U 1892-m jašče nie było takich dakładnych prystasavańniaŭ mierać tempieraturu pavietra, jakimi karystajucca ciapier. To bok, u tym hodzie mahło być i +40S*... Značyć tempieraturny rekord Bieraścia jašče nie pabity...
I voobŝie
28.06.2026
Žvir, jeŝio v 1892 znali, čto nikakoho iźmienienija klimata nietu. A Tramp tolko tiepieŕ ob tom znajet. Vmiestie s Poźniakom.
Paŭluk
28.06.2026
"Levaki" i "zialonyja" vas papiaredžvali. Vy śmiajalisia, nazyvali heta panikaj, zmovaj i "klimatyčnaj relihijaj". Ciapier rekordy tempieratury bjucca chutčej, za vašyja arhumienty. Ale, viadoma, heta ŭsio jašče "prosta śpiakotnaje leta".
Žvir
28.06.2026
Paŭluk, čaho razvažać pra toje, ciapierašni tempieraturny skok vyklikany pieramiaščeńnieim razahretaha pavietru z rehijonu paŭnočnaj Afryki/Sachary, a nie hlabalnym paciapleńniem, zirnicie na mapy. Umchod krainy jon i nie zakranuŭ.
Užo ad siaredziny nastupnaha tydnia budziecie ŭ zvykłaj tempieraturnaj normie, budziecie z asałodaju ŭzhadvać, jak kłasna davali nyrca ŭ vadajom dy hreli baki ŭ chaładočku, z kuflam chałodnaha lidskaha premijalnaha.
priekratitie istieriť
29.06.2026
Paŭluk, levaki vrali i vrut čto možno ostanoviť iźmienienije klimata. ostanoviť eto nielzia ibo hłavnyj kontrib́jutor v iźmienije vkładyvajet sołncie i ziemla, a nie čiełoviek. no vot prodavať kvoty na vybros uhlekisłoho haza oni načali. kohda-to połovina ziemli była pokryta ldom. pridiet vriemia kohda žizń na ziemle priekratiťsia. eto jestiestviennyj prociess.
Taktyčny Dron
29.06.2026
Paciapleńnie nie spyniena. Z kožnym hodam budzie ŭsio haračej.
(Pavinna lohka adsočvacca pa pary nad hradzirniami. Para jość - błok pracuje. Pary niama - albo spynieny, albo abodva błoki padzialajuć adnu hradzirniu, kali prajekt takoje dapuskaje)
3. Ciakučuju mahutnaść reaktaraŭ.
380 Mvt - nyja najstarejšyja u śviecie anałahi VVERaŭ ad "Viestynchauz elektryk" šviejcarskaj AES Bieznau hradzirań nie majuć i byli spynienyja pry dasiahnieńni zabornaj vadoj raki Are (prytok Rejna) tiempieratury 25 S.
U Breście ŭžo 37 hradusaŭ. Tak horača nikoli ŭ historyi nie było
A Tramp tolko tiepieŕ ob tom znajet. Vmiestie s Poźniakom.
Užo ad siaredziny nastupnaha tydnia budziecie ŭ zvykłaj tempieraturnaj normie, budziecie z asałodaju ŭzhadvać, jak kłasna davali nyrca ŭ vadajom dy hreli baki ŭ chaładočku, z kuflam chałodnaha lidskaha premijalnaha.
1. tiempieraturu vady u racie Vilija, čuć vyšej vodazabornaha kaŭša Astravieckaj AES.
2. Kolkaść pracujučych u hetyja dni błokaŭ.
(Pavinna lohka adsočvacca pa pary nad hradzirniami. Para jość - błok pracuje. Pary niama - albo spynieny, albo abodva błoki padzialajuć adnu hradzirniu, kali prajekt takoje dapuskaje)
3. Ciakučuju mahutnaść reaktaraŭ.
380 Mvt - nyja najstarejšyja u śviecie anałahi VVERaŭ ad "Viestynchauz elektryk" šviejcarskaj AES Bieznau hradzirań nie majuć i byli spynienyja pry dasiahnieńni zabornaj vadoj raki Are (prytok Rejna) tiempieratury 25 S.