U Salihorskim rajonie ludzi sami abstalavali plaž na race, ale ciapier jon pad pahrozaj
Niekalki hadoŭ tamu žychary vioski Pahost u Salihorskim rajonie ŭładkavali plaž na bierazie raki Słuč: prybrali terytoryju, pryvieźli piasok, pastavili łaŭki i stoł, rehularna dahladali darohu. Usio vyhladała dobra, pakul pra heta miesca nie daviedalisia rybaki, piša fishingby.com.
Fota: fishingby.com
Miascovuju darohu ciapier raźbili, paŭsiul źjavilisia kučy śmiećcia, łaŭki i stoł niechta spaliŭ. Plaž pieratvaryŭsia ŭ miesca, dzie rybaki spuskajuć svaje łodki.
Razmovy pra toje, što heta zona adpačynku, a nie spusk dla łodak, zvyčajna zakančvajucca svarkami i niecenzurnymi słovami. Rybaki ŭpeŭnienyja, što majuć poŭnaje prava karystacca rakoj, bo jana ahulnaja, a plaž, maŭlaŭ, miascovyja zrabili pa ŭłasnym žadańni.
Fota: fishingby.com
Sproby miascovych žycharoŭ abmiežavać zajezd transpartu — naprykład, pastavić słupki — nie dali vyniku: ich nočču prosta vykopvajuć i vynosiać. Mašyny ciapier staviać ledź nie ŭ vadzie, absypajučy bierah i padkopvajučy jaho, kab było zručniej spuskać łodki.
Jurysty tłumačać, što zabaranić spusk łodak u hetym miescy składana: pavodle biełaruskaha zakanadaŭstva, amal usie vodnyja abjekty pryznačanyja dla ahulnaha karystańnia.
Fota: fishingby.com
Abmiežavać heta možna tolki rašeńniem miascovych uładaŭ, kali terytoryja aficyjna pryznanaja zonaj adpačynku abo plažam z adpaviednymi praviłami. Kali ž plaž zrobleny samastojna i jurydyčna nie aformleny, to nijakich zakonnych padstaŭ dla zabarony rybałoŭstva ci spusku łodak niama.
Čytajcie taksama:
Na plažy ŭ Aŭstralii znajšli butelku ź listami sałdat Pieršaj suśvietnaj vajny
U Homieli piensijanier adhaniaŭ na plažy kamaroŭ i trapiŭ pad sud
U Biełarusi žyvuć adnahodki dynazaŭraŭ. Žychar Paleśsia raskazaŭ i pakazaŭ, jak za imi naziraje