))))), a tut vy nie zrazumieli. Krucić husia možna, ale tolki na płatformie jakaja afilavanaja z Łukoj. A voś kankurentaŭ jak raz narmalizujuć ;)
Mikałaj
10.09.2026
))))), vidać mała... choča ŭsie...
Utka
11.09.2026
))))), piervoho husia krutit łuka s siemiejstvom i zabotitsia, čtob nikto nie pieriechvatił
Analityk
10.09.2026
Mikałaj, Usio jak u Siryi, kali siamja Asada zachapiła ŭsie finansavyja krynicy. Čakajem losu Asadaŭ i dalej.
Karova Miłka
10.09.2026
Mikałaj, Valet svaim skisšym mozham "miarkuje" što žyć budzie 150 hod)))))
Vład
11.09.2026
Analityk, tak u Asada vsio OK, on svoj vyvodok na pokolenija vpieriod obieśpiečił, kak i Łuka.
JAMy97
10.09.2026
Biełaruskamoŭnaha Łukašenačku tolki na NN pačytać možna
36 let krutit huś
10.09.2026
Etu huś, 36 let, krutit naš valet i jeho sieḿja i bolšie - NIKTO !!!
Namaście
10.09.2026
Nu i hu-u-uś ... Samy nastajaščy :)))
Adlihi niama
10.09.2026
Kruci husia
Parada
10.09.2026
Lepš lapić varenika, čym taho husia krucić.
453543
10.09.2026
Kohda smotriu na eto foto s Sołoduchoj u mienia voźnikajet tolko odna associacija. I śviazana ona s romanom Ilfa i Pietrova "Zołotoj tielonok": Brośtie husia, Panikovskij! Eto kak žie nužno chotieť dienieh i siebia nie uvažať "hospodinu" Sołoduchie-Panikovskomu, čtoby v takom niepotriebstvie śnimaťsia.
Fred Makitra jr.
10.09.2026
Niadołha frajar tańcavaú , niadołha muzyka skrypieła .
Kola
10.09.2026
Kakoj huś, takije i husi.
chchch
10.09.2026
Etož očień intieriesno, kak da etoho uporotoho dranika donieśli infu pro husia?)))
Paŭluk
10.09.2026
chchch, chutčej za ŭsio Kola, bo hetaja huś z Saładuchaj sapraŭdy zapoŭniła istotnuju dolu rekłamnych ustavak ŭ tranślujemych u Biełarusi jutub rolikach
Eelun Musque
10.09.2026
chchch, jamu Skaryna ŭ Piciery ŭvieś internet razdrukavaŭ. :D
Haŭryła
10.09.2026
Ciapier aburajecca, a potym zabiaruć hetuju kantoru pad "svaich" i ŭsio praciahniecca.
Ziemlak
10.09.2026
Tut biez bazara, točno dostali užie s etimi razvodami ludiej -nie odnoho užie razdieli i do mohiły dovieli
Vožyk
10.09.2026
U Biełarusi daić/krucić husia dazvolena tolki siamiejnym kłanam.
Dierievnia Ryžkoviči
10.09.2026
Supierłoto davno užie vyvodok dieržit
h usia
10.09.2026
pa ŭsioj krainie, nie tolki ŭ Minsku, a ŭzdoŭž tras, dy navat u ahraharadkach možna bačyć retraaŭtamabili, limuziny i t.d., jarka rasfarbavanyja rekłamaj hetaha kazino.. a moža heta i jość minikazino na kołach?
vožyk, jaki hulaŭ ź blašankaj z-pad piva ŭnačy
10.09.2026
voś byrła rekłamavać čamuści nielha ci abmiežavana, a rekłama kazino na kožnym kroku kruhłyja sutki
Juzik
10.09.2026
Nie budzie dziva kali Valet dy vyvadak jašče i da tełefonnych machlaroú datyčnyja
Voś tak
10.09.2026
Łudamanija ciažkaja psichałahičnaja prablema
Imia
10.09.2026
[Red. vydalena]
Palašuk
10.09.2026
[Red. vydalena]
Biełarus' Freedom
10.09.2026
Saładucha ekstremist
zdravstvuj niečužoj miłyj
10.09.2026
Ja źziaju jarčej, čym bryljant u karonie, Uśmieška maja — jak majak na pieronie! Ja mieha-zorka, ja synie krainy, I voś — moj novy trend husiny!
Nu i što, što Baćka trochi pakryčaŭ? Ja ž prosta krainie azart rekłamavaŭ! Śpiavaŭ pra kachańnie, pra sto hadoŭ ščaścia, A tut — taki biźnies, nu jak nie ŭkłaścisia?
Prypieŭ: Krucisia, husak, pad maju miełodyju, Usłavim my razam husinuju odu! Kruču jaho źleva, kruču jaho sprava, Bo Saładucha — heta šyk i słava!
Dźmitryj Kruty tam razvodzić rukami, Čynoŭniki ŭ šoku, blednyja tvarami. Šukajuć kanteksty, masturbacyju, słenha... A ja zarabiŭ sabie novyja hrošy!
Niachaj internet tam ad śmiechu zachodzicca, Maja papularnaść nijak nie zvodzicca. Ci «dušać», ci «kruciać» — mnie ŭsio adno, Hałoŭnaje, znoŭ ja hladžusia ŭ kino!
Tak što, narodzie, krucicie za kryły, Pakul u Saładuchi jość pieśni i siły!
Zero
10.09.2026
Huś tut nie hałoŭny. A voś rekłama BETERA/Bietiera - na kožnym domie. I Nac.Biblijateka hetu bietieru krucić i dniom, i nočču. Čamu Łukašenka pra hetu kantoru maŭčyć?
My padniali papiery, padniali archivy, Čamu hety huś taki duža aktyŭny? Saładuchu pravieryli, «Maksłajn», futbalistaŭ, Kab kožny kutok u krainie byŭ čystym.
Dakładaju surova, bieź lišnich iluzij: My vyjavili trendy ŭ moładzievym sajuzie. Tam słenh niebiaśpiečny, kantekst amaralny, I «huś» hety z kožnym dniom bolš vizualny!
Chto «krucić», chto «dušyć» — usich pieraličym, Da kožnaha słota my sankcyi kličam. Zabaronim fihury, prybiarom my płakaty, Kab ptuška azartnaja nie lezła u chaty.
Siamju vašu bolš nie kranie hety soram, My z husiem usim raspravimsia skoram. Praśpiekt užo čysty, prybrana rekłama, Spakojna spać budzie kraina i mama.
Zadańnie Radzimy vykonvaju stroha: Husinaja pieśnia śpiavana da boha!
//:-(
10.09.2026
Kruty, pračytaŭ ja tvoj rapart durny. Vy tam adarvalisia ŭsie ad ziamli! Kamitety stvaryli, narad ceły voz, A huś hety dalej suje svoj nos!
Ty mnie nie pišy pra płakaty i słenh, Hladzi, kab u pracy byŭ bačny efiekt. Kali maładyja tam «dušać» kahości — Adpraŭ ich na pole, u kałhas, na avanposty!
Niachaj na kambajnie toj huś ichny krucicca, Tady i durnaja chvaroba adpuścicca. A Saładuchu papiaredź asabista: Uśmiešku — na traktar, a nie da manistaŭ!
Kab zaŭtra rekłamy hetaj nie bačyŭ! Inakš ty pasadu svaju pierajnačyŭ. Prymušu ciabie, Dzima, zranku da nočy Husiam tym hladzieć prama ŭ ichnyja vočy.
Vykonvać! Termin — učora. A. Ł.
Repartaž z paloŭ: Husiny desant na žnivie
10.09.2026
☻Karespandent (u mikrafon): My viadziem repartaž ź pieradavoha kałhasa, Dzie pracuje krainy pracoŭnaja masa. Siudy, pa zahadzie z vysokich trybun, Pryjechaŭ z kafe moładzievy tusun.
Usie tyja, chto ŭ Minsku pa słotach skakaŭ, I tyja, chto ŭ barach «husiej kruciŭ-dušyŭ», Siońnia rana pračnulisia — roŭna a piataj, Kab realna krucić… ale rul i łapatu!
☻Kambajner-nastaŭnik (vycirajučy mazut):/ «Pryvieźli brutalnych, u chudzi, u brendach, Što viedajuć usio ab husinych tych trendach. Ja im pakazaŭ, dzie tut šnek, dzie kalosy: Voś heta — kampjutar, voś heta — pracesy!
Dyk voś, haradskija, hladzicie siudy: Kab bolš nie było vam nijakaj biady, Kambajn naš „Paleśsie“ — voś lepšy vaš słot! Kruci tut husaka, pakul nie sydzie pot!»
☻Kambajn (hudzie na zadnim płanie):/ Tr-r-r-r-uch-tuch-tuch…
☻Karańko (były błohier, trymajučy šturvał): «Ja raniej u kantekście mabilnych pryład Kruciŭ taho husia i dumaŭ, što rad. Ale tut, na žnivie, u kabinie haračaj, Ja sens zrazumieŭ hetaj ptuški inačaj!
Vyhruzny husak — voś dzie siła i moc! Ź jaho sypleć zbožža i ŭdzień, i unočy! Pavaročvaješ ryčah, i husak hety krucicca, I durnaja chvaroba adrazu adpuścicca!»
☻Karespandent: Uśmieška bliščyć siarod pyłu i kołaŭ — Heta sam Saładucha śpiavaje dla viosak! Jon na traktary «MTZ» prama pa poli Krucić rul, jak nichto nie kruciŭ jašče nikoli.
☻Alaksandr Saładucha (śpiavaje z kabiny): «Čužaja miłaja, husak moj vyhruzny-y-y! Kambajny kruciacca, i my nie źviedzieny-y-y!»
Intervju z dyrektaram kałhasa «Čyrvony Husak» Piatrom Ściapanavičam Bulbam
10.09.2026
☻Karańko (karespandent): Piatro Ściapanavič, pryvitańnie! Voś i prajšoŭ miesiac z taho času, jak da vas prysłali minski «husiny desant» na pieravychavańnie. Nu, raskazvajcie, jak vyniki? Ci spravilisia błohiery i azartnyja hulcy z sapraŭdnym kałhasnym žyćciom?
☻Piatro Ściapanavič: Pryvitańnie, synok. Viedaješ, napačatku ja za hałavu chapaŭsia. Pryvieźli mnie ceły aŭtobus: usie ŭ biełych krosaŭkach, štany vuzkija, u rukach telefony, i kožny pytajecca, dzie tut «vaj-faj» i kudy «krucić husia» pryznačyli. Ja im adrazu skazaŭ: «U nas tut, chłopcy, karovy i traktary, voś vam vaš vaj-faj, a husia vy mnie zaraz tak zakrucicie, što puch palacić!»
☻Karańko: I jak jany adreahavali na kabinu kambajna «Paleśsie»?
☻Piatro Ściapanavič: Napačatku bajalisia, dumali, što heta niejki novy kvest. Adzin błohier usio sprabavaŭ pa ekranie palcam vadzić, dumaŭ — sensarny, chacieŭ try šaściorki vybić ci «bonusku» złavić. Ja jak daŭ jamu pa karku: «Voś tabie bonuska — vyhruzny husak na kambajnie! Kruci ryčah, pakul zbožža ŭ kuzaŭ syplecca!» I viedaješ, dajšło! Na treci dzień chłopcy tak uvajšli ŭ azart, što nijakaha kazino nie treba. Ciapier u ich spabornictva: chto bolš ton zbožža praz «husaka» pierakinie. Navat terminałohiju svaju pakinuli — kažuć, «sieli na maksimalnyja staŭki».
☻Karańko: A što nakont słenhu? Pierastali «dušyć» ptušku ŭ nieprystojnym sensie?
☻Piatro Ściapanavič: Oj, synok, u vioscy paśla čatyrnaccaci hadzin pracy na soncy ŭsie durnyja dumki z hałavy vylatajuć. Kali ty za dzień nakidaješsia viłami dy nakrucišsia rula na MTZ, u ciabie ruki viečaram tolki adnu funkcyju vykonvajuć — łyžku z supam da rota danosić. Tak što linhvistyčny eksces my vykaranili całkam. Moładź zrazumieła, što sapraŭdny huś — jon albo na vyhruzcy zbožža, albo zapiečany ź jabłykami na stale ŭ pieradavikoŭ.
☻Karańko: Nu a hałoŭnaja zorka krainy — Alaksandr Saładucha? Jak jon upisaŭsia ŭ kalektyŭ?
☻Piatro Ściapanavič: Treba addać naležnaje — čałaviek-kremień! Skazali na traktar — sieŭ na traktar. Praŭda, spačatku admoviŭsia fufajku apranać, usio ŭ svaim biełym kaściumie ź bliščynkami chadziŭ. Dyk da jaho na poli ŭsie miascovyja husi źbiehlisia, dumali, važak prylacieŭ. Zatoje jak zaśpiavaje ŭ kabinie — karovy małaka bolš dajuć, a traktarysty płan na 150 pracentaŭ pieravyšajuć. Jon nam navat himn kałhasa napisaŭ — «Čužy vyhruzny husak». Ciapier kožnuju ranicu na liniejcy śpiavajem.
Łukašenka: Što tvorycca ŭ krainie, u nas usie hetuju huś kruciać
Usio jak u Siryi, kali siamja Asada zachapiła ŭsie finansavyja krynicy. Čakajem losu Asadaŭ i dalej.
Eto kak žie nužno chotieť dienieh i siebia nie uvažať "hospodinu" Sołoduchie-Panikovskomu, čtoby v takom niepotriebstvie śnimaťsia.
Uśmieška maja — jak majak na pieronie!
Ja mieha-zorka, ja synie krainy,
I voś — moj novy trend husiny!
Nu i što, što Baćka trochi pakryčaŭ?
Ja ž prosta krainie azart rekłamavaŭ!
Śpiavaŭ pra kachańnie, pra sto hadoŭ ščaścia,
A tut — taki biźnies, nu jak nie ŭkłaścisia?
Prypieŭ:
Krucisia, husak, pad maju miełodyju,
Usłavim my razam husinuju odu!
Kruču jaho źleva, kruču jaho sprava,
Bo Saładucha — heta šyk i słava!
Dźmitryj Kruty tam razvodzić rukami,
Čynoŭniki ŭ šoku, blednyja tvarami.
Šukajuć kanteksty, masturbacyju, słenha...
A ja zarabiŭ sabie novyja hrošy!
Niachaj internet tam ad śmiechu zachodzicca,
Maja papularnaść nijak nie zvodzicca.
Ci «dušać», ci «kruciać» — mnie ŭsio adno,
Hałoŭnaje, znoŭ ja hladžusia ŭ kino!
Tak što, narodzie, krucicie za kryły,
Pakul u Saładuchi jość pieśni i siły!
Čamu Łukašenka pra hetu kantoru maŭčyć?
Vyvučaju pytańnie, krynicy, značeńnie.
Sklikaŭ naradu, stvaryŭ kamitet,
Kab rehulavać hety vaš internet.
My padniali papiery, padniali archivy,
Čamu hety huś taki duža aktyŭny?
Saładuchu pravieryli, «Maksłajn», futbalistaŭ,
Kab kožny kutok u krainie byŭ čystym.
Dakładaju surova, bieź lišnich iluzij:
My vyjavili trendy ŭ moładzievym sajuzie.
Tam słenh niebiaśpiečny, kantekst amaralny,
I «huś» hety z kožnym dniom bolš vizualny!
Chto «krucić», chto «dušyć» — usich pieraličym,
Da kožnaha słota my sankcyi kličam.
Zabaronim fihury, prybiarom my płakaty,
Kab ptuška azartnaja nie lezła u chaty.
Siamju vašu bolš nie kranie hety soram,
My z husiem usim raspravimsia skoram.
Praśpiekt užo čysty, prybrana rekłama,
Spakojna spać budzie kraina i mama.
Zadańnie Radzimy vykonvaju stroha:
Husinaja pieśnia śpiavana da boha!
Vy tam adarvalisia ŭsie ad ziamli!
Kamitety stvaryli, narad ceły voz,
A huś hety dalej suje svoj nos!
Ty mnie nie pišy pra płakaty i słenh,
Hladzi, kab u pracy byŭ bačny efiekt.
Kali maładyja tam «dušać» kahości —
Adpraŭ ich na pole, u kałhas, na avanposty!
Niachaj na kambajnie toj huś ichny krucicca,
Tady i durnaja chvaroba adpuścicca.
A Saładuchu papiaredź asabista:
Uśmiešku — na traktar, a nie da manistaŭ!
Kab zaŭtra rekłamy hetaj nie bačyŭ!
Inakš ty pasadu svaju pierajnačyŭ.
Prymušu ciabie, Dzima, zranku da nočy
Husiam tym hladzieć prama ŭ ichnyja vočy.
Vykonvać! Termin — učora.
A. Ł.
My viadziem repartaž ź pieradavoha kałhasa,
Dzie pracuje krainy pracoŭnaja masa.
Siudy, pa zahadzie z vysokich trybun,
Pryjechaŭ z kafe moładzievy tusun.
Usie tyja, chto ŭ Minsku pa słotach skakaŭ,
I tyja, chto ŭ barach «husiej kruciŭ-dušyŭ»,
Siońnia rana pračnulisia — roŭna a piataj,
Kab realna krucić… ale rul i łapatu!
☻Kambajner-nastaŭnik (vycirajučy mazut):/
«Pryvieźli brutalnych, u chudzi, u brendach,
Što viedajuć usio ab husinych tych trendach.
Ja im pakazaŭ, dzie tut šnek, dzie kalosy:
Voś heta — kampjutar, voś heta — pracesy!
Dyk voś, haradskija, hladzicie siudy:
Kab bolš nie było vam nijakaj biady,
Kambajn naš „Paleśsie“ — voś lepšy vaš słot!
Kruci tut husaka, pakul nie sydzie pot!»
☻Kambajn (hudzie na zadnim płanie):/
Tr-r-r-r-uch-tuch-tuch…
☻Karańko (były błohier, trymajučy šturvał):
«Ja raniej u kantekście mabilnych pryład
Kruciŭ taho husia i dumaŭ, što rad.
Ale tut, na žnivie, u kabinie haračaj,
Ja sens zrazumieŭ hetaj ptuški inačaj!
Vyhruzny husak — voś dzie siła i moc!
Ź jaho sypleć zbožža i ŭdzień, i unočy!
Pavaročvaješ ryčah, i husak hety krucicca,
I durnaja chvaroba adrazu adpuścicca!»
☻Karespandent:
Uśmieška bliščyć siarod pyłu i kołaŭ —
Heta sam Saładucha śpiavaje dla viosak!
Jon na traktary «MTZ» prama pa poli
Krucić rul, jak nichto nie kruciŭ jašče nikoli.
☻Alaksandr Saładucha (śpiavaje z kabiny):
«Čužaja miłaja, husak moj vyhruzny-y-y!
Kambajny kruciacca, i my nie źviedzieny-y-y!»
☻Karespandent:
Płan vykanany! Huś pryručany stroha.
Zamiest kazino — da kałhasa daroha.
Dźmitryj Kruty moža spać biez tryvohi:
Usie husaki ŭstali siońnia na nohi!
☻Piatro Ściapanavič: Pryvitańnie, synok. Viedaješ, napačatku ja za hałavu chapaŭsia. Pryvieźli mnie ceły aŭtobus: usie ŭ biełych krosaŭkach, štany vuzkija, u rukach telefony, i kožny pytajecca, dzie tut «vaj-faj» i kudy «krucić husia» pryznačyli. Ja im adrazu skazaŭ: «U nas tut, chłopcy, karovy i traktary, voś vam vaš vaj-faj, a husia vy mnie zaraz tak zakrucicie, što puch palacić!»
☻Karańko: I jak jany adreahavali na kabinu kambajna «Paleśsie»?
☻Piatro Ściapanavič: Napačatku bajalisia, dumali, što heta niejki novy kvest. Adzin błohier usio sprabavaŭ pa ekranie palcam vadzić, dumaŭ — sensarny, chacieŭ try šaściorki vybić ci «bonusku» złavić. Ja jak daŭ jamu pa karku: «Voś tabie bonuska — vyhruzny husak na kambajnie! Kruci ryčah, pakul zbožža ŭ kuzaŭ syplecca!» I viedaješ, dajšło! Na treci dzień chłopcy tak uvajšli ŭ azart, što nijakaha kazino nie treba. Ciapier u ich spabornictva: chto bolš ton zbožža praz «husaka» pierakinie. Navat terminałohiju svaju pakinuli — kažuć, «sieli na maksimalnyja staŭki».
☻Karańko: A što nakont słenhu? Pierastali «dušyć» ptušku ŭ nieprystojnym sensie?
☻Piatro Ściapanavič: Oj, synok, u vioscy paśla čatyrnaccaci hadzin pracy na soncy ŭsie durnyja dumki z hałavy vylatajuć. Kali ty za dzień nakidaješsia viłami dy nakrucišsia rula na MTZ, u ciabie ruki viečaram tolki adnu funkcyju vykonvajuć — łyžku z supam da rota danosić. Tak što linhvistyčny eksces my vykaranili całkam. Moładź zrazumieła, što sapraŭdny huś — jon albo na vyhruzcy zbožža, albo zapiečany ź jabłykami na stale ŭ pieradavikoŭ.
☻Karańko: Nu a hałoŭnaja zorka krainy — Alaksandr Saładucha? Jak jon upisaŭsia ŭ kalektyŭ?
☻Piatro Ściapanavič: Treba addać naležnaje — čałaviek-kremień! Skazali na traktar — sieŭ na traktar. Praŭda, spačatku admoviŭsia fufajku apranać, usio ŭ svaim biełym kaściumie ź bliščynkami chadziŭ. Dyk da jaho na poli ŭsie miascovyja husi źbiehlisia, dumali, važak prylacieŭ. Zatoje jak zaśpiavaje ŭ kabinie — karovy małaka bolš dajuć, a traktarysty płan na 150 pracentaŭ pieravyšajuć. Jon nam navat himn kałhasa napisaŭ — «Čužy vyhruzny husak». Ciapier kožnuju ranicu na liniejcy śpiavajem.
☻Karańko: Dyk ekśpierymient možna ličyć paśpiachovym? Dźmitryju Krutomu jość što dałažyć vyšejšamu kiraŭnictvu?
☻Piatro Ściapanavič: Pišy prama: płan vykanany, huś pad kantrolem! Moładź pieravychavanaja, zbožža ŭ zasiekach, Saładucha hatovy da nastupnaha siezona žniva. Ciapier kali chto ŭ Minsku znoŭ zachoča «krucić husia» ci kazino rekłamavać — adrazu pucioŭku da mianie ŭ «Čyrvony Husak». Nam na vosień jakraz patrebny ludzi buraki źbirać. Tam kantekst jašče bolš hłyboki!