Pra płan "Ost" zrazumieła. Kali ty nie znajšoŭ dakumient, heta nie aznačaje, što jaho nie było. A voś suviaź pamiž arhanizavanaj Maskvoj partyzankaj i złačynstvami karnikaŭ suprać mirnych ludziej ... Hetu temu historyki "aścierahajucca" razhladać. Bo strašna ... Cikava, razhlad hetaj suviazi padpadaje pad art. 130-2 KK?
Generalplan Ost
11.05.2026
1941-44, skolko partizan kuralesiło v Leninhradie?
Dzied Tałaš
11.05.2026
1941-44, što zrazumieła? Chto ŭ vočy kali bačyŭ toj płan OST?
"partyzanski ruch" (NKVD)
12.05.2026
1941-44, "źvierstvy ŭ dačynieńni da mirnych žycharoŭ padčas Druhoj suśvietnaj vajny, u tym liku dziaciej i žančyn, źjaŭlalisia " nie bolš čym reakcyjaj nacyjanał-sacyjalistaŭ na "partyzanski ruch" (NKVD) , teraryzm i hienacyd usiaho biełaruskaha " Usio tak, Balšaviki impieryjalisty, zaŭsiody vajavali kałanijalnymi subjektami, 10000 knih užo napisana jak Balšaviki impieryjalisty paraz teror uciahnuli Biełarusaŭ ŭ kryvavuju bojku byłych chaŭruśnikaŭ sacyjalistaŭ
Dzied Tałaš
11.05.2026
Generalplan Ost, a što Leninhrad? Kamuniaki zładzili haładamor, a śpisali na niemcaŭ...
ahienty NKVD naŭmysna zabivali niemca kala biełaruskaj vioski
12.05.2026
Generalplan Ost, NKVD- partyzanščyna była arhanizavana stalinym tolki ŭ Biełarusi i častkova na etnična biełaruskich ziemlach, jakija ŭvachodzili ŭ skład Maskovii (Smalenskie, Pskoŭskaje, Branskaje vajavodstvy). Na akupavanaj niemcami terytoryi etničnaj Maskovii partyzanskaha ruchu praktyčna nie było. Čamu? Bo płan vyniščeńnia biełaruskaj nacyi impierskaj maskvoj nie spyniaŭsia . Maskva, vykarystoŭvajučy orhany NKVD, pravakavała niemcaŭ zaciahvajučy masy mirnych biełarusaŭ u vajnu , padstaŭlajučy biełarusaŭ pad niamieckija karnyja apieracyi. Bojnia ŭ Biełarusi była narodžanaja padstupnaj schiemaj i pravodziłasia ahidnymi mietadami (ctalin žadaŭ atrymać padvojnuju vyhadu). Ahienty NKVD naŭmysna zabivali niemca kala biełaruskaj vioski abo insceniravali inšuju pravakacyju, kab spravakavać karnuju apieracyju nacystaŭ (jakija zvyčajna spalvali ŭsiu viosku razam z žycharami). Takim čynam, u vyniku pravakacyi balšavickich impieryjalistaŭ była spalenaja viadomaja vioska Chatyń — paźniej, u 1970‑ia, kamunisty Z Maskovii prasoŭvali jaje pa ŭsim śviecie jak typovuju achviaru fašysckich złačynstvaŭ. U vyniku hetaj sumiesnaj “pracy” balšavickich impieryjalistaŭ i fašystaŭ u Biełarusi było spalena bolš za 9 000 viosak. Da kanca vajny, u vyniku śpiecyjalnaj apieracyi NKVD, mnohija biełaruskija kamandziry byli nakiravanyja na śmierć, źniatyja z kamandavańnia, zabityja abo represavanyja. Ich miescy zaniali maskvity, dasłanyja z Maskvy, i łajalnyja ahienty NKVD.
partizany prichodili i zabirali vsie
12.05.2026
"partyzanski ruch" (NKVD), Moja mama žiła v partizanskoj zonie . Ona była riebionkom rasskazyvała, čto partizany prichodili i zabirali vsie, hovorili , čto vsieravno niemcam dostanietsia . A niekotoryje niemcy, naoborot , dietiej podkarmlivali
NKVD "partyzany" zavalilisia ŭ baćkoŭski dom, zabili siastru i dvuch bratoŭ
12.05.2026
partizany prichodili i zabirali vsie, U lutym 1944-ha savieckija NKVD "partyzany" zavalilisia ŭ baćkoŭski dom, zabili siastru i dvuch bratoŭ aŭtara. Siastry — Antaninie — było 17 hadoŭ. Bratu Siarhieju naohuł 13... Padstavaj było toje, što Anatol z bratam vučylisia ŭ Nastaŭnickaj sieminaryi. Aŭtar uspaminaŭ biezemacyjny. Tolki karotkaje: «Čamu? Za što?». Paśla vajny baćku vyklikali na dopyty savieckija siłaviki z pytańniami, maŭlaŭ, dzie Anatol i jaho brat, čamu nie viartajucca? Baćka tady nie vytrymaŭ i pieravioŭ razmovu na zabitych partyzanami dziaciej. Maŭlaŭ, ich zabojca siadzić zaraz va Uradzie BSSR: «Dajcie mnie vintoŭku i ja jaho zabju, paśla rabicie sa mnoj, što chočacie». Aleś Kirkievič pra knihu Anatola Zankoviča «Los biełarusa: pamiž Jeŭropaj i Amierykaj».
1937
11.05.2026
Biedołaha. Łučšie by mołčał. Na dvorie 1937- oj. Vsie v podpolje.
Historyk, a sotni spalenych viosak ź dziećmi, žančynami i starymi?.. A tysiačy moładzi vyviezienaj u Niamieččynu na pracy i na mied- vopyty, ŭ jakaści padvopytnych myšej?… Ameryka i zaras raspłočvajecca ŭžo z naščadkami raboŭ za rabstva… Niamieččyna musić zapłacić Biełarusam, naščadkam achviar, a taksama za źniščanuju majomaść, vioski, harady i ŭsio inšaje…
ŭ ŭ Sierbii, heta dyskusija była ŭ 80ch, Tito teror - spravakavaŭ niemcaŭ na karnyja akcyi
12.05.2026
Kien, CIKAVA ŭ Sierbii, heta dyskusija była ŭ 80ch, siońnia usie tam viedajuć što Tito teror - spravakavaŭ niemcaŭ na karnyja akcyi . I siońnia sierby šanujuć svaich achviar - prostych sialan (z boku niemcaŭ i kamunistaŭ - partyzan) a nie Tito kodłu . My siońnia tam dzie byli sierby ŭ 80ch.
balšaviki šmat svaich złačynstvaŭ śpisali na niemcaŭ
12.05.2026
ŭ ŭ Sierbii, heta dyskusija była ŭ 80ch, Tito teror - spravakavaŭ niemcaŭ na karnyja akcyi, Miarkuju, što balšaviki impieryjalisty šmat svaich złačynstvaŭ śpisali na niemcaŭ, jak jany heta spravbavali zrabić, naprykład, i z Katyniem.
On by jeŝie Centralnuju Radu na vikipiedii nie našieł. Ještie morskuju kapustu!
Mojša
11.05.2026
Sudiť za to, čieho nie było. Kak po kołchoznomu.
jak tak?
11.05.2026
U šmatlikich miescach raskopak pobač z pareštkami znojdzieny hilzy ad vintoŭki Mosina.
Paŭluk
11.05.2026
Łukašysty ŭ čarhovy raz tančać na kostkach achviaraŭ druhoj suśvietnaj vajny, cynična vykarystoŭvajučy ich dziela hałoŭnaj palityčnaj mety - padaŭleńnia luboha krytyčnaha niezaležnaha pohladu na sutyknieńnie dźvuch tatalitarnych kravavych impieryj na biełaruskaj ziamli i atajasamleńnia palityčnych apanientaŭ dyktatury Łukašenki z nacystami dy ichnymi złačynstvami. Miž tym hienacyd - heta ŭ ahulnym sensie pieraśled hrupy nasielnictva mienavita za toje, što jany hetkimi naradzilisia. Tamu daloka nia ŭsie vajennyja złačynstvy źjaŭlajucca hienacydam. Pramych dokazaŭ isnavańnia zaćvierdžanaha płana Ost nichto i nikoli bolš čym za 80 hadoŭ nie pradstaŭlaŭ. Nichto nie pradstaviŭ navat z bolšaha poŭnaha źmiestu dakumantaŭ, ź jakich jon nibyta składaŭsia. Tyja frahmienty dakumantaŭ, jakija vydajucca nibyta za płan vyniščeńnia ŭsiaho i ŭsia, nasamreč ujaŭlajuć z sabie płan kałanizacyi akupavanych ziemlaŭ niemcami i viadzieńnia na ich ekanamičnaj dziejnaści. Darečy, heta niašmat u čym adroźnivajecca ad praktyk Rasiejskaj Impieryi i sučasnaj Rasiei na akupavanych joju terytoryjach - niełajalnych miascovych masava departujem u Sibir u žudasnyja ŭmovy, a na ichnaje miesca zavozim palityčna łajalnaje nasielnictva, pieravažna ruskich. Usio, što za miežami isnujučych dakumantaŭ "płana Ost" - heta čaściej vielmi kiepska jurydyčna abhruntavanyja dadumki savieckaj historyjahrafii. Mienavita z hetaj nahody toj płan nie fihuruje ŭ prysudach Niurnbierhskaha trybunała. Hienacyd habrejaŭ i roma, jakich pieraśledvali i vyniščali za samoje ichnaje pachodžańnie, vybitna dakazany šmatlikimi statystyčnymi daśledvańniami ŭ roznych razrezach, faktami stvareńnia habrejskich hietta, prymusovaj identyfikacyi habrejaŭ žoŭtymi zorkami, źmiestam adpaviednych zakonaŭ nacystaŭ, śviedčańniami vidavočcaŭ i h.d. Naadvarot, "hienacyd biełaruskaha naroda" abhruntoŭvajeca ahulnymi i vielmi hrubymi dadzienymi, u jakich ŭ adziny kacioł pryciahnuta ŭsio: vajennyja straty, naturalnyja straty, achviary chałakostu, uciok nasielnictva i h.d. Nivodnaha nacysckaha dakumanta, u jakim sprava idzie ab pieraśledzie asobaŭ za ichnuju prapisku na terytoryi BSSR albo prajavy biełaruskaj nacyjanalnaj identyčnaści - taksama nia znojdziena. Miž tym toje, što nahodaj dla represij nacystaŭ suprać niehabrejskaha i niaromskaha cyvilnaha nasielnictva akupavanych terytoryj u pieravažanaj bolšaści źjaŭlałasia niepadparadkavańnie albo pomsta za dziejańni partyzan i padpolščykaŭ - dyk heta nie admaŭlałasia navat u SSSR. Kali analizavać stvoranuju na Biełaruśfilmie savieckuju kinastužku "Idzi i hladzi" 1986h., u jakoj vidavočna prasočvajucca aluzii na spalenuju nacystami Chatyń, to biezumoŭna vajennaje złačynstva - varvarskaje vyniščeńnie cyvilnych žycharoŭ vioski, taksama było biesčałaviečym adkazam mienavita na aktyŭnaść partyzanskaha atradu, jaki dziejničaŭ ŭ navakolli spalenaj vioski. Fakty niespravakavanaha masavaha vyniščeńnia cyvilnaha nasielnictva nazirałasia chiba što ŭ miascovaściach, blizkich da linii frontu jak častka złačynnaj taktyki vypalennaj ziamli. Naprykład, heta rabili častki viermachta pad kamandvańniem Valtera Modela pad čas apieracyi Büffel - pakidańnia Ržeŭskaha vystupu ŭ pačatku 1943. Darečy, toje ž samaje ŭ padobnych vypadkach nacysty rabili i na terytoryjach, nasielenych navat našmat bolš łajalnymi da nacystaŭ žycharami. Vioska Pirčupy sa źmiešanym polska-litoŭskim nasielnictvam ŭ Varnianskim rajonie sučasnaj Litvy była spalenaja nacystami ŭ červieni 1944 z-za napadu partyzanskaha atradu Armii Krajovaj na niamieckuju vajskovuju kałonu u pary kiłamietraŭ ad vioscy. Vioska Lidzicie ŭ Čechii była spalenaja, a bolšaść jaje nasielnictva - źniščana na miescy albo adpraŭlena ŭ łahiary śmierci ŭ jakaści pomsty za zabojstva češskimi dyviersantami Rajncharda Hiejdrycha. U Polščy simvałam padobnaj złačynnaj taktyki nasystaŭ źjaŭlajecca vioska Michniuŭ u centry paŭnočnaj Polščy, jakuju taksama ź jaje žycharami nacysty vyniščyli za aktyŭnuju dziejnaść partyzan u tym rajonie. Ale nikomu nie pryjšło ŭ hałavu razdźmuvać z hetaha cełyja teoryi pra hienacyd adpaviednaha naroda.
Antirazduvatielu
11.05.2026
Paŭluk, Vikipiedija , "Hienieralnyj płan «Ost» https://ru.wikipedia.org/wiki/Hienieralnyj_płan_«Ost» . "Amierikanskij istorik Norman Najmark podčiorkivał, čto jeśli by niemcy pobiedili v vojnie, to russkim, ukraincam i biełorusam była by uhotovlena točno takaja žie sud́ba, kak i polakam — połnoje istrieblenije s uničtožienijem śledov ich kultury i etnosa. Vierchovnyj nacionalnyj tribunał Polši, rassmatrivaja dieło Amona Hiota, postanovił, čto płany istrieblenija polakov i polskich jevriejev imiejut «vsie charaktieristiki hienocida, s biołohičieskoj točki zrienija etoho poniatija».
Ukraina (Buča — dobry prykład)
12.05.2026
Paŭluk,
"i Vioska Pirčupy sa źmiešanym polska-litoŭskim nasielnictvam ŭ Varnianskim rajonie sučasnaj Litvy była spalenaja nacystami ŭ červieni 1944 z-za napadu partyzanskaha atradu Armii Krajovaj na niamieckuju vajskovuju kałonu u pary kiłamietraŭ ad vioscy. Vioska Lidzicie ŭ Čechii była spalenaja, a bolšaść jaje nasielnictva - źniščana na miescy albo adpraŭlena ŭ łahiary śmierci ŭ jakaści pomsty za zabojstva češskimi dyviersantami Rajncharda Hiejdrycha. U Polščy simvałam padobnaj złačynnaj taktyki nasystaŭ źjaŭlajecca vioska Michniuŭ u centry paŭnočnaj Polščy,"
Dadam, da 50‑ch: karnyja (pacification) akcyi ŭ adkaz na teraryzm i akty sabatažu byli całkam zakonnyja i nie asprečvalisia. A ŭ Afra‑Azii hieta i siońnia całkam prymalnyja. Čačnia, Hruzija, Małdova, Ukraina (Buča — dobry prykład), Siryja, Tebiet, Efijopija, Ujhurystan i h.d.
Nu
11.05.2026
[Red. vydalena]
95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie
12.05.2026
Antirazduvatielu, Pośle vojny, na osnovanii "partizanskich" otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełaruskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
Vioska Dražna. Videa sa śviedkami zabojstva sialan partyzanami
12.05.2026
Antirazduvatielu, ty nie biełarus tak ? adrazu bačna što nie było u ciabie biełaruskich babul. Tamu i pichaješ impierskuju ru wiki siudy. YouTube : "Vioska Dražna. Videa sa śviedkami zabojstva sialan partyzanami "
Policaj
12.05.2026
Jeŝie možno dobaviť čto vieś šum vokruh płana Ost osnovyvajetsia na pokazanijach odnoho-jedinstviennoho śvidietiela - Vientciela. Očień stranno čto soviety nie našli jeho i nie vybili iz nieho vsiu pravdu. Očień pochožie na płocho sostriapannyj MHB-šnyj fiejk.
samaabrona sami siabie abaraniali ad maskoŭskich NKVD:šnikaŭ
12.05.2026
Policaj, i "palicai" heta maskoŭskaja prapahanda, samaabrona sami siabie abaraniali ad maskoŭskich NKVD:šnikaŭ (tak zvanych partyzan, bandytaŭ pa našamu)
Mužčynu ŭ Minsku buduć sudzić za «admaŭleńnie hienacydu biełaruskaha naroda»
Usio tak, Balšaviki impieryjalisty, zaŭsiody vajavali kałanijalnymi subjektami, 10000 knih užo napisana jak Balšaviki impieryjalisty paraz teror uciahnuli Biełarusaŭ ŭ kryvavuju bojku byłych chaŭruśnikaŭ sacyjalistaŭ
U lutym 1944-ha savieckija NKVD "partyzany" zavalilisia ŭ baćkoŭski dom, zabili siastru i dvuch bratoŭ aŭtara. Siastry — Antaninie — było 17 hadoŭ. Bratu Siarhieju naohuł 13... Padstavaj było toje, što Anatol z bratam vučylisia ŭ Nastaŭnickaj sieminaryi. Aŭtar uspaminaŭ biezemacyjny. Tolki karotkaje: «Čamu? Za što?».
Paśla vajny baćku vyklikali na dopyty savieckija siłaviki z pytańniami, maŭlaŭ, dzie Anatol i jaho brat, čamu nie viartajucca? Baćka tady nie vytrymaŭ i pieravioŭ razmovu na zabitych partyzanami dziaciej. Maŭlaŭ, ich zabojca siadzić zaraz va Uradzie BSSR: «Dajcie mnie vintoŭku i ja jaho zabju, paśla rabicie sa mnoj, što chočacie». Aleś Kirkievič pra knihu Anatola Zankoviča «Los biełarusa: pamiž Jeŭropaj i Amierykaj».
CIKAVA ŭ Sierbii, heta dyskusija była ŭ 80ch, siońnia usie tam viedajuć što Tito teror - spravakavaŭ niemcaŭ na karnyja akcyi . I siońnia sierby šanujuć svaich achviar - prostych sialan (z boku niemcaŭ i kamunistaŭ - partyzan) a nie Tito kodłu . My siońnia tam dzie byli sierby ŭ 80ch.
Miarkuju, što balšaviki impieryjalisty šmat svaich złačynstvaŭ śpisali na niemcaŭ, jak jany heta spravbavali zrabić, naprykład, i z Katyniem.
Ještie morskuju kapustu!
Kak po kołchoznomu.
Pramych dokazaŭ isnavańnia zaćvierdžanaha płana Ost nichto i nikoli bolš čym za 80 hadoŭ nie pradstaŭlaŭ. Nichto nie pradstaviŭ navat z bolšaha poŭnaha źmiestu dakumantaŭ, ź jakich jon nibyta składaŭsia. Tyja frahmienty dakumantaŭ, jakija vydajucca nibyta za płan vyniščeńnia ŭsiaho i ŭsia, nasamreč ujaŭlajuć z sabie płan kałanizacyi akupavanych ziemlaŭ niemcami i viadzieńnia na ich ekanamičnaj dziejnaści. Darečy, heta niašmat u čym adroźnivajecca ad praktyk Rasiejskaj Impieryi i sučasnaj Rasiei na akupavanych joju terytoryjach - niełajalnych miascovych masava departujem u Sibir u žudasnyja ŭmovy, a na ichnaje miesca zavozim palityčna łajalnaje nasielnictva, pieravažna ruskich. Usio, što za miežami isnujučych dakumantaŭ "płana Ost" - heta čaściej vielmi kiepska jurydyčna abhruntavanyja dadumki savieckaj historyjahrafii. Mienavita z hetaj nahody toj płan nie fihuruje ŭ prysudach Niurnbierhskaha trybunała.
Hienacyd habrejaŭ i roma, jakich pieraśledvali i vyniščali za samoje ichnaje pachodžańnie, vybitna dakazany šmatlikimi statystyčnymi daśledvańniami ŭ roznych razrezach, faktami stvareńnia habrejskich hietta, prymusovaj identyfikacyi habrejaŭ žoŭtymi zorkami, źmiestam adpaviednych zakonaŭ nacystaŭ, śviedčańniami vidavočcaŭ i h.d. Naadvarot, "hienacyd biełaruskaha naroda" abhruntoŭvajeca ahulnymi i vielmi hrubymi dadzienymi, u jakich ŭ adziny kacioł pryciahnuta ŭsio: vajennyja straty, naturalnyja straty, achviary chałakostu, uciok nasielnictva i h.d. Nivodnaha nacysckaha dakumanta, u jakim sprava idzie ab pieraśledzie asobaŭ za ichnuju prapisku na terytoryi BSSR albo prajavy biełaruskaj nacyjanalnaj identyčnaści - taksama nia znojdziena.
Miž tym toje, što nahodaj dla represij nacystaŭ suprać niehabrejskaha i niaromskaha cyvilnaha nasielnictva akupavanych terytoryj u pieravažanaj bolšaści źjaŭlałasia niepadparadkavańnie albo pomsta za dziejańni partyzan i padpolščykaŭ - dyk heta nie admaŭlałasia navat u SSSR. Kali analizavać stvoranuju na Biełaruśfilmie savieckuju kinastužku "Idzi i hladzi" 1986h., u jakoj vidavočna prasočvajucca aluzii na spalenuju nacystami Chatyń, to biezumoŭna vajennaje złačynstva - varvarskaje vyniščeńnie cyvilnych žycharoŭ vioski, taksama było biesčałaviečym adkazam mienavita na aktyŭnaść partyzanskaha atradu, jaki dziejničaŭ ŭ navakolli spalenaj vioski. Fakty niespravakavanaha masavaha vyniščeńnia cyvilnaha nasielnictva nazirałasia chiba što ŭ miascovaściach, blizkich da linii frontu jak častka złačynnaj taktyki vypalennaj ziamli. Naprykład, heta rabili častki viermachta pad kamandvańniem Valtera Modela pad čas apieracyi Büffel - pakidańnia Ržeŭskaha vystupu ŭ pačatku 1943.
Darečy, toje ž samaje ŭ padobnych vypadkach nacysty rabili i na terytoryjach, nasielenych navat našmat bolš łajalnymi da nacystaŭ žycharami. Vioska Pirčupy sa źmiešanym polska-litoŭskim nasielnictvam ŭ Varnianskim rajonie sučasnaj Litvy była spalenaja nacystami ŭ červieni 1944 z-za napadu partyzanskaha atradu Armii Krajovaj na niamieckuju vajskovuju kałonu u pary kiłamietraŭ ad vioscy. Vioska Lidzicie ŭ Čechii była spalenaja, a bolšaść jaje nasielnictva - źniščana na miescy albo adpraŭlena ŭ łahiary śmierci ŭ jakaści pomsty za zabojstva češskimi dyviersantami Rajncharda Hiejdrycha. U Polščy simvałam padobnaj złačynnaj taktyki nasystaŭ źjaŭlajecca vioska Michniuŭ u centry paŭnočnaj Polščy, jakuju taksama ź jaje žycharami nacysty vyniščyli za aktyŭnuju dziejnaść partyzan u tym rajonie. Ale nikomu nie pryjšło ŭ hałavu razdźmuvać z hetaha cełyja teoryi pra hienacyd adpaviednaha naroda.
Vierchovnyj nacionalnyj tribunał Polši, rassmatrivaja dieło Amona Hiota, postanovił, čto płany istrieblenija polakov i polskich jevriejev imiejut «vsie charaktieristiki hienocida, s biołohičieskoj točki zrienija etoho poniatija».
"i Vioska Pirčupy sa źmiešanym polska-litoŭskim nasielnictvam ŭ Varnianskim rajonie sučasnaj Litvy była spalenaja nacystami ŭ červieni 1944 z-za napadu partyzanskaha atradu Armii Krajovaj na niamieckuju vajskovuju kałonu u pary kiłamietraŭ ad vioscy. Vioska Lidzicie ŭ Čechii była spalenaja, a bolšaść jaje nasielnictva - źniščana na miescy albo adpraŭlena ŭ łahiary śmierci ŭ jakaści pomsty za zabojstva češskimi dyviersantami Rajncharda Hiejdrycha. U Polščy simvałam padobnaj złačynnaj taktyki nasystaŭ źjaŭlajecca vioska Michniuŭ u centry paŭnočnaj Polščy,"
Dadam, da 50‑ch: karnyja (pacification) akcyi ŭ adkaz na teraryzm i akty sabatažu byli całkam zakonnyja i nie asprečvalisia. A ŭ Afra‑Azii hieta i siońnia całkam prymalnyja. Čačnia, Hruzija, Małdova, Ukraina (Buča — dobry prykład), Siryja, Tebiet, Efijopija, Ujhurystan i h.d.