BIEŁ Ł RUS

Mierc: Rasija zahrazła ŭ strašnym varvarstvie, i heta nie źmienicca

19.02.2026 / 23:28

Vinceś Klepačenia

Napiaredadni svajho pieraabrańnia na pasadu lidara partyi CHDS Frydrych Mierc daŭ vialikaje intervju niamieckim vydańniam Neue Berliner Redaktionsgesellschaft (NBR) i Rheinpfalz. U razmovie palityk akreśliŭ svajo bačańnie budučyni adnosin z Maskvoj, pierśpiektyvy adnaŭleńnia ekanamičnych suviaziaŭ i pryrodu ciapierašniaha rasijskaha režymu.

Frydrych Mierc. Fota: AP Photo / Martin Meissner, POOL

Adkazvajučy na pytańnie žurnalistaŭ pra hałasy tych, chto spadziajecca na adnaŭleńnie pastavak rasijskaha hazu, Mierc byŭ kateharyčny.

«Heta nie varyjant, pakul Pucin viadzie hetuju złačynnuju vajnu», — padkreśliŭ jon, a hazavaje partniorstva z Rasijaj nazvaŭ «fatalnaj zaležnaściu».

«Nam nie varta mieć iluzij: rasijskaja ŭładnaja hrupoŭka ŭ najbližejšaj pierśpiektyvie naohuł nie moža abyścisia biez vajny. Joj treba padtrymlivać pracu vajennaj mašyny, tamu što ŭ jaje niama płana, što inakš rabić z sotniami tysiač sałdat, jakija viartajucca z frontu, častkova ź ciažkimi psichałahičnymi traŭmami. Na maju dumku, hetaja vajna skončycca tolki tady, kali adzin z bakoŭ budzie vyčarpany — abo ŭ vajskovym, abo ŭ ekanamičnym płanie», — vykazaŭ svajo mierkavańnie Mierc.

Jak davodzić kancler, meta krain Jeŭropy palahaje u tym, «kab rasijskaja dziaržava bolš nie mahła vieści vajnu ŭ vajskovym płanie i nie mahła dalej finansavać jaje ekanamična».

«Ni rozum, ni humanitarnyja arhumienty nie pierakanajuć Pucina. Heta horkaja praŭda», — padkreśliŭ jon.

«Najhłybiejšaje varvarstva»

Asobnaja ŭvaha ŭ intervju była nadadziena asobie Uładzimira Pucina. Žurnalisty spytali, ci mahčymyja narmalnyja adnosiny z čałaviekam, jaki, naprykład, addaŭ zahad atrucić apazicyjaniera Alaksieja Navalnaha ŭ kałonii.

«Ja liču heta amal niemahčymym. Kali ja hladžu na hety režym i hety ślapy teror, u mianie mała nadziei», — adkazaŭ Mierc.

Kab apisać stan sučasnaj Rasii, palityk źviarnuŭsia da historyi:

«Jość cikavaja cytata francuzskaha piśmieńnika Astolfa de Kiuścina z XIX stahodździa, jaki paśla doŭhich padarožžaŭ pa Rasii skazaŭ: «Rasija ŭ našy dni — samaja dziŭnaja kraina dla naziralnika, tamu što ŭ joj možna znajści najhłybiejšaje varvarstva pobač z najvyšejšaj cyvilizacyjaj».

Na dumku Mierca, hetyja słovy zastajucca aktualnymi i praz dva stahodździ.

«Hetaj cytacie 200 hadoŭ, i, na žal, jana spraviadlivaja i siońnia. Zaraz my bačym hetuju krainu ŭ stanie najhłybiejšaha varvarstva. U blizkim časie heta nie źmienicca, i z hetym nam daviadziecca źmirycca», — reziumavaŭ Frydrych Mierc.

Čytajcie taksama:

Mierc vystupiŭ suprać nakiravańnia miratvorcaŭ va Ukrainu pad jeŭrapiejskim ściaham

Mierc: Jeŭropa pavinna navučycca havaryć movaj siły

U Jeŭropie abmiarkoŭvajuć stvareńnie jak alternatyvy NATA novaha abarončaha sajuza z udziełam Ukrainy

Kamientary da artykuła