Novy zakonaprajekt pa ahrasiadzibach zakranie śfieru padatkaŭ i lhotnych kredytaŭ
U Biełarusi płanujecca ŭdakładnić paradak padatkaabkładańnia i ŭ śfiery ahraekaturyzmu i padoŭžyć pieryjad ilhotnaha kredytavańnia ŭdzielnikaŭ hetaha rynku. Adpaviedny prajekt novaha ŭkaza niadaŭna pradstaŭleny na hramadskaje abmierkavańnie. U prajekcie vyznačana koła asob, jakija majuć prava ažyćciaŭlać dziejnaść pa akazańni pasłuh u śfiery ahraekaturyzmu, pieralik hetych pasłuh i ŭmovy ažyćciaŭleńnia takoj dziejnaści. Taksama praduhledžana zabiaśpiečyć centralizavany ŭlik subjektaŭ ahraekaturyzmu, piša Myfin.by.
Zdymak ilustracyjny. Fota: Anłajnier
Ciapier biez sportu
Ź pieraliku pasłuh, jakija akazvajucca subjektami ahraekaturyzmu, vyklučanaja arhanizacyja na ahraekasiadzibach spartyŭna-masavych i fizkulturna-azdaraŭlenčych mierapryjemstvaŭ. Na dumku aŭtaraŭ prajekta, takija pasłuhi ŭ ahrasiadzibach zvyčajna zvodziacca da prakatu sportinvientaru, a dziejnaść subjektaŭ ahraekaturyzmu nie adpaviadaje kryteryjam piedahahičnaj dziejnaści ŭ śfiery fizkultury i sportu, dla jakoj, da taho ž, patrabujecca dziaržaŭnaja akredytacyja.
Adnak subjekty ahraekaturyzmu pa-raniejšamu zmohuć pravodzić kulturnyja mierapryjemstvy: muzyčnyja viečary, fiestyvali i da t. p. pry hetym akazańnie pasłuh u śfiery ahraekaturyzmu, u tym liku pa arhanizacyi kulturnych mierapryjemstvaŭ, dapuskajecca tolki na damoŭnaj asnovie.
U toj ža čas arhanizacyja kulturnych mierapryjemstvaŭ na ahraekasiadzibach moža rabicca z pryciahnieńniem tolki tych asob i arhanizacyj, jakija adpaviadajuć patrabavańniam Kodeksa ab kultury, dzie ahavorvajecca koła takich asob i ich uklučeńnie ŭ adpaviedny rejestr.
Jakim budzie padatkaabkładańnie ahrasiadzib
Asablivaje miesca ŭ prajekcie zajmaje rehulavańnie paradku pryniaćcia rajvykankamami rašeńniaŭ ab prymianieńni fizičnymi asobami zboru za ažyćciaŭleńnie dziejnaści pa akazańni pasłuh u śfiery ahraekaturyzmu zamiest padatku na prafiesijny dachod (PPD).
Jak viadoma, z 1 lipienia 2023 hoda fizičnyja asoby, jakija akazvajuć pasłuhi ŭ śfiery ahraekaturyzmu, abaviazanyja prymianiać padatak na prafiesijny dachod, kali miascovymi vykankamami nie vyniesiena rašeńnie ab pravie prymianiać inšy režym padatkaabkładańnia, h. zn. płacić zbor pa fiksavanaj staŭcy (ciapier — 42 rubli ŭ miesiac za kožnuju ahraekasiadzibu).
Adnak u ciapierašni čas zakanadaŭstva nie rehłamientuje termin dziejańnia takich rašeńniaŭ. Časam jany vydavalisia biesterminova. Ciapier ža dazvoły na vypłatu zboru zamiest PPD buduć vydavacca na 1 hod, pry ŭmovie, što hety padatak raniej vypłačvaŭsia mienš za 12 miesiacaŭ zapar da padačy zajavy. U dalejšym dazvoły mohuć štohod padaŭžacca jašče na hod.
Taksama prapanujecca vyznačyć pierachodny pieryjad — da zakančeńnia terminu, nazvanaha ŭ rašeńniach vykankamaŭ biez prava ich padaŭžeńnia, a kali termin nie paznačany — da 1 lipienia 2026 hoda.
Nahadajem taksama, što zakonam ad 22 krasavika 2024 hoda №365-Z uładalnikaŭ ahrasiadzib, jakija nie prymianiajuć PPD, abaviazali z 1 studzienia 2024 hoda vypłačvać unioski ŭ FSAN na piensijnaje strachavańnie ŭ takim ža paradku, jak indyvidualnyja pradprymalniki, h. zn. 29% ad samastojna vyznačanaha dachodu, ale nie nižej, čym unioski ad miesiačnaj minimalnaj zarabotnaj płaty.
U toj ža čas kolkaść subjektaŭ ahraekaturyzmu da kanca 2023 hoda skaraciłasia na 20,8% u paraŭnańni z 2022-m, a letaś — jašče na 41,6%, heta značyć usiaho za 2 hady bolš čym udvaja — z 3043 da 1408. U pryvatnaści, u Bresckaj vobłaści ich kolkaść źmienšyłasia z 2022 pa 2024 hod na 34,3%, Homielskaj — na 35,1%, Hrodzienskaj — na 38,7%, Mahiloŭskaj — na 40,2% Viciebskaj — u 2,5 razy, Minskaj — u 2,6 razy.
Zrešty, faktyčna paśla 1 lipienia 2023 hoda dziejnaść pa akazańni pasłuh u śfiery ahraekaturyzmu ažyćciaŭlali 1311 ahraekasiadzib, a na 1 studzienia biahučaha hoda ŭ krainie zarehistravana 1408 ahraekasiadzib. Ź ich zbor vypłačvali tolki 344 subjektaŭ ahraekaturyzmu, heta značyć 3/4 źjaŭlajucca płacielščykami PPD. Pry hetym siektar letaś zapłaciŭ 1,66 miljona rubloŭ padatkaŭ — na 32,8% bolš, čym u 2023-m i ŭdvaja bolš, čym u 2022-m.
A što z kredytami
U prajekcie taksama praduhledžana padaŭžeńnie pieryjadu lhotnaha kredytavańnia subjektaŭ ahraekaturyzmu da 2030 hoda. Jak i ŭ 2010-2025 hadach, takija kredyty moža vydavać AAT «Biełahraprambank» u sumie da 2000 bazavych vieličyń na adnaho subjekta ahraekaturyzmu za ŭvieś pieryjad kredytavańnia na termin da 5 hadoŭ (fizičnym asobam — da 7 hadoŭ) u biełaruskich rublach pad 5% hadavych.
Pavodle danych Ministerstva sportu i turyzmu, z 2010 hoda vydadziena kredytaŭ na sumu 9,9 miljona rubloŭ, u tym liku ŭ minułym hodzie — 522,4 tysiačy rubloŭ. Pry hetym Biełahraprambanku z respublikanskaha biudžetu pakryvajucca straty ad vydačy takich kredytaŭ u pamiery 0,5 staŭki refinansavańnia Nacbanka plus 1 pracentny punkt, h. zn. u ciapierašni čas — 5,75%. Naprykład, u biahučym hodzie na hetyja mety ŭ biudžecie praduhledžana 104,2 tysiačy rubloŭ.
Čakajecca, što zachavańnie lhotnych kredytaŭ budzie spryjać dalejšamu raźvićciu ahraekaturyzmu i stvareńniu novych pracoŭnych miescaŭ u sielskaj miascovaści.
Čytajcie taksama:
Dla ahrasiadzib rychtujuć novyja abmiežavańni
Jak paśla kanca śvietu. Ahrasiadzibu ŭ Salihorskim rajonie zaniesła ziamloj
U Brasłaŭskim rajonie paśla pierarehistracyi zastałosia 5 ahrasiadzib z 300