Ja ŭdziačnaja i vitaju hety mužny ŭčynak Nasty Rahatki pa pracy z našymi rasiejskimi partnerami. Vielmi dobra, što ŭsie zaroblenyja hrošy ad hetaj inicyjatyvy pa čarhovym bieskampramisnym cisku na režym pojduć achviaram vybitnaha praekta Hajun, jaki naš hieroj Anton Matolka na vałanciorskich pačatkach zrabiŭ dziela našaj ahulnaj pieramohi i jaki miarzotna ŭskryŭ škłoŭski hałavatras. Padtrymajem našych lidaraŭ danatam!
Voś jano jak
25.04.2026
Vašaja darahaja, Fiadutu niadaŭna litaralna sžerli za toje, što planuje drukavć knižki na rasiejskaj, a tutaka nam usim takoje ščaściejka pryvaliła, rahatka knižku vydała
Dacent
25.04.2026
Vašaja darahaja, Sarkazm zaličany.
.
24.04.2026
[Red. vydalena]
Bobr žłobinski
24.04.2026
Nažal, u mnohich pradstaŭnikoŭ biełaruskaha demakratyčnaha ruchu i hramadzianskaj supolnaści dahetul ruski mir u hałavie. I vyzvalacca jany ad jaho nie śpiašajucca. U ich dahetul iluzii, što moža być niejkaja "dobraja", "pravilnaja" Rasija. Bolšaści ukraincaŭ spatrebiłasia 2 vajny, kab kančatkova pazbavicca hetaj iluzii. Trasca, čamu my nie možam navučycca na čužych pamyłkach?
Otvietka kritikam
24.04.2026
Bobr žłobinski, A vy mnoho čieho dobiliś so svoim biełorusskim mirom? Vłasť nie pomieniali za 30 let. Siłoj nie stali. V dvadcatom dodumaliś šarikami vłasť mieniať. Ot bolšoho uma. Koročie, nie miešajtie nam žiť. U vas biełorusskij mir v hołovie, u nas russkij.
Jeśli by biełorusskij!
24.04.2026
Otvietka kritikam , ich biełorusskij mir płavno pierietiekajet v polskij. Nie uśpieješ ohlanuťsia i ty užie počti polak i katolik. Jeŝio niemnoho - i vot ty vojuješ za Polšu v vojnie s Rośsijej.
Vyniki biełaruščyny
24.04.2026
Otvietka kritikam , "biełorusskij mir" - hetaje kali nienavidziš usio svajo, bo źjaŭlaješsia rabom rasiejskaha śvietu.
Kazimir
25.04.2026
Otvietka kritikam , vy b krychu padumali pierad tym, jak pieranosić čužynskija prapahandysckija štampy ŭ niedarečnaje miesca. Bo słovaspałučeńnie "biełorusskij mir" - heta ŭ čystym vyhladzie aksiumaron praz toje, što biełarusy ŭ adroźnieńni ad rasiejcaŭ, nikoli nie chvareli na impieryjalizm. Što tyčycca ŭstojlivaści karumpavanaj mafijoznaj fašystoŭskaj dyktatury Łukašenak, to jana całkam štučnaja, bo mienavita "russkij mir" adyhraŭ hałoŭnuju rolu ŭ jaje zachavańni. Mienavita jon finansavaŭ Łukašenku, jaki asabista vyrašaŭ, skolki skraści, a skolki varta nakiravać na budavańnie sistemy dziaržaŭnaha teroru i tatalnaj zaležnaści ad dziaržavy, jakuju Łukašenka zachapiŭ ŭ 1996 hodzie, razahnaŭšy apošni niejak abrany ŭ 1995 parłamient i hvałtoŭna pryznačyŭšy na ŭsie klučavyja dziaržaŭnyja pasady svaich słužak. Zaraz Łukašenka rychtuje Biełaruś da roli druhoha Danabasu. Tyj z 2014 kiravaŭsia padparadkavanymi rasiejskim śpiecsłužbam bandyckimi hrupoŭkami, a ŭ lutym 2022 byŭ pieratvorany Kramlom u Bandustan, žychary jakoha nia majuć nijakich pravoŭ, a tolki abaviazki addavać Kramlu svaich mužčyn na miasa, tanna absłuhoŭvać rasiejskuju vajskovuju mašynu, ciarpieć abvalnaje padzieńnie ŭzroŭniu žyćcia i maŭčać pad stracham zabojstva.
Janka
25.04.2026
Prablema nia ŭ tym, što spadarynia Rahatka źjaviłasia za svajoj knihaj na kirmašy rasiejskamoŭnaj emihranckaj knihi - moža heta i sapraŭdy jość peŭnaja placoŭka, nijakim čynam nie źviazanaja z rasiejskimi impieryjalistyčnymi naratyvami. A ŭ tym, što jana źjaviłasia tam z knihaj, napisanaj ŭ aryhinale pa-rasiejsku (navat bieź biełaruskaha pierakładu) i ŭ dadatak jana ščyra vieryć u toje, što tym samym jana skasuje deficyt subjektnaści Biełarusi. Ale dastatkova joj aprynuć abutak naviedvalnikaŭ taho kirmašu: niejkaja rasiejkamoŭnaja piśmieńnica, jakaja nijakim čynam nie adroźnivajecca ad "chorošich russkich", prapanuje ŭłasnuju knihu z ardynarnaj nazvaj, napisanuju pa rasiejsku. Jana ź Biełarusi? - nu dobra, što ŭdakładnili, bo inakš my b nikoli nie zdahadalisia. Pažadajem joj tvorčych pośpiechaŭ, ale zaraz my pojdziem i nabudziem knihu Barysa Akunina, Uładzimira Sarokina albo Dźmitryja Bykava. U jakich libieralnych sensaŭ zvyš dachu. Ja nia maju ničoha suprać pieraličanych vyšej piśmieńnikaŭ, ale jakim čynam spadarynia Rahatka na hetym fonie i z hetymi zachadami źbirajecca "kryčać" pra Biełaruś, biełaruskuju identyčnaść i niejkija tam "sensy", jakimi jana sprabuje kaspłeić "biełaruskuju nacyjanalnuju ideju" Łukašuka? I z padychodam kštałtu "Kab pierajści na jakasna novy ŭzrovień, vam treba pierastać žyć u pastajannym strachu, što vas zžare Rasija", kali Rasieja nieadnarazova mienavita toje i rabiła, i niezrazumieła, čamu jana admovicca zrabić heta znoŭ?
Knur
24.04.2026
[Red. vydalena]
Dyši spokojno, nie obižu:))
24.04.2026
Vyniki biełaruščyny , Ot s čieho ty vział, čto ja vas nienavižu? Vo- piervych, ja dyšu rovno, točnieje ravnodušno. A vo- vtorych, vas v Minskie vsie ravno nie vidno i nie słyšno. Rabočij lud v Minskie, na zavodach vsie russkojazyčnyje. A vaš narod spłoš v litieratorach i pročich humanitarijach.
Spasibo, čto prośvietili
25.04.2026
[Red. vydalena]
Vyniki admoŭnaj sielekcyi
24.04.2026
Dyši spokojno, nie obižu:)), spadar znajšoŭ prykład - "lud" z datacyjnych zavodaŭ, pracujučych na vajnu. Kali ŭžo nudzić, to jen nie rasiejskamoŭny, a trasianačny+fienia+maty. Niezalik.
Nu
24.04.2026
Dyši spokojno, nie obižu:)), aha, ja za vami 4 kvartały biažaŭ, kab skazać, što vy mnie abyjakavyja:))
piši isčo
24.04.2026
Dyši spokojno, nie obižu:)), ty zdieś po rabotie ili vpn ustanovił tolko , čtoby etu čuš napisať? Skorieje vsieho po rabotie. Tak tvojo mnienije, eto mnienije chołuja pri viertikali. Ono ničieho nie značit. Ty rab i pišieš čto tiebie skažiet načalnik.
Kolki navabrancaŭ vybirajuć prysiahu na biełaruskaj movie?
24.04.2026
Dyši spokojno, nie obižu:)), ". Rabočij lud v Minskie, na zavodach vsie russkojazyčnyje. "
impierskaja łuchta.
rečaisnaść: 1) trasianščyki 2) A jak Biełarusy pierajšli na trasianku i rasiejskija movy, praź dziaržaŭny prymus ( WIKI : maskalizaacyja abo rasieizacyja) tak? tak vas jak (BT kaža) miakki elektarat tym samym prymusam Biełaruskamoŭny Łukašenka da rodnaj movy i paviartaje, viertykalna. Usie dziaržavy tak rabili ŭ Eŭropie i my zrobim, a paśla nas Tatary, Baškiry, Inhušy i h.d.
"— Kolki navabrancaŭ vybirajuć prysiahu na biełaruskaj movie? — spytaŭ jaho Azaronak. — Byvaje pa-roznamu nasamreč. Ale, jak praviła, ad 30 da 50%, — adkazaŭ toj. — 30% usich pryzyŭnikoŭ? — pierapytaŭ Azaronak." -NN
Vieriu Aźvierionku
24.04.2026
Kolki navabrancaŭ vybirajuć prysiahu na biełaruskaj movie?, a jeŝio Aźvierionok skazał, čto za Łukašienko prohołosovało pod 90%. Vy vied́ vieritie?
Najpierš nie hałasi!
26.04.2026
Janka, zbolšaha zhodzien, ale... Ale nie zhodzien adpačatku. )) Miarkuju, što nam treba navučycca trymać biaśpiečnuju dystancyju. Pryvučyć siabie trymać dystancyju. Trymać biaśpiečnuju dystancyju - značyć navučycca abychodzicca bieź ich. Kali ŭ voziery krakadził, nie treba sunuć nohi ŭ vadu, prademanstravaŭšy krakadziłu "iak ja jaho nie bajusia". Jon ŭsio adno zžare navat nie pacikaviŭšysia tvaim stracham. Skrajnie nieabchodna vychodzić z rasijskaha, ruskaha kulturnaha pola, a nie samastojna sprabavać tudy viarnucca. Navat ź libieralnaha pola.
Palašuk
24.04.2026
"čałaviek ź vialikim dośviedam u miedyja i palityčnym pijary" - upieršyniu čuju pra hetuju "dziejacielnicu".
Muachacha!
24.04.2026
Dziakuj redakcyja, dobra paviesialili s ranku.
Anton
24.04.2026
Dekaltenizacyja!
Dacent
25.04.2026
Anton, "Sisi jak tvorčy mietad u chobbi sastaŭleńnia z słoŭ skAzaŭ, a z skazaŭ- tekstaŭ". Ja dumaju, hodnaja tema dla kandydackaj.
Aleś
24.04.2026
Motolkina rohatka užie nie znajet, kuda vpichnuť svoju hrafomanskuju makułaturu. Skoro budiet razdavať prochožim, kak brošiury śvidietielej Ijehovy
Knihanošy
24.04.2026
Aleś , Puk naprykład katajecca pa haradach i reklamuje/pradaje "knižki" Ju.Fielštynskaha pra siabie. Pa interniet-kramach popytu niama na hety "bestseler''
Cha cha
24.04.2026
[Red. vydalena]
1
24.04.2026
Niešta zaraz moda pajšła na hrafamaniju... stolki makułaturnaha łajna navydavali, jakoje balšyni i niepatrebna. A patrebny naprykład knihi pa historyi, Je.Viežnaviec, Z.Paźniaka
Vata šou
24.04.2026
Ranieje u kriminalnych elemientov było popularno izdavať svoi "knihi"-miemuary s pomoŝju druhich ( pisatielej), naizdavaliś takije kak Biłunov-Makintoš, Tochtachunov- Tajvančik, Michajłov-Michaś. Tiepieŕ triend pošieł u tak nazyvajemoj "oppozicii"
Eto nie bolno
25.04.2026
[Red. vydalena]
Justas
24.04.2026
treba addać naležnaje: knižku jana pradvihaje dobra - usio bolš usio bolš hołych hrudziej i popy ŭ storysach, "ekśpiertnaje mierkavańnie" pa kožnaj padziei - nu a tusovačka siabručkoŭ heta ciahnie ŭ ŚMI
Skatierťju
24.04.2026
Doroha
Litvin
24.04.2026
"Pakul vy nie raspaviadajecie svaju historyju, za vas heta robić niechta inšy. I vam nie spadabajecca hetaja historyja. Na moj pohlad, biełarusy pavinny kryčać pra siabie" amal tak. Tolki našaja historyja, hetaje nie historyja Biełorusskoj hubiernii i jana nie pačynajecca ŭ 1918 hodzie z raspadam rasiejskaj imperyi. Našaja historyja, hetaje historyja Litvy, najvialikšaj krainy Eŭropy, ź pieršaj kanstytucyjaj u śviecie na movie tytulnaha narodu, ź dziaržaŭnym hierbam, jakomu bolš za 700 rokaŭ.
[Zredahavana]
vavan
24.04.2026
Litvin , Istorija SOVRIEMIENNOJ Biełarusi (a druhoj Biełarusi NIKOHDA i nie było) načinajetsia imienno v načale 20 vieka... "Biełaruś" - eto odin iz VOZMOŽNYCH (jeśli nie jedinstviennyj) variant otvieta na tie vyzovy čto stojali pieried žitielami dannoho riehiona. Polšiej byť było užie nievozmožno - mało polakov (katolikov). I Polša SAMA otkazałaś ot vostočnych ziemiel RB v po miru s SSSR. Byť Rośsijej kak to tožie nie sruki. Dažie Stalin ponimał čto sdiełav eti hubiernii Rosiijej on dajet kozyŕ miełkoburžuaznym elemientam. Sieparatizmu. Nazvavšiś žie Biełaruśju riespublika potieriała prava na VKŁ. A nyniešniaja Litva v svojem sostojanije była biezopasna dla SSSR. Ona nie mohła prodvihať paralelnyj projekt "russkoho mira" kak v sriednije vieka. Razdielaj i vłastvuj. Sovieriemiennaja RB - płoť ot płoti, krov́ ot krovi naślednica BSSSRa. I dienacifikacija idiet točno PO PŁANU, kak by eto priskorbno i hoŕko dla nas niebyło....
VKŁ- Biełaruś
24.04.2026
vavan, dzie ty hetu impierskuju łuchtu znajšoŭ ? Na staroncy RT ? Pašukaj ŭ siabie ŭ jandeksie : VKŁ- Biełaruś
Umka
24.04.2026
Pryhožaja, jaskravaja žančyna. Takoha nie chapaje ŭ miedyja-prastory, usie niejkija pakryŭdžanyja dy źniasilenyja Baržomam, niasuć svaju kryŭdu. Pravilna Naścia kaža, rabicie značnaje, rabicie toje što čytajuć i hladziać. Tak zmožacie zajavić pra biełaruskaje. A nie adbyvajcie ŭsie miarzotnym chejtam da maładych dziaŭčyn u instahramach.
na vkus i ćviet
25.04.2026
[Red. vydalena]
Jan
24.04.2026
Knihi treba kuplać takija jak Zianona Paźniaka, Źmitra Bartosika, Łukašuka, Alesia Bialackaha, Karatkieviča, Kołasa, Kupału, Akułu, Arsienievu, Adama Hlobusa, Sys, Jevy Viežnaviec, Hienijuš, časopis Naša Historyja, Naša Niva, Siarhieja Navumčyka, Siarhieja Dubaúca, Piasieckaha, histaryčnyja knihi
Tutejšy
24.04.2026
Jan, historyja tupa abrydzieła ŭžo ŭsim. Moža niešta z realnaha śvietu pačać pisać, ahlanucca navokał. Adnoj historyjaj nie najasisia i adsutnaść cikaŭnaści da hetaha ŭ ludziej padćvierdžvaje fakt. Infarmacyjnaja stoma hramadstva ad vašaj historyi, praranujcie niešta novaje užo, dzie b kožny biełarus moh znajści sabie miesca.
Litvin
24.04.2026
Tutejšy, adukavany čałaviek jaki maje hodnaść, nie nazavie siabie "tutejšym". Bo tak zvali siabie sialanie ŭ hady akupacyi Litvy Rasiejskaj imperyjaj, tamu što jany jašče nie viedali, što akupanty ich zavuć biełorussami. A chto vyrakacca historyi svajho narodu, stanovicca jahonym voraham.
Tutejšy
24.04.2026
Litvin, a niešta z realnaha śvietu ŭ jakaści dokazaŭ majecca? Ci ŭvieś čas tolki budziecie kazać pra zamšełaje, što isnavała sotni hadoŭ tamu? Zakansiervavany ŭ stahodździach toj vaš ujaŭny narod, nie žyvy. Tamu pravilna Naścia kaža ŭsie. Riealna isnujučaja i niepieramožnaja. Pośpiechaŭ jej.
Pristup litvinizma
24.04.2026
Litvin, tak nazyvali siebia vaši priedki!
A što treba rabić?
24.04.2026
[Red. vydalena]
Knur
24.04.2026
[Red. vydalena]
.
24.04.2026
1. «Kab pierajści na jakasna novy ŭzrovień, vam treba pierastać žyć u pastajannym strachu, što vas zžare Rasija»
Heta ž nie paranojia prydumanaja, a realnaść, jakaja adbyvałasia i adbyvajecca. Mabyć, jana nie razumieje, što my, jana sama daŭno častka pracesu "Rasieja pajadaje kałanizavanyja narody". Jana, jak asoba, nie vinavataja ŭ tym, što jaje navučyli ruskaj movie, što jana razvažaje tak, jak razvažaje. Ale heta vyniki, nastupstvy kałanizacyi, pieradumovy jaje tvorčaści, ŭ tym liku. Dla pačatku chacia b treba ŭśviadomić hety fakt, nie začyniać na jaho vočy.
2. Razumieju jaje arhumient i tak: jana žadaje skazać, što pakul biełarusy identyfikujuć siabie praz supraćstajańnie Rasieje, heta druhasnaja, niejkaja drobnaja, nie sapraŭdnaja identyčnaść. Mabyć, heta pretenzija i darečnaja da prymityŭnych patryjotaŭ, ale nie źjaŭlajecca česnym apisańniem taho, što adbyvajecca. Biełaruskaja identyčnaść nie stvarajecca nasupierak rasiejskaj (heta impierski stereatyp, maŭlaŭ, "nacmieny vydzioŭbvajucca"), jana isnavała, isnuje i adnaŭlajecca za košt ułasnych jakaściej i kaštoŭnaściej.
3. Słušny tolki arhumient pra ahresiŭny markietynh, typa treba iści paŭsiudna, navat źmianiać pohlady "kałanizataraŭ" na placoŭkach "kałanizataraŭ". Ja ź im zhodny i vielmi daŭno. Ale adziny hety arhumient nie dastatkovy ŭ dyskusii, treba jašče i razhladzieć i niešta supraćpastavić kontrarhumientam inšych ludziej. Pahladzieŭ instahram - hetaha jana nie robić.
4. A ŭvohule: a niachaj, i što? Čamu hałosim? Toj ža Sulima nie biełaruskamoŭny. A na kirmašy budzie i Fielštynski z knihaj-słavasłoŭjem pra Radzinu (Chartyja-97). Usio heta nie vielmi čaplaje asabista, bo nie biellit.
::
24.04.2026
., redka pahadžajusia z kropkaj, ale tut maje racyju. Kolki jašče Rasija pavinna vyniščyć biełaruskaje ŭ Biełarusi i nasadzić rasiejskaje, kab takija biełOrusskije dziaŭčyny heta zrazumieli?
Fiedzia
24.04.2026
Załatyja słovy!
Kit
24.04.2026
Całkam zhodny z Sulimaj u hetaj historyi
1
24.04.2026
Padsumuju: Ruski mir nastupaje, tamu kab abaranicca, svaje sensy treba šukać u knizie z hołaju Rahatkaj na vokładcy. Tolki ŭ hetym jość paratunak ad kałanizacyi.
Avtoru riešať
24.04.2026
Samomu, hdie svoi trudy vystavlať. I druhim nie ukazyvať, ponimaješ, čto takoje chorošo. Živut v Jevropie, a zamaški kak iz Azii.
Maskoŭskaja kultura całkam impierskaja i supremacysckaja (supremacist)
24.04.2026
1) Vialiki dziakuj, NN, i kali łaska — BOLŠ materyjałaŭ pra dekałanizacyju: mapy, prykłady inšych i h.d. Dekałanizacyja — heta hałoŭny i adziny napramak ruchu dziela Biełarusi.
2) "Dla Nasty Rahatki dekałanizacyja — heta nie ihnaravańnie ruskamoŭnych placovak, a fizičnaja prysutnaść na ich sa svaimi sensami" Cpadarynia, heta ŭžo było. BSSR‑elity adaptavali hety kancept u 70‑ch. Heta nie pracuje. Maskoŭskaja kultura całkam impierskaja i supremacysckaja (supremacist). Jany złamajuć vas, jak i Tatar, Baškir i inšych, chto piša na maskoŭskaj movie. Vaša prysutnaść budzie tolki im na karyść.
3) Čamu kniha nie pa‑anhlijsku, naprykład praz ŠI (AI)?
Anatol Starkou
24.04.2026
Budiet bolno... Kožnamu biełarusu i kožnaj biełaruskie budzie bolna pakul nie źniščycca tak zvanaje adradžeńnie nacyi, sutnaść jakoha padzieł nas biełarusaŭ. Voś takaja sutnaść zia-adradžeńnia pa fiłasofii viadomaha biełaruska-amierykanskaha fiłosafa Anatola Starkova.
Ja nastalki stary korč, što pamiataju jak my biełarusy byli adzinaj nacyjaj, adzinym narodam. Savieckim. Asabista ja byŭ savieckim čałaviekam až da listapada 1972 hoda i mienavita tam u Tbilisi ŭ Savieckaj armii ja staŭ biełarusam. - A ty otkuda - spytaŭ mianie takiž sałaha jak i ja, tolki jon ruski z Kijeŭskaha ŭniviera. - Iz Minska, Biełoruśsija - adkazaŭ ja saviecki čeł ź Biełaruskaha palitechničnaha. - A-a-a iz nacmienov - skazaŭ i zaśmiajaŭsia toj i jaho ruski kaleha z taho ž univiera. - A kto takije nacmieny? - Nacionalnyje mieńšinstva - adkazaŭ pieršy, i jany praciahvali śmiajacca ŭdvoch.
U hety momant za adno imhnieńnie ja staŝ biełarusam i nikohda bylšie v žiźni nie ustupał russkomu čiełovieku po nacionalnomu voprosu.
Taja armiejskaja bajka była adzinym čyńnikam majho stanoŭčaha pohladu na tak zv adradžeńnie, i z 1989 hoda ciaham dvaccaci hadoŭ ja ličyŭ siabie paplečnikam BNF i bčb ruchu. Ale z 2009 hoda takovym siebia nie sčitaju.
Siońnia ja addaŭ na Amazon jašče adzin svoj tvor - heta kniha na anhielskaj movie. Spadziajusia maje byłyja paplečniki pa bčb ruchu za anhielskuju movu mianie tut na forumie NN nie začepiać. Dyj nie dla ich pisaŭ do toho na russkom, na russkom i biełaruskaj, a ciapier na ENG.
Paśla 2009 ja staŭ krychu razumniejšym, čym byŭ z 1972 pa 2009. Bo pierastaŭ ličyć ruskich vorahami biełarusaŭ. Prosta ŭspomniŭ, što mienavita jany vyratavali nas ad nacyzmu ŭ 1944 i pabudavali našu ekanomiku paśla 1944, i tamu paśla Biełaviežža my zmahli mieć niejkuju haspadarku ŭ suvierennaj Respublikie Biełaruś, niezaležnaść jakoj pa siońniašni dzień majem, dziakujučy Rasii.
Nu
24.04.2026
Ja tak zrazumieŭ, što svajo miesca spadarynia Rahatka bačyć vyklučna pobač z rasiejcami
Tak - nie da
24.04.2026
Voś ciapier usio na miescy, rasiejanka Rahatko, jakaja piša pra siabie lubimuju na rasiejskaj, biare ŭdzieł ŭ rasiejskim konkursie. Łahična.
Ničoha novaha
24.04.2026
Usio prosta, pra takuju źjavu jak tožiebiełorusy čuli? Pra heta jašče 100 hadoŭ tamu pisaŭ Harecki i Kupała. Voś vydatny prykład.
Mnoho novoho
25.04.2026
Ničoha novaha , siejčas novoje javlenije - tožiebiełorusy s kartoj polaka. Słychali pro takich?
chmmmm
24.04.2026
Rekłama Rahatko i jaje rasiejskich "tvoraŭ" heta niejkaja sproba nahadać pra skandał ź jaje chłopcam Matolkam? Anton raniej vielmi mocna jaho sakavitaj rasiejskaj pasyłaŭ na tvitary ludziej, a ciapier prycich.
Śviet heta nie russkij mir
24.04.2026
"Jana zaklikała biełarusaŭ nie «zabivacca ŭ kut», a zachoplivać mižnarodnuju prastoru"
Zaŭsiody vielmi śmiešna čuć, jak takija biełoruski baroniać svaju rasiejskuju movu i kažuć, što treba vychodzić u śviet. Tolki amal zaŭsiody toj śviet heta kankretna russkij mir. Chiba, što takaja RahatkO ličyć, što rasiejskaja mova mižnarodnaja jak anhielskaja, što ž, śmiešna. Toje, što bamžy kala vakłaza ŭ Vilni razmaŭlajuć na rasiejskaj, nie značyć, što heta ŭvieś śviet.
*
24.04.2026
Śviet heta nie russkij mir , sapraŭdnaja ŭpeŭnienaść u svajoj nacyjanalnaj identyčnaści nie patrabuje prynižeńnia inšych. Kali čałavieku treba abjaŭlać inšy narod ci movu «druhasortnymi», kab adčuć siabie lepš, heta sapraŭdy moža śviedčyć pra ŭnutranuju nieabaronienaść i kompleks.
Tri-čietyrie, nohi širie
24.04.2026
Každyj biełarus dołžien pročitať knihu Rohatki napisannuju na russkom,čtoby diekołonizorovať siebia. A budietie upiraťsia, vmiesto diekołonizacii, połučitie dienacionalizaciju, so vsiemi vytiekajuŝimi.
!!!
24.04.2026
Dobra było b, kab niejkaje niezaležnaje biełaruskaje ŚMI, kali majem takija, zrabiła materyjał pra toje, jak roznyja takija rasiejskija biełaruski darvalisia ŭ struktury novaj apazicyi.
Ironija
24.04.2026
Usio toje ružovaje minsko-biełorusskoje tavarystva z Ku-ku navat nie skryvaje, što dobra siabie adčuvaje ŭ russkom mirie.
Tolki tady što jany robiać u "rusafobskich" Polščy i Litvie?
007
25.04.2026
Ironija , Jany tam "na zadanii".
Banderštadt
24.04.2026
Spadarynia Rahatko źbirajecca adkryć svaje publikacyi dla ŭkraincaŭ? Možna niejki tur pa Ukrainie zładzić? Tam taksama zmoža patłumačyć svaju pazicyju pra movu i kulturu. Moža pieršaja sustreča ŭ Lvovie? Usio ž taki ŭ jaje taksama byŭ ukrainski epizod, nie tolki rasijski i biełaruski.
Chaciełasia b pačuć adkaz.
Banderštadt
24.04.2026
“Kab pierajści na jakasna novy ŭzrovień, vam treba pierastać žyć u pastajannym strachu, što vas zžare Rasija”
Asabliva tuju dumku mahła b patłumajayć va Ukrainie. Da Biełarusi taksama pasuje. Ale i Litvie mahła b ci Polščy. Łatvii i Estonii.
Tutamašni
24.04.2026
Ź niekatorymi ahavorkami, ale zhodzien:
Prapahandavać svaje treba pa-pieršaje. Palubić svaje, viedać svaje, kab i ruskamu, i palaku, i amierykancu pra svaje moh cikava raspavieści, pakazać. Heta nikolki nie paškodzić nam chvalavacca za pahłynańnie maskalami, ale kali my akreślivajem svaju identyčnaść, prahłynuć nas, jak mnie zdajecca, robicca krychu ciažej.
Nu i biełaruskaje - heta pryhoža.
.
25.04.2026
Tut usio vierna (i prydumana nie zaraz). Pytańnie ŭ tym, a dzie tvaja identyčnaść. Kali nie (tolki) ŭ movie, to ŭ jakich kaštoŭnaściach, pohladach. Pa temie artykuła, dzie miaža pamiž 1) "Ja pavialičvaju svoj upłyŭ, tym samym "dekałanizuju" siabie i krainu" i 2) "Cikava, heta takaja ž ruskaja jak my, tolki sa svaim miestačkovym kałarytam". Ja pakul nie baču dla siabie ŭ hetaj PR-kampanii adkazaŭ na hetyja pytańni.
Načinajuŝij pisatiel
25.04.2026
[Red. vydalena]
.
26.04.2026
«Prablema ŭ tym, što pakul vy zmahajeciesia suprać niečaha čužoha ŭpłyvu, a nie pavialičvajecie svoj ułasny, vy i znachodziciesia ŭ cieni hetaha kahości… Kab pierajści na jakasna novy ŭzrovień, vam treba pierastać žyć u pastajannym strachu, što vas zžare Rasija»
Padumaŭ: Tut usio ž ckavańnie achviar (viktym-błejminh). Pryčyny z nastupstvami źmianiajuć miescami i achviaru paprakajuć za toje, što jana "znachodzicca ŭ cieni" hvałtaŭnika, i navat za toje, što jana zmahajecca ź im. Vyjaŭlajecca, što jakasna słabavaty ŭzrovień - heta prablema achviary, jana niešta nie toje robić. Aha, čuli. Zhvałcili, bo spadnica karotkaja. A paśla hvałtu vašaja prablema, što vy čamuści žyviacie ŭ pastajannym strachu.
Hienietyčna paprok "a vy znachodziciesia ŭ cieni vialikaj Rasiei" blizki da inšych zvykłych paprokaŭ da biełaruskaha ruchu: "ŭ vas narmalnych lidaraŭ niama" (* a ich stahodździami represujuć, zabivajuć, vyciskajuć z krainy), "ŭ vas niama navukovaj terminałohii" (* a jaje sistemna źniščali, z knihami i nośbitami) i h.d.
I prosta pra łohiku. Čamu "pavialičvać svoj upłyŭ" dajecca jak supraćlehłaje ad "zmahacca suprać čužoha ŭpłyvu"? U lubym kankurentnym asiarodździ heta častki adnaho pracesu. A ŭ nas asiarodździe nie prosta kankurentnaje (kali zmahańnie idzie ŭ pieršuju čarhu za ŭpłyŭ siarod biełarusaŭ), u nas jano na cyvilizacyjnym razłomie, pamiž Jeŭropaj i Uschodam. I zmahańnie pa sutnaści inicyjavana nie nami, heta reŭnaść i pomsta ad "starejšaha brata". Sproba prosta pavialičvać svoj upłyŭ atrymlivaje reakcyju "ruskuju movu, kulturu pryciskajuć".
Narešcie, pavialičvaje sama Nasta "naš upłyŭ" ci naadvarot, pa kančatkovamu raźliku, hraje na rost ruskaha śvietu (adras: ruski śviet, libieralny astravok, tvorčaść nacmienaŭ sa svaim kałarytam). Pamianšaje jaje krok cień ad "vialikaj ruskaj kultury" abo pavialičvaje jaje?
«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz
Bolšaści ukraincaŭ spatrebiłasia 2 vajny, kab kančatkova pazbavicca hetaj iluzii. Trasca, čamu my nie možam navučycca na čužych pamyłkach?
Ale dastatkova joj aprynuć abutak naviedvalnikaŭ taho kirmašu: niejkaja rasiejkamoŭnaja piśmieńnica, jakaja nijakim čynam nie adroźnivajecca ad "chorošich russkich", prapanuje ŭłasnuju knihu z ardynarnaj nazvaj, napisanuju pa rasiejsku. Jana ź Biełarusi? - nu dobra, što ŭdakładnili, bo inakš my b nikoli nie zdahadalisia. Pažadajem joj tvorčych pośpiechaŭ, ale zaraz my pojdziem i nabudziem knihu Barysa Akunina, Uładzimira Sarokina albo Dźmitryja Bykava. U jakich libieralnych sensaŭ zvyš dachu.
Ja nia maju ničoha suprać pieraličanych vyšej piśmieńnikaŭ, ale jakim čynam spadarynia Rahatka na hetym fonie i z hetymi zachadami źbirajecca "kryčać" pra Biełaruś, biełaruskuju identyčnaść i niejkija tam "sensy", jakimi jana sprabuje kaspłeić "biełaruskuju nacyjanalnuju ideju" Łukašuka? I z padychodam kštałtu "Kab pierajści na jakasna novy ŭzrovień, vam treba pierastać žyć u pastajannym strachu, što vas zžare Rasija", kali Rasieja nieadnarazova mienavita toje i rabiła, i niezrazumieła, čamu jana admovicca zrabić heta znoŭ?
". Rabočij lud v Minskie, na zavodach vsie russkojazyčnyje. "
impierskaja łuchta.
rečaisnaść:
1) trasianščyki
2) A jak Biełarusy pierajšli na trasianku i rasiejskija movy, praź dziaržaŭny prymus ( WIKI : maskalizaacyja abo rasieizacyja) tak? tak vas jak (BT kaža) miakki elektarat tym samym prymusam Biełaruskamoŭny Łukašenka da rodnaj movy i paviartaje, viertykalna. Usie dziaržavy tak rabili ŭ Eŭropie i my zrobim, a paśla nas Tatary, Baškiry, Inhušy i h.d.
"— Kolki navabrancaŭ vybirajuć prysiahu na biełaruskaj movie? — spytaŭ jaho Azaronak.
— Byvaje pa-roznamu nasamreč. Ale, jak praviła, ad 30 da 50%, — adkazaŭ toj.
— 30% usich pryzyŭnikoŭ? — pierapytaŭ Azaronak."
-NN
Ale nie zhodzien adpačatku. ))
Miarkuju, što nam treba navučycca trymać biaśpiečnuju dystancyju. Pryvučyć siabie trymać dystancyju. Trymać biaśpiečnuju dystancyju - značyć navučycca abychodzicca bieź ich.
Kali ŭ voziery krakadził, nie treba sunuć nohi ŭ vadu, prademanstravaŭšy krakadziłu "iak ja jaho nie bajusia". Jon ŭsio adno zžare navat nie pacikaviŭšysia tvaim stracham.
Skrajnie nieabchodna vychodzić z rasijskaha, ruskaha kulturnaha pola, a nie samastojna sprabavać tudy viarnucca. Navat ź libieralnaha pola.
[Zredahavana]
dzie ty hetu impierskuju łuchtu znajšoŭ ? Na staroncy RT ? Pašukaj ŭ siabie ŭ jandeksie : VKŁ- Biełaruś
A chto vyrakacca historyi svajho narodu, stanovicca jahonym voraham.
Heta ž nie paranojia prydumanaja, a realnaść, jakaja adbyvałasia i adbyvajecca.
Mabyć, jana nie razumieje, što my, jana sama daŭno častka pracesu "Rasieja pajadaje kałanizavanyja narody".
Jana, jak asoba, nie vinavataja ŭ tym, što jaje navučyli ruskaj movie, što jana razvažaje tak, jak razvažaje. Ale heta vyniki, nastupstvy kałanizacyi, pieradumovy jaje tvorčaści, ŭ tym liku.
Dla pačatku chacia b treba ŭśviadomić hety fakt, nie začyniać na jaho vočy.
2. Razumieju jaje arhumient i tak: jana žadaje skazać, što pakul biełarusy identyfikujuć siabie praz supraćstajańnie Rasieje, heta druhasnaja, niejkaja drobnaja, nie sapraŭdnaja identyčnaść.
Mabyć, heta pretenzija i darečnaja da prymityŭnych patryjotaŭ, ale nie źjaŭlajecca česnym apisańniem taho, što adbyvajecca. Biełaruskaja identyčnaść nie stvarajecca nasupierak rasiejskaj (heta impierski stereatyp, maŭlaŭ, "nacmieny vydzioŭbvajucca"), jana isnavała, isnuje i adnaŭlajecca za košt ułasnych jakaściej i kaštoŭnaściej.
3. Słušny tolki arhumient pra ahresiŭny markietynh, typa treba iści paŭsiudna, navat źmianiać pohlady "kałanizataraŭ" na placoŭkach "kałanizataraŭ".
Ja ź im zhodny i vielmi daŭno.
Ale adziny hety arhumient nie dastatkovy ŭ dyskusii, treba jašče i razhladzieć i niešta supraćpastavić kontrarhumientam inšych ludziej. Pahladzieŭ instahram - hetaha jana nie robić.
4. A ŭvohule: a niachaj, i što? Čamu hałosim? Toj ža Sulima nie biełaruskamoŭny. A na kirmašy budzie i Fielštynski z knihaj-słavasłoŭjem pra Radzinu (Chartyja-97).
Usio heta nie vielmi čaplaje asabista, bo nie biellit.
I druhim nie ukazyvať, ponimaješ, čto takoje chorošo.
Živut v Jevropie, a zamaški kak iz Azii.
2) "Dla Nasty Rahatki dekałanizacyja — heta nie ihnaravańnie ruskamoŭnych placovak, a fizičnaja prysutnaść na ich sa svaimi sensami" Cpadarynia, heta ŭžo było. BSSR‑elity adaptavali hety kancept u 70‑ch. Heta nie pracuje. Maskoŭskaja kultura całkam impierskaja i supremacysckaja (supremacist). Jany złamajuć vas, jak i Tatar, Baškir i inšych, chto piša na maskoŭskaj movie. Vaša prysutnaść budzie tolki im na karyść.
3) Čamu kniha nie pa‑anhlijsku, naprykład praz ŠI (AI)?
Ja nastalki stary korč, što pamiataju jak my biełarusy byli adzinaj nacyjaj, adzinym narodam. Savieckim. Asabista ja byŭ savieckim čałaviekam až da listapada 1972 hoda i mienavita tam u Tbilisi ŭ Savieckaj armii ja staŭ biełarusam.
- A ty otkuda - spytaŭ mianie takiž sałaha jak i ja, tolki jon ruski z Kijeŭskaha ŭniviera.
- Iz Minska, Biełoruśsija - adkazaŭ ja saviecki čeł ź Biełaruskaha palitechničnaha.
- A-a-a iz nacmienov - skazaŭ i zaśmiajaŭsia toj i jaho ruski kaleha z taho ž univiera.
- A kto takije nacmieny?
- Nacionalnyje mieńšinstva - adkazaŭ pieršy, i jany praciahvali śmiajacca ŭdvoch.
U hety momant za adno imhnieńnie ja staŝ biełarusam i nikohda bylšie v žiźni nie ustupał russkomu čiełovieku po nacionalnomu voprosu.
Taja armiejskaja bajka była adzinym čyńnikam majho stanoŭčaha pohladu na tak zv adradžeńnie, i z 1989 hoda ciaham dvaccaci hadoŭ ja ličyŭ siabie paplečnikam BNF i bčb ruchu. Ale z 2009 hoda takovym siebia nie sčitaju.
Siońnia ja addaŭ na Amazon jašče adzin svoj tvor - heta kniha na anhielskaj movie. Spadziajusia maje byłyja paplečniki pa bčb ruchu za anhielskuju movu mianie tut na forumie NN nie začepiać. Dyj nie dla ich pisaŭ do toho na russkom, na russkom i biełaruskaj, a ciapier na ENG.
Paśla 2009 ja staŭ krychu razumniejšym, čym byŭ z 1972 pa 2009. Bo pierastaŭ ličyć ruskich vorahami biełarusaŭ. Prosta ŭspomniŭ, što mienavita jany vyratavali nas ad nacyzmu ŭ 1944 i pabudavali našu ekanomiku paśla 1944, i tamu paśla Biełaviežža my zmahli mieć niejkuju haspadarku ŭ suvierennaj Respublikie Biełaruś, niezaležnaść jakoj pa siońniašni dzień majem, dziakujučy Rasii.
Zaŭsiody vielmi śmiešna čuć, jak takija biełoruski baroniać svaju rasiejskuju movu i kažuć, što treba vychodzić u śviet. Tolki amal zaŭsiody toj śviet heta kankretna russkij mir. Chiba, što takaja RahatkO ličyć, što rasiejskaja mova mižnarodnaja jak anhielskaja, što ž, śmiešna. Toje, što bamžy kala vakłaza ŭ Vilni razmaŭlajuć na rasiejskaj, nie značyć, što heta ŭvieś śviet.
Tolki tady što jany robiać u "rusafobskich" Polščy i Litvie?
Chaciełasia b pačuć adkaz.
Asabliva tuju dumku mahła b patłumajayć va Ukrainie. Da Biełarusi taksama pasuje. Ale i Litvie mahła b ci Polščy. Łatvii i Estonii.
Prapahandavać svaje treba pa-pieršaje. Palubić svaje, viedać svaje, kab i ruskamu, i palaku, i amierykancu pra svaje moh cikava raspavieści, pakazać.
Heta nikolki nie paškodzić nam chvalavacca za pahłynańnie maskalami, ale kali my akreślivajem svaju identyčnaść, prahłynuć nas, jak mnie zdajecca, robicca krychu ciažej.
Nu i biełaruskaje - heta pryhoža.
Pytańnie ŭ tym, a dzie tvaja identyčnaść. Kali nie (tolki) ŭ movie, to ŭ jakich kaštoŭnaściach, pohladach.
Pa temie artykuła, dzie miaža pamiž 1) "Ja pavialičvaju svoj upłyŭ, tym samym "dekałanizuju" siabie i krainu" i
2) "Cikava, heta takaja ž ruskaja jak my, tolki sa svaim miestačkovym kałarytam".
Ja pakul nie baču dla siabie ŭ hetaj PR-kampanii adkazaŭ na hetyja pytańni.
Kab pierajści na jakasna novy ŭzrovień, vam treba pierastać žyć u pastajannym strachu, što vas zžare Rasija»
Padumaŭ: Tut usio ž ckavańnie achviar (viktym-błejminh).
Pryčyny z nastupstvami źmianiajuć miescami i achviaru paprakajuć za toje, što jana "znachodzicca ŭ cieni" hvałtaŭnika, i navat za toje, što jana zmahajecca ź im.
Vyjaŭlajecca, što jakasna słabavaty ŭzrovień - heta prablema achviary, jana niešta nie toje robić.
Aha, čuli. Zhvałcili, bo spadnica karotkaja. A paśla hvałtu vašaja prablema, što vy čamuści žyviacie ŭ pastajannym strachu.
Hienietyčna paprok "a vy znachodziciesia ŭ cieni vialikaj Rasiei" blizki da inšych zvykłych paprokaŭ da biełaruskaha ruchu: "ŭ vas narmalnych lidaraŭ niama" (* a ich stahodździami represujuć, zabivajuć, vyciskajuć z krainy), "ŭ vas niama navukovaj terminałohii" (* a jaje sistemna źniščali, z knihami i nośbitami) i h.d.
I prosta pra łohiku. Čamu "pavialičvać svoj upłyŭ" dajecca jak supraćlehłaje ad "zmahacca suprać čužoha ŭpłyvu"? U lubym kankurentnym asiarodździ heta častki adnaho pracesu.
A ŭ nas asiarodździe nie prosta kankurentnaje (kali zmahańnie idzie ŭ pieršuju čarhu za ŭpłyŭ siarod biełarusaŭ), u nas jano na cyvilizacyjnym razłomie, pamiž Jeŭropaj i Uschodam.
I zmahańnie pa sutnaści inicyjavana nie nami, heta reŭnaść i pomsta ad "starejšaha brata". Sproba prosta pavialičvać svoj upłyŭ atrymlivaje reakcyju "ruskuju movu, kulturu pryciskajuć".
Narešcie, pavialičvaje sama Nasta "naš upłyŭ" ci naadvarot, pa kančatkovamu raźliku, hraje na rost ruskaha śvietu (adras: ruski śviet, libieralny astravok, tvorčaść nacmienaŭ sa svaim kałarytam).
Pamianšaje jaje krok cień ad "vialikaj ruskaj kultury" abo pavialičvaje jaje?