Kamientary da artykuła

«A čamu vy pryjechali? Dumali, naradžać nie baluča?» Biełaruska raskazała dzikuju historyju pra svaje rody

  • Rampapam
    30.08.2026
    Narmalnyja lekary vyjechali, zastalisia tolki kanavały i troječniki - tamu ŭ łukašenkaŭskaj Biełarusi možna pamiareć navat paśla injekcyi
  • Nie
    30.08.2026
    Rampapam , heta niapraŭda.
  • miascovy2
    30.08.2026
    Rampapam, paśla adjezdu nieempatyčnaj bydłoty stała mieniej, ale ich adsotak staŭ vyšejšy.
  • Garcia
    30.08.2026
    Ich tak vučyli i vučać , maúlaú niachaj cierpiać .
    A vyjechali roznyja , i dreń i dobryj lekary .
    Štodzionnaja sytuacyja , u...išča kirujuć , vožyki pakorliva kivajuć .
  • Usio prajšło i słava bohu
    30.08.2026
    Niachaj pačytaje, jakija pabočki paśla epidurałki i jakija potym mohuć być prablemy z balami ŭnizie śpiny. I paradujecca, što ŭ jaje ich nia budzie.
    Na i płod viesam 5130 heta anamalija.
    Norma viesa 2500-3500. Nie treba staracca, kab płod va ŭtrobie vyras bolšy za 3.5 kh.
    Vialiki płod razryvaje vorhany maciery. (Razrez robiać, kab zašyć roŭnym švom, iale možna i biez razreza - samo parviecca, tolki kryva i kosa, moža i zahnaicca.)

    Rody heta zaŭsiody śmiartelna niebiaśpiečny momant dla maci i dziciaci, treba pamiatać pra heta.
    Usie žyvyja i zdarovyja, lekary zrabili ŭsio samaje lepšaje.

    Maci prosta nie viedaje, jak mahło być horš u jaje vypadku z takim zavialikim płodam, u jakoha ŭžo va ŭtrobie hipaksija pačałasia, łyč jašče dyjabiet.

    Raju maci pieraklučycca na ŭchod za dziciom, prabačyć daktaram toje, što jana paličyła hrubaściu (što nakryčali na jaje, kali siniejučaje va ŭtrobie dzicio ŭžo zadychałasia biez kisłaroda i treba było paskoryć rody). Schadzić da psichołaha, zaniacca kachańniem z mužam i zabycca pra rody (da nastupnych ;) )
  • vtr
    30.08.2026
    Usio prajšło i słava bohu ,
    a počiemu žienŝina dołžna tierpieť hrubosť vo vriemia rodov?iej i tak tiažieło i bolno,a zdieś jeŝie prichoditsia tierpieť izdievki.i samoje strannoje słyšať eti izdievki ot žienŝin.ia nie hovoriu o tom,čto miedpiersonał obiazan siusiukaťsia,no dostojnoje otnošienije k žienŝinie v rodach dołžno byť.a to nikak nie otojdiem ot sovietskoho prošłoho-unižienije i styd.
    v 90-je nam,školnicam, miedsiestra provodiła lekciju i brosała frazu-nohi razdvihať lehko,a rožať bolno-eti słova byli katastrofoj-vsio žiestko i ni kapli uvažienija.
  • šta?
    30.08.2026
    "Rody heta zaŭsiody śmiartelna niebiaśpiečny momant"

    zaŭsiody? što za bzdura? dziŭna, jak čałaviectva jašče vyžyła, pačynajučy ź piačornych i dapiačornych časoŭ, kali nijakaj miedycyny i ŭ paminie nie było
  • Nianaviść da žančyn
    30.08.2026
    Usio prajšło i słava bohu , dajcie adhadaju, vy - mužyk.
  • Usio prajšło i słava bohu
    30.08.2026
    vtr, mahło być takoje, što žančyna nie asensoŭvaje, jakaja niebiaśpieka dla dziciaci, jakoje ŭžo sinieje ad hipaksii va ŭtrobie, a lekary-ta viedajuć, čym heta moža skončycca dla novanarodžanaha.
    I admaŭlajecca ad nieabchodnych manipulacyj. Tłumačyć i čytać lekcyi pra nastupstvy hipaksii času niama.
    Žančyna dumaje pra siabie, pra svoj bol, svoj stan. Jana nie razumieje, što dzicia taksama pieražyvaje roznyja stany, časas vielmi niebiaśpiečnyja dla žyćcia i zdaroŭja.
    Jana ničoha pra heta nie viedaje.
    Viedajuć tolki maci invalidaŭ. I to, tolki potym, kali ŭžo mała što papraviš.

    Čytajem: jana mieła hiestacyjny dyjabiet. Miarkujučy pa tym, što jana nie prydavała hetamu značeńnia, jana nie asensoŭvaje ŭsie ryzyki dla svajho dziciaci.
    Hiestacyjny dyjabiet vyklikaje nienarmalny rost płoda, paśla naradžeńnia prablemy mohuć nie skončycca. Ad hetaj chvaroby maci ŭ niemaŭlaci mohuć być prablemy sa skuraj, asabliva ŭ pachu, taksama taki typ dyjabietu ŭhniataje sintez sieratanina, što moža pryvieści da parušeńniaŭ niarvovych kletak i niejronnych suviaziaŭ, što moža adbicca na kahnityŭnych zdolnaściach i emacyjnym raźvićci płada.

    Voś pra što treba zaraz dumać maci, jakaja "ieła što chacieła i ni ŭ čym sabie nie adkazvała".

    Jana ŭžo pryniesła ŭ roddom prablemnaje dzicia. I dziakuj bohu, što daktary zrabili ŭsio, kab dzicio radziłasia žyvoje i samastojna.

    Tak što ŭ jaje vypadku lepš spynicca. Napisała pra niehatyŭny vopyt. Pravierki pajšli. Usio. Spynisia. Zajmisia svaim dziciom.
  • Mohiłki dajuć adkaz
    30.08.2026
    šta?, jany nie vyžyli. Schadzicie na staryja mohiłki, kali nie było takoj miedycyny. Pahladzicie na mahiły. Pabačycie šmat dziciačych mahiłak. I žanočych taksama, maciarynskaha ŭzrosta. Dziciačych bolš.

    Siońnia takoha niama, kab dziciačyja mohiłki. Adzinkavyja traplajucca. A raniej ich było proćma. Maleńkija makija. Dla niemaŭlat.
  • šta?
    31.08.2026
    Mohiłki dajuć adkaz, "Rody — eto jestiestviennyj (!) fiziołohičieskij (!) prociess, kotoryj zavieršajet bieriemiennosť i privodit k roždieniju riebienka" to bok heta nie zaŭsiody (!) "śmiartelna niebiaśpiečny momant". pamienš chadzicie pa mohiłkach
  • UFO
    31.08.2026
    šta?, na pačatku 20ha stahodździa pamirała 1/4 niemaŭlat da 1 hoda i pałova dziaciej da 5 hadoŭ. Śmiertnaść rožanic była 0.5-1% . Dziaciej, pamioršych pry rodach navat nie ŭličvali, bo takim ulikam zajmałasia carkva.
  • šta
    31.08.2026
    UFO, i vy tudy ž... uparta nie zaŭvaŭvažajučy, što mianie aburyła śćvierdžańnie, što, maŭlaŭ, zaŭsiody (!) ?

    statystyku pryvodzicie.. "Na pačatku 20ha stahodździa pamirała 1/4 niemaŭlat da 1 hoda i pałova dziaciej da 5 hadoŭ. Śmiertnaść rožanic była 0.5-1% ."
    dyk dobra, što choć ruki navučylisia myć, bo
    "U XIX viekie śmiertnosť rožienic v bolnicach dostihała 20–30% iz-za rodilnoj (poślerodovoj) horiački, kotoruju vrači i fieldšiery sami pierienosili na niemytych rukach iz anatomičiek"

    sami adkažacie na pytańnie, čamu takaja śmiarotnaść była? pryrodaj zadumana tak? darečy, što da pryrody..
    voś cikavaje ad VVS znajšła -
    "V čiem žie tohda istinnaja pričina tiažiełych rodov u žienŝin? V 2012 hodu isśledovatiel Džonatan Uełłs iz Univiersitietskoho kolledža Łondona i jeho komanda načali izučať istoriju rodov i prišli k udivitielnomu vyvodu.

    Na protiažienii bolšiej časti čiełoviečieskoj evolucii rodiť riebienka, očievidno, było horazdo proŝie, čiem siejčas.

    Iz tiech niemnohich śvidietielstv, kotoryje ostaliś do sich por, śledujet, čto v rańnich obŝiestvach ochotnikov-sobiratielej rody byli odnoj iz samych niebolšich problem.

    Archieołohi počti nie nachodiat skielety mładienciev toho pierioda, a eto śvidietielstvujet ob otnositielno nizkom urovnie śmiertnosti v rańniem dietstvie.

    No situacija kardinalno iźmieniłaś nieskolko tysiač let nazad, kohda ludi pieriešli k osiedłomu obrazu žiźni.

    V archieołohičieskich dannych rańniej epochi ziemledielija pojavlajetsia horazdo bolšie kostiej novoroždiennych.

    S odnoj storony, žizń v boleje mnoholudnoj obŝinie privieła k vspyškie infiekcionnych zabolevanij, i novoroždiennyje, kak naiboleje ujaźvimyje, stanoviliś ich žiertvoj.

    S druhoj - dijeta ziemledielciev s vysokim sodieržanijem uhlevodov načała zamietno otličaťsia ot pitanija ochotnikov-sobiratielej, v kotorom prieobładali biełki.

    Eto sprovocirovało iźmienienija v strojenii tieła: ziemledielcy, kak śvidietielstvujut archieołohičieskije nachodki, byli značitielno nižie rostom, čiem ochotniki-sobiratieli.

    A učienym, kotoryje izučajut rody, chorošo iźviestno, čto forma i raźmier taza žienŝiny napriamuju zavisit ot jeje rosta.

    Čiem mieńšie rost žienŝiny, tiem boleje uzkije u nieje biedra - śledovatielno, pieriechod k ziemledieliju usłožnił prociess dietoroždienija.

    S druhoj storony, bohataja uhlevodami dijeta povlijała na to, čto mładiency v utrobie matieri načali bystrieje nabirať vies, a bolšoho riebienka rodiť horazdo trudnieje.

    Takim obrazom, około 10 tys. let nazad rody, kotoryje na protiažienii millionov let byli dla čiełovieka otnositielno lehkim prociessom, vdruh prievratiliś v problemu."
  • UFO
    31.08.2026
    šta, nie abviarhaju vašyja dadzienyja. Maja statystyka pryviedzienaja na pačatak 20ha stahodździa.
    Udakładniu vašu. Toje , što lekary nia myli ruki, majecie racyju, adnak, pieravažnaja bolšaść kabiet naradžała doma, i rody prymali nia lekary, a daśviedčanyja babki. A ŭ špitalach tak, adzin lekar tady rabiŭ amal ŭsio i na svaich rukach moh prynieści što zaŭhodna i śmiertnaść rodaŭ u špitalach była istotna vyšejšaja.
  • UFO
    31.08.2026
    Nianaviść da žančyn, a tolki baba moža mieć racyju?
  • Roznaje ŭsprymańnie
    30.08.2026
    Chto pa 10-15 hadoŭ nie moža naradzić, u kaho pastajanna zamioršaja ciažarnaść, vykidyšy pastajannyja, pa inšamu ŭsprymaje rodavy bol. Jak znak, što narešcie meta dasiahnuta - naradžajecca žyvy čałaviek.
  • Biez kommientarijev
    30.08.2026
    Welcome to Belarus
  • S
    30.08.2026
    Biez kommientarijev, Welcome to Somalia.
  • II, diaziepam ?
    30.08.2026
    "Diaziepam — eto stroho rieciepturnoje lekarstviennoje sriedstvo (trankvilizator), kotoroje pri niemiedicinskom ispolzovanii kłaśsificirujetsia kak aptiečnyj narkotik. S juridičieskoj točki zrienija v bolšinstvie stran on vchodit v śpiski silnodiejstvujuŝich i kontrolirujemych psichotropnych vieŝiestv, a nie kłaśsičieskich narkotikov, odnako miechanizm formirovanija zavisimosti u nieho absolutno idientičien narkotičieskomu."

    diaziepam v rodach ?
    "Prieparat lehko pronikajet čieriez płacientu v krov́ płoda. Jeśli vviesti vysokije dozy (boleje 30 mh) niezadołho do roždienija, u novoroždiennoho možiet raźviťsia sindrom «viałoho riebienka»: uhnietienije dychanija (vpłoť do apnoe), śnižienije davlenija, padienije tiempieratury tieła i obŝaja zatormožiennosť (nievrołohičieskoje uhnietienije), tak kak dietskij orhanizm jeŝie nie umiejet bystro vyvodiť etot prieparat."
  • Tožie ii
    30.08.2026
    II, diaziepam ?, Diaziepam (priedstavitiel hruppy bienzodiaziepinov) v akušierstvie ispolzujetsia ohraničienno i tolko po strohim miedicinskim pokazanijam.

    Kohda možiet byť naznačien
    V sovriemiennoj praktikie diaziepam pri rodach primieniajetsia riedko, tak kak suŝiestvujut boleje śpiecializirovannyje prieparaty. Odnako jeho mohut ispolzovať v śledujuŝich słučajach:

    1. Śniatije silnoho psichoemocionalnoho napriažienija: pri vyražiennom trievožnom rasstrojstvie, paničieskich atakach ili tiažiełom strieśsie rožienicy, kotoryje mohut priepiatstvovať normalnomu tiečieniju rodov. - javno jejo słučaj. Panika.

    2. Kupirovanije sudorožnoho sindroma: naprimier, pri ekłampsii (tiažiełoje osłožnienije prieekłampsii), kohda nieobchodimo bystro ostanoviť sudorohi dla spasienija matieri i płoda. - eto my s jejo słov nie možiem znať. Tolko vrači v kursie.

    3. Śniatije myšiečnoho spazma: v niekotorych słučajach dla rassłablenija hładkoj i skieletnoj muskułatury. - eto točno było pri takom to hihantskom płodie.

    Tak čto vpołnie vozmožno, čto i po pokazanijam dali.
  • Nul
    30.08.2026
    Standartnaja dla rb miedpomoŝ. U mojej znakomoj pri rodach doktor sprosił: "Čto bolno? A t**sia było nie bolno?!"
  • Rampapam
    30.08.2026
    Nul, kažu ž zastalisia adnyja kanavały
  • Bud́tie s žienoj v otvietstviennyj momient
    30.08.2026
    Nul, u moich znakomych nikto takoho nie słyšał. Znaju, čto niekotoryje rožienicy matom orut. I mužiej matnymi słovami upominajut.

    Iditie k žienie na rody i siditie tam s niej. V vašiem prisutstvii nikto ničieho takoho nie skažiet jej.

    Prosto bud́tie s žienoj v etot otvietstviennyj momient, a nie buchajtie hdie-to s druźjami.
  • Nianaviść da žančyn
    30.08.2026
    Nul, spadziajusia, z hetym doktaram nichto tra**cca nie budzie.

    [Zredahavana]
  • epidurałka
    30.08.2026
    źmiakčaje i asłablaje spazmy.
    tobok, vialikaje dzicio pad joj možna i nie naradzić. Zachraśnie na pałovie šlachu - budzie działoŭ.
  • Usio prajšło i słava bohu
    30.08.2026
    epidurałka, tak.
  • jość takija
    31.08.2026
    kabiety, jaki nie rychtujucca da rodaŭ, a paśla raździmajuć skandał razam z NN. ź joj zrazumieła, joj nia važna što dzicia nahłytałasia vodaŭ, i tamu 5130 na vychadzie. NN ciapier dla takich - "iažmaciaŭ", dy jašče śpiecyjalistaŭ dziorhajuć. artykuł niaŭdały.
  • kab jeta
    31.08.2026
    jość takija, - heta peŭna niejki pakryŭdžany Red. napisaŭ..

    u vas što dzicio, jakoje mierkavana važyła 4200 nahłytałasia vodaŭ ažna da 5130? to bok 1/5 ad svajoj vahi? što za fantazii..

    moža vy i možacie pry vašych umoŭnych 120 kh vyžrać załpam 25 litraŭ vady (ci što tam - vodki?) i nie pamierci, ale nu nie ŭsie ž takija

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić