dźmitryj, łoł, eto imienno prosto bumažka, raśpiečatannaja na printierie hdie-to v podvale). To, čto komu-to tam udałoś na nieho čto-to oformiť - nu pozdravlaju, uśpiešno vospolzovaliś ošibkoj rabotnika učrieždienija. Kak tolko eta ošibka popadietsia komu-to na hłaza, sim-karta ili čto-to tam jeŝie budut zabłokirovany, rabotnik vozmožno połučit po šapkie. A ja by na miestie polakov dał by po šapkie nie tolko rabotniku, no i klijentu. Jeśli podumať, to eto primierno tožie samoje kak pridti v mahazin i poprobovať zapłatiť raśpiečatannoj na printierie kupiuroj, a potom vklučať duračka.
-
09.04.2026Skažycie, adkul infarmacyja, što polski pašpartny stoł nibyta vykarystoŭvaje, ŭ tym liku, "biełaruskija bazy dadzienych, jakija atrymali «Kibierpartyzany»", "kab padćvierdzić asobu čałavieka, jaki padajecca na pašpart"?
Jakim čynam heta nibyta robicca, jakaja krynica hetaj infarmacyi? -
09.04.2026., krynica — asabistyja razmovy z čałaviekam, jaki z samaha pačatku prasoŭvaŭ hety praekt praz Ofis Śviatłany Cichanoŭskaj.
-
09.04.2026Jaki prajekt? "Kibierpartyzany", "Pašpart Novaj Biełarusi"?
Niedzie jašče heta napisana, paćvierdžana, chacia b skazana ŭ intervju?
Bo zusim dziŭna hučyć, što polskija čynoŭniki napramuju karystajucca bazaj KP (pa sutnaści piersanalnymi danymi hramadzian RB, złamanymi abo vyviezienymi z RB). -
10.04.2026., prašu prabačeńnia: ja nie zaŭvažyŭ, što vy čamuści rašyli, što polski paspartny stoł karystajecca biełaruskimi bazami dadzienych. Ja nia viedaju, čamu vy padumali mienavita pra polski. Ja pisaŭ pra toje, što pašpartny stoł, jaki vydaje čyrvony biełaruski pašpart, karystajecca bazami dadzienych «Kibierpartyzan» dla pravierki hramadzianstva aplikantaŭ.
-
10.04.2026Jasna.
Tak, čamuści vyrašyŭ, što ŭ heta raz razmova pra pierapravierku validnaści pašparta NB, kali prynosiš jaho polskim čynoŭnikam.
Spadziavajusia, razumiejecie, što hetyja arhumienty, što pašpart pierapravierany dvuma našymi arhanizacyjami - "biełaruski pašpartny stoł" i "kibierpartyzany", bazujucca na našym daviery da ich.
Dla polskich čynoŭnikaŭ jany mocy nie majuć.
Arhumienty, chutčej, dla dyskusij, a nie farmalnyja jurydyčnyja. Kali padyduć mienavita jurydyčna, to pa sim-karcie i bankaŭskim rachunku budzie drenna dla vas. -
09.04.2026«Dźmitryj zastaŭsia niezadavoleny pazicyjaj inicyjatyvy Partyzanka, jakaja zajaŭlała, što vykarystańnie takoha pašparta moža nieści kryminalnyja ryzyki (nibyta heta moža traktavacca jak padrobka dakumientaŭ ci machlarstva). Mužčyna nazvaŭ heta śpiekulacyjami, jakija nie majuć realnaj pravavoj asnovy»
Vidać, nie lečycca. Čałavieča, padziakuj, što sapraŭdy kryminałku ad palakaŭ nie atrymaŭ -
09.04.2026FF, takija rečy čytać varta ŭsio ž uvažliva - Dźmitryj ni razu nie vykarystaŭ novy pašpart imienna jak lehalnaje paśviedčańnie asoby, i tamu ŭ palakaŭ nie było nijakich pretenzij z hetaj nahody. Heta fantazii partyzanak.
[Zredahavana] -
09.04.2026FF, kali b zaviali, to daviałosia b vyrašać hetaje pytańnie. A tak my viedajem, što ich heta nie chvaluje i nichto navat u palicyju zajavu nia piša. Vyhladaje tak, što Polšča jak dziaržava davoli kansistentna zajmaje vielmi sbałansavanuju pazicyju pa šmat jakim pytańniam i znachodziać roznyja rašeńni, kali sprava tyčycca biełarusaŭ. Naprykład, jak było sa spraŭkami ad RB dla zamieny biełaruskaha vadzicielskaha paśviedčańnia na polskija i ŭ šmat jakich jašče vypadkach. U hetym vypadku vyhladaje tak, što najbolšaja ryzyka — što čyrvony pašpart prosta nia prymuć.
Nu, a «Partyzanki» pačali razvažać pa pytańniach u toj halinie prava, dzie jany nia majuć anijakaha dośviedu. Navat nie praviali nijakich daśledvańniaŭ ab tym, jak tyja ci inšyja artykuły kryminalnaha kodieksu prymianiajucca na praktycy i ci prymianialisia mienavita ŭ Polščy ŭ dačenieńni, naprykład, da World Passport, ci da pašpartu Kosava i inšych kankurentnych jurysdykcyj. Prosta pračytali kodeks i pajšli śpiekulavać, nie abapirajučysia na jakija-niebudź realnyja kiejsy ŭžyvańnia hetych jurydyčnych normaŭ na praktycy. -
09.04.2026Vadzim, jak heta nie vykarystaŭ, kali jon pradjaviŭ hety dakumient jak lehalny pašpart pry padačy na VNŽ? Partyzanki i nie pisali, što ŭ palakaŭ jość pretenzii na hety kont. Jany pisali, što pretenzii mohuć uźniknuć. Mužyku pašancavała, ale vinavaty nie jon ź jahonaj duraściu, a partyzanki
-
09.04.2026FF, ja miarkuju, što «Partyzanki» pačali razvažać pa pytańniu, dzie jany jak jurystki nia majuć anijakaha dośviedu.
Ja razmaŭlaŭ z čałaviekam, jaki pačynaŭ praekt pašpartu i prasoŭvaŭ jaho praz ofis. Jon uvohule ličyć, što ŭsio vyhladaje tak «Partyzanki» sprabujuć sabaciravać i praekt pašpartu i ŭvohule robiać niešta niedarečnaje ŭ dačynieńni da biełaruskich praektaŭ pa šmat jakim inšym pytańniam — byccam zaŭsiody šukajuć, da čaha dačapicca. Ja tak nie liču, bo dumaju, što «Partyzanki» ŭ hetym vypadku prajavili siabie jak nie vielmi vopytnyja jurysty i prosta pačali razvažać pa pytańniu, dzie jany jak jurystki nia majuć anijakaha dośviedu. -
09.04.2026FF, čukča nie čytaciel, čukča pisaciel. Dosyć užo plotki pierakidvać.
Jašče raz, toje što čałaviek nibyta "pradjaviŭ hety dakumient jak lehalny pašpart pry padačy na VNŽ" - vydumka.
Ci partyzanak, ci kahości inšanaha, jakuju partyzanki nie razabraŭšysia pačali razhaniać.
Čałaviek usłych adnaznačna paviedamiŭ užondniku što heta NIE dakumient. -
09.04.2026toj samy Dźmitryj, vielmi prykra, što Vy abiasceńvajecie vysiłki partyzanak, jakija, na sekundačku, pracujuć u volny čas i na danaty.
-
09.04.2026[Red. vydalena]
-
09.04.2026Adzin z udzielnikaŭ čatu «Partyzanki», vy zrabili vielmi manipulatyŭny kamientar.
U mianie było ŭzajemadziejańnie z «Partyzankami»: ja sprabavaŭ atrymać ich dapamohu i ŭdziačny za toje, što jany pasprabavali zrabić. Ale ja ŭvohule ničoha nie kažu j nie pišu pra hetaje ŭzajemdziejańnie i ŭvohule nie vystaŭlaju nijakich adznak ich rabocie i navat ich vysiłkam u dačynieńni asabista da mianie. Kab abiascenić, treba vystavić choć jakuju-niebudź acenku. Bo ja aceńvaju niedarečnyja publičnyja razvažańni pa temie, u jakoj jany jak jurysty nia majuć dośviedu, a acenki ich pracy, naprykład va ŭzajemadziejańni sa mnoj, z majho boku ŭvohule nie było.
Toje, što jany pracujuć u volny čas i na danaty nie daje im ahulnuju indulhiencyju na lubyja pamyłki. Jany by zasłuhoŭvali publičnaj krytyki, navat kali jany b zrabili pamyłku ŭ svajoj asnoŭnaj spravie.
Ujavicie sabie niešta zusim durnoje: naprykład, što jany paabiacali b niejkuju dapamohu i ničoha nie zrabili b, ci dazvalali vałancioram bieź jurydyčnaj adukacyi davać niejkija parady biez naležnaha kantrolu jurystaŭ, ci adzin z takich vałancioraŭ daŭ by kamuści niejkuju małakvalifikavanuju paradu, jakuju napisaŭ z dapamohaj čata-džy-pi-ci — nu, voś ujavicie sabie, što hety praekt ci inšy zrabiŭ by štości voś takoje zusim durnoje. Ci aznačaje, što ŭ hetym vypadku treba maŭčać i nie krytykavać hety ci padobny praekt, bo jany «pracujuć u volny čas i na danaty»? Kaniešnie ž, nie. Krytyka robić nas lepš, asabliva kali my dazvalajem emocyjam adrynuć i fakusujemsia na źmiastoŭnych rečach.
U dannym vypadku ich dobryja namiery nie dajuć im indulhiencyju ad krytyki za toje, što jany pačali davać nieprafisijnyja publičnyja kamientary ŭ halinie polskaha prava, dzie jany nia majuć anikaha dośviedu i dzie jany nie praviali anijakich daśledvańniaŭ u tym, što tyčycca isnujučaj u Polščy pravaprymianialnaj praktycy pa tym artykułam kryminalnaha kodieksu, na jakija jany spasyłalisia. Heta ŭvohule nia ich halina polskaha prava.
Na moj nieprafiesijny pohlad čałavieka, jaki nie źjaŭlajecca jurystam, ale maje bahaty vopyt uzajemadziejańnia z prafiesijanałami ŭ hetaj halinie, jany zrabili vielmi bazavuju pamyłku pačynajučaha jurysta: jany raptoŭna pierakanalisia, što raźbirajucca ŭvohule ŭ lubym pravie, što luboje ichniaje mierkavańnie źjaŭlajecca apryjory słušnym i što im navat nia treba pravodzić anijakich jurydyčnych daśledvańniaŭ, jak tyja ci inšyja jurydyčnyja normy nasamreč vykarystoŭvajucca na praktycy i jakija jany majuć nastupstvy ŭ realnym śviecie.
Ja ŭvohule spadziajusia, što hety kiejs budzie karysnym vopytam dla «Partyzanak» — što jany znajduć adnoha ci dvaich bolš vopytnych jurystaŭ, ź jakimi zmohuć padrabiazna abmierkavać hety kiejs: z punktu hledžańnia ich drenna prapracavanych publičnych mierkavańniaŭ nakont artykułaŭ polskaha kryminalnaha kodeksu, i ŭ tym što tyčycca ich razumieńnia profiesijnaj advakackaj etyki (u jakich vypadkach možna davać svaje mierkavańni, a ŭ jakich nie). Što ŭsia hetaja situacyja stanie ich punktam rostu. U ich dobryja namiery i jany zasłuhoŭvajuć stać bolš prafiesijnymi i macniejšymi. -
09.04.2026«Chtości afarmlaŭ na jaho sim-kartki, chtości pradjaŭlaŭ pry pasadcy ŭ samalot, chtości vykarystoŭvaje jaho ŭ polskich bankach. Treba praviarać na tryvałaść miežy isnujučych mahčymaściaŭ i stvarać novyja. Svaboda naradžajecca i zachoŭvajecca ŭ zazorach. I naša zadača — hetyja zazory pašyrać, ustaŭlajučy tudy našy ŭłasnyja hramadskija instytuty»
Pakul što hetyja "zazory" - z-za niedaśviedčanaści, niaŭvažlivaści kankretnych vykanaŭcaŭ. Narmatyŭnaja baza pry hetym nie źmianiajecca.
Nastupny vykanaŭca ŭ toj ža arhanizacyi moža lohka adklučyć telefon i zabłakavać rachunak, jakija zarehistravanyja nie na lehalnaje ŭ krainie vykarystańnia paśviedčańnie asoby.
I vy ryzykujecie nie tolki mahčymaj adkaznaściu za vykarystańnie takoha "paśviedčańnia - nie całkam paśviedčańnia", a i ŭłasnymi hrošami, akaŭntami, zarehistravanymi na numar telefona.
Sam płan niajasny. Jon ža nie ŭ tym, što tysiačy ludziej pačynajuć karystacca pašpartam, paśla stvarajecca praktyka de-fakta, pad jakuju nibyta vymušany padbudoŭvać de-jura. A ŭ čym, niajasna. Trochi pachistać sistemu.
I, kali ŭ artykule pryhadvajuć kanfliktnuju situacyju z Partyzankaj, to było b łahična pačuć adrazu ž kamientaryi abodvuch bakoŭ. -
09.04.2026[Red. vydalena]
[Zredahavana] -
10.04.2026[Red. vydalena]
-
10.04.2026"Rabota lubit duraka".
Samo staŭleńnie i błytanina polskich čynoŭnikaŭ robicca mahčymym vyklučna tamu, što biełaruskaja infaprastora stvaraje idealnyja dla jaje ŭmovy: uparta praciahvaje nazyvać nielehitymny režym łukašenki "biełaruskimi ŭładami". Što stvaraje ŭražańnie ŭnutranaj pobytavaj zhody i dapamahaje łukašystam adnaŭlać stračanuju lehitymnaść. Byccam by i nie było anijakaha 2020-a hoda. Što daje chałujam chunty mahčymaści nałalej, padmanam vydavać siabie za pradstaŭnikoŭ Krainy. I, viadoma, stavić znak roŭnaści pamiž biełarusami i chuntaj. Ničoha hetaha, viadoma, nie było b, kali b usie hetyja dziejačy sapraŭdy zrabili svoj vybar i nazyvali rečy svaimi imionami. Tamu pieravažnaje bošaść biurakratyčnych prablem emihracyi dapamahajuć stvarać sami biełarusy. Nu a pazicyju inicyjatyvy Partyzanka pa staŭleńniu da nacyjanalnaha pašpartu inakš, jak karysnym idyjatyzmam i nie nazavieš - hebnia plaskaje ŭ ładki vašaj dapamozie ŭ padryvie davieru da praektu i zachavańni pryznańnia "biełaruskaści" chunty. Brava.
[Zredahavana] -
10.04.2026Kali biełaruskija ŚMI i arhanizacyi buduć nazyvać "pašpart Novaj Biełarusi" "biełaruskim pašpartam", a zvyčajny, ad MUS RB "łukašenkaŭskim pašpartam" (abo luboj inšaj nazvaj na Vaš hust),
ci źmienić heta jurydyčny bok spravy, to-bok, ci buduć prymać "biełaruski pašpart" banki, pieravozčyki, pamiežniki i mytnia? -
11.04.2026., Chutčej tak. Ale heta budzie ŭžo pytańnie da zamiežnych instytucyj: pryznać nacyjanalny pašpart ci praciahvać patrabavać dakumient nielehitymnaj ułady, jaki vydaje faktyčna terarystyčnaja hrupoŭka. I adpaviedny palityčny imidž. Prynamsi biełaruskaje hramadstva ŭ vyhnańni abaviazana sfarmavać mienavita takoje staŭleńnie. Trapnaja terminałohija tolki dapamahaje ŭ hetym. A pamyłkovaja - nie.
Ale kab toje spracavała, spačatku dakumient zaznaje ŭnutranuju lehitymnaść i pavahu. Robicca srodakam samaidentyfikacyi (jak i symbali). Čto ŭ svaju čarhu patrabuje ad hramadzianaŭ peŭnych dziejańniaŭ i tłumačeńniaŭ u stasunkach z zamiežnaj biurakratyjaj. A voś publičnyja vykazvańni, što nacyjanalny pašpart - heta "suvienirnaja pradukcyja", pavinnajuy mieć adpaviednyja reputacyjnyja nastupstvy: padobnaje staŭleńnie musić być absalutna nieprymalnym (što, darečy, u peŭnaj stupieni i adbyłosia). Asabliva ŭ časy nacyjanalnaj trahiedyi - kali vielizarnaja kolkaść suajčyńnikaŭ siadzić biez dakumientaŭ. Ale hałoŭnaja meta - kab łukašenkaŭskija dakumienty ŭ vačach zamiežnikaŭ nie asycyjavalisia (jak i sam režym) ź biełaruskim hramadstvam i ŭsprymalisia, jak atrybut i instumient manipulacyj nielehitymnaj złačynnaj ułady. To bok jość łukapašpart - dobra, niama - nie prablema.
Heta paśladoŭnaść pohladaŭ, kali chočacie. Nia maje značeńnia, jak vy niepryznancie dyktatara ŭ łozunhach. Kali vy całkam pryznajecie ŭsiu jahonuju sistemu mienavita "biełaruskaj", represiŭnaje zakanadaŭstva - "nacyjanalnym", i ŭ dadatak da ŭsiaho deskredytujecie praekt nacyjanalnaha pašpartu - vy pryznajecie lehitymnaść chunty i jejnaje prava pradstaŭlać Krainu. I faktyčna pracujecie na režym. Pobytavaje staŭleńnie - i jość sapraŭdnaj lehitymnaściu. Tamu mała skazać "my nie pryznajem režym". Hetaje niepryznańnie musić być častkaj pobytu, u kankretnych dziejańniach i uvasablacca ŭ niepryznańni ŭsich atrybutaŭ, symbalaŭ ci struktur chunty. Sistemny padychod, jakoha nam tak nie chapaje.
Tamu dla režyma vielmi važna zachoŭvajuć hetuju manapoliju na atrybuty ułady (symbali, pašpart, parłamient, vojska, prysutnaść u mižnarodnych strukturach). Z taho boku ŭkidvajucca šalonyja hrošy na prapahandu, kab padmanam nadalej vydavać siabie za "aficyjny biełaruski bok". Vielizarnyja srodki na represii - kab padavić lubyja prajavy sapraŭdnaj biełaruskaści (u tym liku pieraśled za nacyjanalny pašpart) i źniščyć alternatyvu. Bo režym vydatna razumieje: strata hetych atrybutaŭ i vykryćcie padmanu pryviadzie da adpaviednaha staŭleńnia ŭ boku mižnarodnaj supolnaści - jak da nielehitymnaj uzbrojennaj hrupoŭki. I adpaviednamu niezajzdrosnamu losu. -
14.04.2026siejčas dla biełorusskoho riežima hłavnyj košmar nie mieždunarodnyje sankcii i nie protiesty, a to, čto pasport «Novoj Biełarusi» v Polšie prochodit po vizam lehčie, čiem ich oficialnyje «dokumienty». Skoro Łukašienko oficialno podast v Jevropiejskij sud po pravam čiełovieka isk protiv «čužoho biełorusskoho pasporta», vied́ tot portit statistiku po poddiełkam i unižajet konstituciju
Da vybuchu dupy hryzaronka i tura 3, 2, 1...