«Sproby stvaryć Łukašenku vobraz «samaha čałaviečnaha čałavieka» tolki padkreślivajuć krajniuju nialudskaść sistemy»
Historyk Alaksandr Paškievič u siabie ŭ fejsbuku adreahavaŭ na kamientary pres-sakratarki Alaksandra Łukašenki adnosna insultu Mikałaja Statkieviča.
Fota z sacyjalnych sietak Maryny Adamovič, žonki Mikałaja Statkieviča
«Dla pačatku chaču nahadać, što rašeńnie ab pamiłavańni Mikałaja Statkieviča prezident pryniaŭ užo daŭno. Ale tady jechać u «rajski sad» Statkievič admoviŭsia. I — viarnuŭsia ŭ turmu», — skazała Natalla Ejsmant.
Treba razumieć — viarnuŭsia bieź nijakaha novaha suda i prysudu i biez admieny pamiłavańnia. I ciapier novaha pamiłavańnia, zdajecca, nie vydavali, a jak by dziejničaje ŭsio toje ž samaje, vieraśnioŭskaje. Adno što tolki ciapier nie vierasień, a luty, i hetyja piać miesiacaŭ pamiłavany pravioŭ nie na svabodzie, a ŭ turmie. Na jakoj padstavie? Na padstavie «časam nie da zakonaŭ».
Cikava na hetym fonie hladzicca druhaja navina:
«Alaksandr Łukašenka ŭvioŭ abaviazkovy adziny kvalifikacyjny ekzamien dla tych, chto ŭpieršyniu pastupaje na dziaržaŭnuju cyvilnuju słužbu. Testavańnie praduhledžvaje pravierku viedańnia Kanstytucyi Biełarusi, a taksama inšych asnoŭnych zakanadaŭčych aktaŭ, jakija pavinny viedać usie dziaržaŭnyja słužboŭcy».
I voś pytańnie — a nafiha dziaržaŭnym słužboŭcam usio heta viedać (asabliva Kanstytucyju), kali ŭsio adno kraina žyvie nie pa zakonach, a pa paniaćciach?
Ale zatoje paniaćci jakija humannyja. Kali ŭ Statkieviča zdaryŭsia insult, to: «Prezidentu pra heta dałažyli. I kiraŭnikom dziaržavy było pryniata rašeńnie ab jaho nieadkładnym pieravodzie ŭ balnicu, dzie była zabiaśpiečanaja ŭsia nieabchodnaja i svoječasovaja dapamoha — jaho vyratavali».
Jakaja miłata, praŭda? To-bok kali ŭ źniavolenaha ŭ turmie zdarajecca insult, to pieravod u balnicu, nieabchodnaja i svoječasovaja dapamoha jamu nie pałožanyja — dla hetaha treba śpiarša kamuści dałažyć i toj chtości pavinien pryniać rašeńnie, ratavać čałavieka ci nie ratavać? A pakul nie atrymajuć vysačajšaje rasparadžeńnie, lekary siadziać i čakajuć?
Usie hetyja vierbalnyja sproby stvaryć vobraz «samaha čałaviečnaha čałavieka» tolki jašče bolš padkreślivajuć krajniuju nialudskaść stvoranaj im sistemy. I tamu, jak u tym rekłamnym słohanie, navat dla karyści ich čornaj spravy ŭžo lepš žavać, čym havaryć.