Nie «dzikaja sumieś». Słučak damohsia pakarańnia žychara Rečycy za abrazu biełaruskaj movy
Juryst Ihar Słučak atrymaŭ list z Rečyckaha rajvykankama, dzie havorycca, što kryŭdnik biełaruskaj movy musić spłacić štraf.
Ihar Słučak. Fota Siarhieja Hudzilina.
Jarasłava Drahuna pryciahnuli da administracyjnaj adkaznaści pa artykule 9.22 «Parušeńnie zakanadaŭstva ab movach» za kamientar da dopisu ŭ supołcy «Rečyca LIVE» va «Ukantakcie».
«Biełaruskaja mova — heta dzikaja sumieś ruskaj, ukrainskaj i polskaj», — napisaŭ jon. I toje, što paśla Jarasłaŭ vydaliŭ hety kamientar, nijak nie paŭpłyvała, pakolki skrynšot byŭ zachavany.
«Pastanova vyniesiena rajvykankamam, tamu možna mierkavać, što Jarasłaŭ Drahun pryznaŭ svaju niepravatu. Bo kali čałaviek pryznaje vinu, to pa hetym artykule rajvykankam samastojna razhladaje spravu i vynosić pastanovu ź minimalnym pakarańniem — čatyry bazavyja vieličyni, — kaža Ihar.
— Biezumoŭna, ja zadavoleny pastanovaj Rečyckaha rajvykankama. I nie ździŭleny, bo prachodziŭ tam praktyku ciaham miesiaca i viedaju, što śpiecyjalisty kampietentnyja. Inšaha ja ad ich i nie čakaŭ. Nu i dla majoj mahistarskaj dysiertacyi «Realizacyja dziaržaŭnaj moŭnaj palityki» hetaja pastanova taksama prydasca, bo tam idzie havorka i pra pakarańnie za parušeńnie zakanadaŭstva ab movach».
Ihar uziaŭsia za artykuł 9.22 jašče kali pisaŭ dypłom. Tady jon źviartaŭ uvahu na toje, što hety artykuł nie vykarystoŭvajecca naohuł. Na siońnia ŭžo jość kolki prykładaŭ pryciahnieńnia da adkaznaści, tamu ciapier Ihar analizuje słabyja momanty artykuła i razvažaje nad tym, jak jaho možna ŭdaskanalić.
Ź inicyjatyvy Słučaka ŭžo čatyry razy na Homielščynie pryciahvali da adkaznaści za abrazu movy.
«Spadziajusia, hetych vypadkaŭ budzie mienš, choć ich užo stała mieniej, — kaža Ihar. — Ludzi razumiejuć, što abraza movy — heta nie toje, što moža prajści biez pakarańnia. Nie razmaŭlaješ na movie — nie razmaŭlaj, nichto ž nie prymušaje. Razmaŭlaj na svajoj, čaho abražać inšuju? Kali prosiać davać infarmacyju na dźviuch movach — heta nie značyć, što adnu ź ich chočuć adkinuć. Prosta chočuć dadać svaju, kab kožny byŭ zadavoleny. Chočacca spadziavacca, što bolš takoha nie budzie i ŭsie z pavahaj buduć adnosicca i da ruskaj movy, i da biełaruskaj, i da luboj inšaj».