A vied́ tie, kto pisał pro hłobalnoje pochołodanije, siejčas napisał pro hłobalnoje potieplenije. Prostyje biełarusy vidiat vašu łoż, i nam śmiešno)))
miascovy2
29.06.2026
Ničoha nie zmnienicca. Niama sensu čytać čarhovaje pseŭda-klimatyčnaje tryźnieńnie.😂🤣😅
nievuk
29.06.2026
miascovy2, aha, i trendy, jakija sorak hadoŭ iduć uvierch raptam abvialacca da značeńniaŭ siaredziny 20 stahodździa. Admaŭlalniki klimatyčnych źmianieńniaŭ vielmi padobnyja da kovid-dysidentaŭ. Ale prablema ŭ tym, što źmiena klimatu nie zaležyć ad taho ci vierycie vy ŭ jaje.
miascovy2
29.06.2026
nievuk, ja vieru ŭ toje, što źmieny cykličnyja ciaham nie adnaho dziesiacihodździa, a chacia stahodździa ci dvuch.
baradzied
29.06.2026
cikava, a hłabalnaja źmiena klimatu taksama pačałasia z abrańnia valeta?
Proŝajtie, bulbaši!
29.06.2026
Priviet, arbuzaši!
Flowers growing everywhere Take off shoes and feel the grass
A viesna v etom hodu była pozdniaja i chołodnaja. Lično nabludał.
.
29.06.2026
Pieršapryčynaj ekstremalnych umoŭ, zaraz śpioki, nie toje kab vialiki antycykłon ź ciepłavym kupałam (jon adna z kanfihuracyj), a pałomka hłabalnaj cyrkulacyi: usio mienš šyrotnych viatroŭ, z zachadu na ŭschod, usio bolš mierydyjanalnych: abo z poŭdniu na poŭnač, abo z poŭnačy na poŭdzień.
Novyja miežy klimatyčnych zon davoli ŭmoŭnyja. Mieteastancyj u Biełarusi vielmi mała, šmat ź ich majuć svaje asablivaści vymiareńniaŭ u roznych umovach (na bałocie, kala vadajomu, ŭ horadzie), čaho niedastatkova, kab pravieści stabilnyja miežy zon. Zony nie toje kab prosta pierasoŭvajucca na poŭnač. Kali b tak, to možna było b zvyknucca z novym bolš miakkim ukrainskim stepavym klimatam i časova supakoicca. Sami ŭmovy ŭ kožnaj zonie stanoviacca bolš šyrokimi, ekstremalnymi. Sam sens paniaćcia "zona" pastupova razmyvajecca i hublajecca, bo siońnia adna "zona", praź miesiac całkam druhaja.
Indeks klimatyčnaj uraźlivaści sa studenckaj pracy - sintetyčny kryteryj, jaki ŭličvaje dyjapazony źmienlivaści tempieratur, apadkaŭ i vietru. Iznoŭ, z-za małoj kolkaści stancyj plamy koleraŭ na mapie mohuć być prosta artefaktami. Davoli ciažka zrazumieć fizičny sens takoha ahrehavanaha paramietra. Kali tolki tak: umoŭna pad Ivacevičami i mielijaravanyja bałoty z rezkimi dyjapazonami tempieratur, i sustrakajucca dva typovyja napramki cykłonaŭ ź ich zalevami i viatrami.
A tak uvohule pravilna. Treba pužać. Bo sama realnaść abhaniaje horšyja prahnozy.
cuk
29.06.2026
Prohnozy takich žie huru kak etot znatok: 1970–2000: "lednikovyj pieriod" — nie słučiłsia. 1989: "horoda ujdut pod vodu k 2000" — nie słučiłoś. 2000–2020: riehularnyje prohnozy o zatoplenii bieriehov — nie proizošło. 2000-je: "arktičieskij lod isčieźniet v bližajšije hody" — nie isčiez. 2000–2010: letnije śmiertielnyje vołny žary stanut povsiemiestnymi — łokalno byli, no hłobalnoho ścienarija niet. I to čto riealno pokazyvajet čto vsia eta istierija, prosto pieriekačka dienieh: Łondon, Majami "dołžny ujti pod vodu". Vmiesto etoho niedvižimosť tam dorožajet hod za hodom. Ludi s kapitałom nie biehut — oni pokupajut, potomu čto znajut čto vsia eta istierija prosto vykačka dienieh iz poleznych idiotov
Jaś
29.06.2026
Kakoj nibud́ supier vułkan fujzajchule iźvierhnietsia vułkaničieskoj pylju i budiet pochołodanije sravnimoje s jadiernoj zimoj.
kavunavy batalon
29.06.2026
A chto raniej za ŭsich pačaŭ kavuny vyroščvać? Nu nie daremna vyras siarod mužykoŭ i raślin, ahraryj ad boha.
Atłant
30.06.2026
Jeśli by nie levaki so svoim zielenym kursom, to normalny by žili, sami pridumali, sami razohrieli atmośfieru, sami pridumali fantastičieskije riešienija. Vot i dumajtie
Hreta tunbierh
30.06.2026
Nie treba vysiakać tak pa varvarski lasy u Biełarusi
Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam
Niama sensu čytać čarhovaje pseŭda-klimatyčnaje tryźnieńnie.😂🤣😅
STRAČVAĆ svaje ekspłuatacyjnyja ŭłaścivaści.
Novyja miežy klimatyčnych zon davoli ŭmoŭnyja. Mieteastancyj u Biełarusi vielmi mała, šmat ź ich majuć svaje asablivaści vymiareńniaŭ u roznych umovach (na bałocie, kala vadajomu, ŭ horadzie), čaho niedastatkova, kab pravieści stabilnyja miežy zon.
Zony nie toje kab prosta pierasoŭvajucca na poŭnač. Kali b tak, to možna było b zvyknucca z novym bolš miakkim ukrainskim stepavym klimatam i časova supakoicca.
Sami ŭmovy ŭ kožnaj zonie stanoviacca bolš šyrokimi, ekstremalnymi. Sam sens paniaćcia "zona" pastupova razmyvajecca i hublajecca, bo siońnia adna "zona", praź miesiac całkam druhaja.
Indeks klimatyčnaj uraźlivaści sa studenckaj pracy - sintetyčny kryteryj, jaki ŭličvaje dyjapazony źmienlivaści tempieratur, apadkaŭ i vietru. Iznoŭ, z-za małoj kolkaści stancyj plamy koleraŭ na mapie mohuć być prosta artefaktami. Davoli ciažka zrazumieć fizičny sens takoha ahrehavanaha paramietra. Kali tolki tak: umoŭna pad Ivacevičami i mielijaravanyja bałoty z rezkimi dyjapazonami tempieratur, i sustrakajucca dva typovyja napramki cykłonaŭ ź ich zalevami i viatrami.
A tak uvohule pravilna. Treba pužać. Bo sama realnaść abhaniaje horšyja prahnozy.
1970–2000: "lednikovyj pieriod" — nie słučiłsia.
1989: "horoda ujdut pod vodu k 2000" — nie słučiłoś.
2000–2020: riehularnyje prohnozy o zatoplenii bieriehov — nie proizošło.
2000-je: "arktičieskij lod isčieźniet v bližajšije hody" — nie isčiez.
2000–2010: letnije śmiertielnyje vołny žary stanut povsiemiestnymi — łokalno byli, no hłobalnoho ścienarija niet.
I to čto riealno pokazyvajet čto vsia eta istierija, prosto pieriekačka dienieh:
Łondon, Majami "dołžny ujti pod vodu". Vmiesto etoho niedvižimosť tam dorožajet hod za hodom. Ludi s kapitałom nie biehut — oni pokupajut, potomu čto znajut čto vsia eta istierija prosto vykačka dienieh iz poleznych idiotov