U Rumynii kantralavana padarvali Dunaj, kab skiravać patok vady na AES
-
03.08.2026Heta słušnaje pytańnie, ź pierśpiektyvami paciapleńnia i rostu Minska.
Pakul nie pamiataju značnaha panižeńnia ŭzroŭniu Vilejskaha vadaschovišča ŭ śpioku. Chacia sama Vilija nižej dehradavała, i daŭno.
Pahladzicie archivy ŭzroŭniaŭ vady na Vilii i na Zasłaŭskim vadaschoviščy, budzie jaśniej, ci jość ryzyki. -
03.08.2026Bies Pracoŭny, Vilejskim vadaschoviščam zatapili 9 viosak, a kaliści sudachodnuju Viliju pieratvaryli ŭ siaredniuju račułku
-
03.08.2026Absurdna pieradajuć navinu, ŭ tym liku i častka rumynskich ŚMI. Nie mohuć dać prosta mapu sa strełačkami, jašče adno zhublenaje ŭmieńnie razam ź infahrafikaj.
Słovami: skała pad vadoj u pravaha bieraha i nakiroŭvała 85% patoku da levaha, dzie praz 2 km pačynajecca doŭhi rukaŭ Dunaja Bała.
Tamu apieracyja ŭ kompleksie: 1) padarvali skału sprava; 2) zatopiać baržy, nie ŭ hetym miescy, a dalej źleva na ŭvachodzie ŭ rukaŭ.
Patok pieranakirujecca pa hałoŭnamu rusłu naprava, dzie praz 40 km častka vady jašče raz adchilajecca ŭžo na Čarnavodskuju AES.
Skału pieršy raz padryvali jašče 70 hod tamu. Tady heta rabili nie dla AES, a dla palapšeńnia sudnachodstva. -
04.08.2026.,
[Red. Vydalena]
Atamnaja halina, jak i lubaja inšaja, nie moža być kosmapalityčnaj.
Što dastaniecca NN za tak:
1. AES u Čarnavode ( Rumynija ) i AES Pakšt (Vienhryja) nie prosta dźvie AES, a dva roznych hieapalityčnych vybary.
Pakšt pabudavana pa savieckamu prajektu. Tam ustalavany VVER 440 (4 błoki) i płanavałasia budavać jašče dva błoki dla VVER 1200.
Čarnavode - vynik supracy z Kanadaj. Tam ustalavany dva CANDU. Tiažkavodnyja. Na pryrodnym uranie. Vybar byŭ zrobleny pry Čaušesku.
2. Dunaj. Kolki u hetym słovie z punktu hledžańnia ...z majho punktu hledžańnia - Biesa Pracoŭnaha:
a. Uran nie vadarod, jakim koliś napaŭniali Cypiliny. Jon nie lacić prosta tak uvierch. Spatrebiacca vyviaržeńni vułkanaŭ, vykidy kštałtu Čarnobylskaha...Potym jon asiadzie. Pry mahčymaści, u rešcie rešt, na dnie Čornaha mora, prykładam.
Vialikich rek nie tak i mnoha. I Dniepr i Dunaj - "vialikaja vada". Dla pošukaŭ pryrodnaha asadačnaha urana spatrebicca zaniacca paleahidrałohijaj, dla pošukaŭ technahiennaha - hidrałohijaj. Roźnica budzie tolki u tym, što technahienny uran źbiarecca u sučasnych asadkach naziemnych i padziemnych rek, a pryrodny - palearek.
Kali Prypiać, Ubarć, Śvidaviec-Bałotnica naležać basiejnu sučasnaha Dniapra, to ich prodki naležali basiejnu palearaki. I nie prosta palearaki, a "vialikaj vady".
Uran, jaki zdabyvaŭsia za časam Varšavskoho Dohovora i SEV, na terytoryi HDR, Čechasłavakii, Polšy, Bałharyi z udziełam SSSR rabiŭsia syravinaj dla savieckaha VPK i savieckaj atamnaj enerhietyki.
Tamu vybar Rumynii Čaušesku adroźnivajecca ad vybaru Čechii i Bałharyi u tym, što heta vidavočnaja sproba stać samastojnymi u atamnaj enerhietycy.
Basiejn palearaki, prodka Dunaja, da raspada i paśla raspada SSSR ekspłuatavaŭsia istotna pa-roznamu.
Da 1990-ha 70% urana, zdabyvajemaha u Bałharyi, zdabyvałasia padziemnym śvidravinnym vyščałačvańniem.
U 1992-m Bałharski urad spyniŭ takuju zdabyču.
Vienhierskaj Pakšt patrebny TVS z uzbahačanym uranam. I uzbahačany uran i TVS zastajucca, nakolki ja sabie heta ujaŭlaju, rasijskimi.
Inšaja sprava - rumynskaja Čarnavode.
b. Dunaj - ahulnaja transpartnaja arteryja i krynica vady dla achałodžvańnia. Jaho abmialeńnie - pieraškoda i dla dastaŭki rasijskich "łovušiek raspłava" na Pakšt i dla zabora vady minimalna nieabchodnaha patoka (m3/h).
v. AES - mahutny instrumient palityčnaj pryviazki zaležnych krain. Ruskaja staronka vikipiedyi, pryśviečanaja AES Čarnavodie, siarod inšaha nahadvaje i pra źniknieńnie kantejniera z uranam u pahraničnym ź Vienhryjaj žylecy (adm. adzinka u Rumynii). Heta, miarkujučy pa habarytam, prosta adpracavaŭšaja svajo zborka dla CANDU. Naŭrad vienhierskaja albo rumynskaja staronka budzie pra heta nahadvać.
Kali ja pamylajusia, praviercie.
[Red. Vydalena]
U biełaruskim Instytucie hieałohii budzie "hniezdavacca" NPC "Hieołohija", pa tamu ž samamu pryncypu, jak "zahadkavy" adździeł "zahadkavaha" Instytuta miedycynskaj hienetyki hniezdavaŭsia u 7-j klinicy Minska u 1986-m.
Mnie zdajecca ja mała viedaju pra Rumyniju i Čaušesku.
Takoje nieposłušanije SSSR nikomu na daravaŭ.
[Zredahavana]
Chranałahična spačatku vyrašałasia prablema vodazabieśpiačeńnia Minska.
Kolki było pabudavana nasosnych stancyj, kab skarystacca vadoj Vilii?
Vilejskaje vodaschovišča vyšej vodazabora Astravieckaj AES.
Ale mnie nievidavočna, što heta udały prajekt.
Astravieckaja AES, nakolki ja razumieju, budzie kankuravać za vadu ź niekalkimi rajonami Minska.
Najstarejšaja u śviecie kamiercyjnaja AES na r. Are u Šviejcaryii staić na štučnym vostravie.
Levy rukaŭ dla achałodžvańnia AES, pravy - dla rezervovaj HES.
Ja smutna sabie ujaŭlaju Vilejska-Minskuju sistemu. I takoj daskanałaści prajekta, jak u šviejcarcaŭ nie baču.
Šviejcarskaj "babuli" nie treba padymać vadu na 60 m, i rezervovaja HES prosta pobač.
Na Astravieckaj - puska-reziervovaja kacielnaja na hazie albo salarcy i čatyry nasosnyja stancyi: pa adnoj na kožny błok na samoj placoŭcy i dźvie - dvuchetapny padjom na 60 m ad vadazabornaha kaŭša na Vilii.
Chopić resursa Vilejskaha vadaschovišča i na AES i na Minsk?