U Vienhryi apazicyjnaja Orbanu partyja rekordna pavialičyła adryŭ pierad vybarami
Centrysckaja apazicyjnaja partyja «Cisa» ŭ Vienhryi pavialičyła adryŭ ad kiroŭnaj partyi «Fides» napiaredadni parłamienckich vybaraŭ, pryznačanych na 12 krasavika, piša Reuters.
Pieter Madźjar. Fota: Balint Szentgallay/NurPhoto via Getty Images
Pavodle apytańnia aŭtarytetnaha instytuta Median, apublikavanaha 25 lutaha, «Cisa» maje 55% padtrymki siarod vybarcaŭ, jakija vyznačylisia z vybaram. Heta na čatyry pracentnyja punkty bolš, čym u studzieni. Padtrymka «Fides» źniziłasia z 39% da 35%.
Takim čynam, razryŭ pamiž partyjami vyras da 20 pracentnych punktaŭ suprać 12 u papiarednim miesiacy.
Kali ŭličvać usio nasielnictva, «Cisa» padtrymlivajuć 42% apytanych, a «Fides» — 31%.
Partyju «Cisa», zasnavanuju ŭ 2024 hodzie, uznačalvaje były pradstaŭnik ułady Pieter Madźjar. Dla premjer-ministra Viktara Orbana, jaki znachodzicca va ŭładzie ŭžo 16 hadoŭ, heta pieršy nastolki surjozny vyklik na parłamienckich vybarach za doŭhi čas.
Akramia dźviuch hałoŭnych sił, šaniec trapić u parłamient maje tolki ultrapravaja partyja «Naša Radzima», jakuju padtrymlivajuć 6% vybarcaŭ, što vyznačylisia. Dla atrymańnia miescaŭ u parłamiencie nieabchodna pieraadoleć piacipracentny barjer.
Apytańnie pravodziłasia z 18 pa 23 lutaha. Daśledčyki adznačajuć, što «Cisa» adnaviła stračanuju vosieńniu dynamiku i znoŭ upeŭniena apiaredžvaje «Fides».
Niahledziačy na heta, u samoj kiroŭnaj partyi zajaŭlajuć pra šancy na pieramohu. Orban niadaŭna adznačyŭ, što pavodle niekatorych acenak «Fides» moža pieramahčy ŭ 65—70 sa 106 adnamandatnych akruh, što dazvoliła b zachavać uładu.
Parłamient Vienhryi naličvaje 199 deputataŭ: 93 abirajucca pa partyjnych śpisach, 106 — u adnamandatnych akruhach.
Čytajcie taksama:
Vienhryja nie razbłakuje pryniaćcie 20‑ha pakieta sankcyj da adnaŭleńnia pracy trubapravoda «Družba»
Vienhryja zabłakavała vydzialeńnie Ukrainie 90 miljardaŭ kredytu ES