Zmročnaja tajamnica ź minułaha: mora vykinuła sotni staradaŭnich čaravikaŭ
Na adnym ź plažaŭ Uelsa adbyłasia sapraŭdnaja histaryčnaja zahadka: na bierah vyniesła sotni skuranych čaravikaŭ viktaryjanskaj epochi.
Čorny abutak ź mietaličnymi ćvikami na padešvie, vierahodna XIX stahodździa, źjaviŭsia na plažy Ohmar-baj-zi ŭ dalinie Hłamarhan na poŭdni Uelsa ŭ Vialikabrytanii, piša Bi-bi-si.
Vałanciory, jakija prybirali bierah ad śmiećcia, pieršymi zaŭvažyli staradaŭni abutak.
Pavodle słoŭ Emy Lempart z prajekta Beach Academy, jany adrazu zrazumieli: heta nie prosta śmiećcie, a niešta značna bolš cikavaje, i pačali šukać tłumačeńnie jaho pachodžańnia.
Ślady karablekrušeńnia?
Miascovyja žychary miarkujuć, što čaraviki mahli być častkaj hruzu italjanskaha handlovaha sudna, jakoje kala 150 hadoŭ tamu paciarpieła katastrofu kala skały Taskier-Rok. Jano ŭzvyšajecca prykładna za try kiłamietry na zachad ad plažu i bačnaje tolki padčas adlivu.
Piśmieńnica Łara Majkłem, jakaja zajmajecca pošukam histaryčnych artefaktaŭ na bierahach rek, pierakananaja: abutak «biez sumnievu viktaryjanski», a jaho vialikaja kolkaść amal napeŭna źviazanaja z karablekrušeńniem.
Pavodle słoŭ Emy Lempart, tolki za adzin tydzień vałanciory znajšli kala 200 čaravikaŭ na nievialikim učastku plažu. Prybirańnie ŭźbiarežža ad śmiećcia praciahvajecca ź vieraśnia, ale nichto nie čakaŭ, što zamiest płastykavych butelek i rybałoŭnych sietak jany natrapiać na sotni staradaŭnich čaravikaŭ.
Fatahrafii znachodak apublikavali ŭ sacyjalnych sietkach, spadziejučysia, što chtości dapamoža razhadać tajamnicu ich pachodžańnia.
Jak abutak trapiŭ na bierah
Pavodle adnoj ź viersij, italjanskaje sudna, jakoje pieravoziła skurany abutak, zatanuła kala ŭźbiarežža, a čaraviki z časam vyniesła ciačeńniem u vuście raki Ohmar.
Tam jany mahli zatrymacca siarod piasku i kamianioŭ, a potym pieryjadyčna vykidvacca na plaž. «Niekatoryja čaraviki zachavalisia na dziva dobra, i na mnohich vyrazna vidać, što heta mužčynski abutak», — raspaviadaje Lempart.
Jana taksama vykazała zdahadku, što častka znachodak mahła być dziciačaj praz mały pamier.
Łara Majkłem dadaje, što ŭ viktaryjanskuju epochu žanočyja stupni byli značna mienšyja, čym siońnia.
Adhałośsie minułaha
Łara Majkłem — aŭtarka čatyroch knih pra madłarkinh, heta značyć pošuk staradaŭnich artefaktaŭ na bierahach rek i ŭ vysachłych rečyščach.
U XIX stahodździ hetym zajmalisia biedniaki, šukajučy karysnyja abo kaštoŭnyja rečy. Siońnia madłarkinh staŭ papularnym chobi dla tych, chto daśleduje račnyja i prybiarežnyja adkłady ŭ pošukach histaryčnych pradmietaŭ.
Fatohraf Pitar Brytan, aŭtar mastackaha prajekta Ghost Ships and Tides («Karabli-pryvidy i prylivy»), nazyvaje znachodku nadzvyčaj cikavaj. Na jaho dumku, hetyja čaraviki — «maleńkija śviedki minułaha, što raptoŭna ŭspłyli z hłybiń času».
Majkł Robierts sa Škoły akijaničnych navuk Univiersiteta Banhara adznačaje, što, choć jon nie viedaje detalaŭ mierkavanaha karablekrušeńnia kala Ohmara, mnohija sudny, jakija paciarpieli avaryju ŭ viktaryjanskuju epochu, pastupova rujnujucca, vyzvalajučy svaje staradaŭnija hruzy. Heta moža pryvodzić da niečakanych znachodak na bierazie.
Anałahičnyja vypadki ŭžo zdaralisia raniej: u sacyjalnych sietkach miascovyja žychary dzialilisia fatahrafijami padobnaha abutku. Adzin z karystalnikaŭ pisaŭ, što znachodziŭ na hetym ža plažy «drabniutkija skuranyja čaraviki ź ćvikami».
Zdajecca, mora jašče nie raz nahadaje pra tajamnicy, jakija jano zachoŭvaje ŭžo bolš za stahodździe.