«Prychodzili ludzi z ssabojkami». Biełarusy raźmiali ŭsiu ježu ź bieźlimitnaha restarana ŭ pieršy dzień adkryćcia
Novaja sistema, pavodle jakoj naviedvalnik płacić nie za kankretnuju ježu, a za bieźlimit na paru hadzin, pamnožanaja na rekłamu błohieraŭ i teksty žurnalistaŭ, pieratvaryli 3-ci pavierch HC «Červieński» ŭ restaranie azijackaj kuchni Umi sa šviedskim stałom u adnu vialikuju čarhu. U piatnicu ludzi stajali ŭ joj ad 30 chvilin da paŭtary hadziny, a zapas narychtavanych praduktaŭ u restaranie ŭ niejki momant skončyŭsia, piša Onliner.by.
Takoha ažyjatažu Minsk daŭno nie bačyŭ. Pryjechaŭšy da restarana ŭ abiedzienny pierapynak, žurnalisty sami pabačyli čarhu. Daviałosia prastajać u joj 1 hadzinu 15 chvilin.
Administratar Siarhiej niekalki razoŭ prasiŭ prabačeńnia pierad natoŭpam, patłumačyŭšy, što prablema ŭ tym, što pradukty na kuchni fizična skončylisia.
— Našy azijackija partniory prosta nie mahli pavieryć u toje, što ažyjataž budzie taki. My mierkavali i sprabavali dakazać im, što napłyŭ budzie vielizarny, bo 35 błohieraŭ na viečarynie ŭ honar adkryćcia zrabili svajo — uvieś TikTok i Instagram byli našymi.
Za siońnia da 4 hadziny dnia ŭsiu liniju źmiatali ŭžo trojčy, i absłuhoŭvali my ŭ sumie bolš za paŭtary tysiačy čałaviek pry poŭnaj pasadcy ŭ 260. Kuchnia pracuje na maksimumie, ježa prosta zakančvajecca, davodzicca zapuskać ludziej porcyjami, — raspaviadaje Siarhiej.
Niekatoryja razvaročvalisia, nie dačakaŭšysia čarhi, ale ŭ asnoŭnym u natoŭpie pastavilisia da situacyi z razumieńniem.
Juryst Alaksiej taksama daviedaŭsia pra ŭstanovu praz sacsietki i zabieh u abiedzienny pierapynak.
— Ja ŭžo źmiryŭsia, što, napeŭna, tut daviadziecca zatrymacca. Dobra, što ja sam sabie načalnik i kantraluju svoj hrafik. Kali ničoha ŭ vyniku nie zastaniecca — što ž, zabiahu ŭ nastupny raz. Siońnia ja dačakajusia čarhi, prosta kab pahladzieć, jak usio ŭładkavana, — raspavioŭ mužčyna.
Prykładna praz hadzinu žurnalisty sustreli jaho ŭ zale z poŭnaj talerkaj.
— U cełym ježa jašče zastałasia, nie viedaju, čamu narod pieražyvaje. Stały z hatovymi stravami nie pustujuć, i vok taksama ŭsio jašče možna sabrać, kuchary pracujuć.
U asnoŭnym usie apytanyja ŭ čarzie daviedalisia pra restaran z sacsietak. Ažyjataž nastolki šalony, što ludzi nastojliva prasili ich nie fatahrafavać, bo niechta syšoŭ z pracy, a niechta vyrašyŭ z hetaj nahody navat prapuścić univiersitet.
— Na dadzieny momant my prymajem tolki zakazy na 35 rubloŭ za 2 hadziny. Tempańjaki skončyŭsia — zastajecca tolki vok. Siońnia my začynim uvachod u 19:00 i ŭ niejki z vychadnych dzion voźmiem paru dzion pierapynku, kab pieravieści duch. Dośvied, viadoma, chutčej pazityŭny, ale my ŭ šoku, treba pryvyknuć da abjomaŭ, — kamientuje situacyju administratar Arciom.
U kułuarnych abmierkavańniach u čarzie ludzi žartavali nad kłasičnymi biełaruskimi «ssabojnikami». Jak vyśvietliłasia, niekatoryja sapraŭdy nie saromielisia nabirać ježu sa šviedskaha stała ŭ kantejniery. Da takoha fienomiena azijacka-jeŭrapiejskaja sistema restarana taksama nie była padrychtavanaja.
— Byli ludzi z «ssabojkami», heta praŭda. Siońnia naviedvalniki šmat čakali, mahčyma, čas byŭ na pracu, tamu my zapluščvali vočy na toje, što niechta zabiraŭ ježu z saboj.
Ale byli i tyja, chto metanakiravana prychodziŭ i źmiataŭ jak maha bolš ježy ŭ kantejniery.
Na ščaście, takich tavaryšaŭ było nie nadta šmat. U inšyja dni my ŭsio ž pasprabujem kantralavać hety momant. Jašče prablema była ŭ tym, što siońnia ludzi nabirali poŭnyja talerki ježy, kaštavali ŭsiaho pakrychu, a potym vielizarnaja kolkaść reštkaŭ adpraŭlałasia ŭ śmietnicu.