Fanaty Tejłar Śvift navadnili muziej u Hiermanii, kab pabačyć karcinu, da jakoj śpiavačka zrabiła adsyłku ŭ svaim novym klipie
Karcina «Afielija», na jakoj niamiecki mastak Frydrych Hajzier adlustravaŭ hierainiu šekśpiraŭskaj trahiedyi, pasłužyła adnym ź vizualnych vobrazaŭ dla novaha klipu Tejłar Śvift, što pryciahnuła da muzieja Visbadena pavyšanuju cikavaść fanataŭ śpiavački.
«Afielija» pracy Frydrycha Hajziera. Kala 1900. Fota: Wikimedia Commons
200‑hadovy muziej u Hiermanii niečakana apynuŭsia ŭ centry ŭvahi zachoplenych fanataŭ Tejłar Śvift, kali vyśvietliłasia, što adna z krynic natchnieńnia dla jaje novaha klipa The Fate of Ophelia (Los Afielii) visić na jaho ścienach, piša vydańnie The Guardian.
Va ŭstupnaj scenie klipa, stvoranaha na pieršuju pieśniu z hrandyjoznaha novaha alboma Śvift The Life of a Showgirl, pop-zorka pieraŭvasablajecca ŭ hierainiu trahiedyi Šekśpira. Klip užo nabraŭ bolš za 100 miljonaŭ prahladaŭ na YouTube.
Ustupnaja scena z klipa Tejłar Śvift. Skrynšot videa
Paśla relizu fanaty pačali masava naviedvać Muziej Visbadena ŭ zachodniaj Hiermanii, kab ubačyć karcinu Frydrycha Hajziera, stvoranuju kala 1900 hoda, jakaja, zdajecca, pasłužyła asnovaj dla vobraza Śvift.
«U nas ciapier sapraŭdny «afielijeŭski» bum — i my ščyra ździŭlenyja, ale vielmi rady hetamu», — skazała ŭ čaćvier pradstaŭnica muzieja Siuzanna Hiršman.
«Kali ščyra, heta byŭ šok. U nas jość supracoŭnica, siabroŭka jakoj źjaŭlajecca fanatkaj Śvift. Jana zaŭvažyła, što ŭstupnaja scena klipu padobnaja da karciny Hajziera, i my padumali: vau, jakaja vypadkovaść — heta ž tak zachaplalna».
Choć muziej pakul nie zmoh źviazacca z kamandaj Śvift, fanaty chutka sami zrabili adkryćcio — navina imkliva raspaŭsiudziłasia pa sacsietkach.
Hiršman acaniła, što tolki za pieršyja vychadnyja kala 500 čałaviek pryjšli śpiecyjalna, kab ubačyć karcinu Hajziera «Afielija», zadajučy supracoŭnikam pytańnie, dzie jana znachodzicca. Hetaja cikavaść u razy pieraŭzychodzić zvyčajnuju ŭvahu da hetaj ramantyčnaj karciny, jakaja pakazvaje Afieliju z krychu pryadkrytymi ružovymi vusnami i jaje biezžyćciovaje cieła siarod vadzianych lilejaŭ.
Bolšaść naviednikaŭ — maładyja žančyny i dziaŭčaty, jakija fatahrafujucca pierad pałatnom.
«Padletkaŭ ciapier našmat bolš, čym zvyčajna», — adznačyła Hiršman.
Jana skazała, što muziej, jaki śviatkuje 200‑hadovy jubilej, byŭ zaśpiety źnianacku hetaj «Śvift-manijaj».
«U nas cudoŭnaja kalekcyja madernu. Šmat chto prychodzić pahladzieć na Alfonsa Muchu, na Hiektara Himara. Ale heta pieršy raz, kali my bačym taki ažyjataž vakoł adnoj karciny», — dadała jana.
«Mnie zaŭsiody padabałasia heta pałatno, — skazała jana pra karcinu Hajziera. — Dziakujučy Tejłar Śvift jano atrymała zusim novaje žyćcio».
Spačatku kiraŭnictva muzieja bajałasia, što napłyŭ fanataŭ Śvift moža pieraškodzić inšym naviednikam, ale, pavodle Hiršman, fanaty «pavodziać siabie vielmi pavažliva».
«Dla nas heta cudoŭna — dziakujučy takoj suśvietnaj zorcy, jak Tejłar Śvift, usie raptam pačali havaryć pra mastactva. Heta prosta nievierahodna».
Heta nie pieršy raz, kali śpiavačka čerpaje natchnieńnie ŭ Šekśpira — jaje chit 2008 hoda Love Story byŭ natchniony historyjaj Ramea i Džuljety.
Pakul nieviadoma, čamu Śvift abrała mienavita vobraz Afielii ŭ vykanańni Hajziera, hieraini «Hamleta», jakaja tonie paśla taho, jak jaje kachany vypadkova zabivaje jaje baćku. U pieśni Śvift «starejšaja dačka vysakarodnaha čałavieka», jakaja «žyła ŭ fantazii», atrymlivaje ščaślivy kaniec.
Samaj viadomaj «Afielijaj» źjaŭlajecca karcina Džona Eviereta Mile — sapraŭdy šedeŭr prerafaelizmu. Fota: Wikimedia Commons
Spačatku prychilniki Śvift ličyli, što jaje natchniła bolš viadomaja praca, stvoranaja ŭ 1852 hodzie Džonam Evieretam Mile, jakaja zachoŭvajecca ŭ łondanskaj halerei Tejt, ale koler sukienki i poza pakazvali na toje, što havorka idzie pra pałatno Hajziera.
Ciapier supracoŭniki muzieja ŭ Visbadenie hadajuć, ci nie była amierykanskaja zorka ŭ ich siarod naviednikaŭ, mahčyma, padčas svajho turne Eras pa troch niamieckich haradach u lipieni 2024 hoda.
«Heta było b sapraŭdy šalona! — skazała Hiršman. — My ŭsie pytalisia siabie: jak heta adbyłosia? Jana sama vybrała karcinu? Ci bačyła jaje na ŭłasnyja vočy? Ci, moža, niechta ź jaje kamandy? Dumaju, kali b Tejłar Śvift pryjšła siudy inkohnita, my b heta zaŭvažyli».