Čamu mužčyn tryhieryć «žanočaja piŭnaja» i abaniemienty z ulikam mienstruacyi? Pra što havorać u šou Mientusavaj i Rajeckaj
Pakul u krainie źvierchu prydumali Hod biełaruskaj žančyny, biełaruski rašyli raskazać, što ich nasamreč chvaluje. U efir viarnułasia šou «Žančyny ciažkich pavodzinaŭ». Kaciaryna Rajeckaja, Maryna Mientusava i Nastaśsia Karasiova znoŭ sabralisia razam, kab abmierkavać roznyja prablemy: ad ahresiŭnych mužčynskich kamientaryjaŭ u internecie da depresii i hvałtu. I što rabić z mužčynami, jakija nie płaciać alimienty.
Skryn z šou «Žančyny ciažkich pavodzin». Źleva naprava: Maryna Mientusava, Nastaśsia Karasiova i Kaciaryna Rajeckaja
Farmat novaha siezona žanočaha šou prosty: viadoŭcy čytajuć ananimnyja pytańni ad biełarusak i adkazvajuć na ich.
Što nasamreč patrebna biełaruskam u Hod biełaruskaj žančyny
Pačynajuć z abvieščanaha Łukašenkam Hoda biełaruskaj žančyny.
Viadoŭcy zadajucca prostym pytańniem: što kankretna zrabili ŭłady dla žančyn? Zvolnili adzinuju žančynu-ministarku, zabaranili aborty ŭ pryvatnych klinikach, pakinuli za kratami sotni palitźniavolenych žančyn.
«Spačatku ty zabivaješ bołt na svoj elektarat, a žančyn — bolš za pałovu nasielnictva. A potym pačynaješ razumieć, što nie prosta tak byli žanočyja maršy. Hetyja zalacańni praz šeść hadoŭ — heta davoli zabaŭna. Ale heta lepš, čym Hod ruskaj movy, naprykład», — kaža Kaciaryna Rajeckaja.
Razmova chutka sychodzić z uzroŭniu łozunhaŭ na ŭzrovień bazavych patrebaŭ — zakon pra chatni hvałt, vyzvaleńnie žančyn-palitviaźniaŭ.
«Chacia b kab dziaržava skazała: «My suprać hvałtu». A nie kali jany na ŭsich uzroŭniach za hvałt», — farmuluje Maryna Mientusava.
Viadoŭcy zakranuli taksama temu alimientaŭ i chto płacić, kali mužčyna źnik z žyćcia dziciaci. U takoj situacyi, razvažajuć, moh by dapamahčy alimientny fond: dziaržava pakryvaje vydatki na dzicia, a ŭžo potym sama vybivaje hrošy z daŭžnika.
«Jak dziaržava biehaje za ekstremistami, adčajna i luta. Ale jana mahła b pieraklučyć svoj fokus», — zaŭvažaje Kaciaryna Rajeckaja.
Čamu mužčyn tryhieryć «žanočaja piŭnaja»
Haračymi temami dla abmierkavańnia stali adkryćcio piŭnoj «tolki dla žančyn» i ŭviadzieńnie fitnes-abaniemientaŭ z ulikam mienstrualnaha cykła. U sacsietkach hetyja inicyjatyvy vyklikali škvał ahresiŭnych kamientaroŭ z boku mužčyn.
Na dumku viadoŭcaŭ, heta prykład taho, jak u biełaruskim hramadstvie ŭsprymajucca žanočyja miežy, žanočaje cieła i samo prava žančyny na asobnuju prastoru, dzie možna pačuvać siabie biaśpiečna.
«Niekatoryja mužčyny pačali pisać pra toje, što jany buduć śpiecyjalna prychodzić da hetaj piŭnoj i sprabavać tudy ci ŭvajści, ci padpilnoŭvać dziaŭčat, jakija adtul buduć vychodzić, — kaža Maryna Mientusava i dadaje:
— Adna piŭnaja tolki dla žančyn, adna-adzinaja. I my nie zabirajem pamiaškańnie ŭ mužčynskaj piŭnoj, nichto vas nie dyskryminuje. Advalicie!»
Što da abaniemienta ŭ zału, to žančyny chočuć, kab ich fizijałohiju ŭličvali.
«Pahladzicie roliki pra mužčyn, jakija nibyta adčuvajuć mienstrualny bol. Im na puzika klejać detektary, i jany ničoha nie mohuć zrabić, pa domie chodziać i stohnuć: «Ja nie mahu navat ruku padniać». A my pry hetym režymy źviarhajem. Nu, ci amal źviarhajem. Robim usio toje ž samaje, ściakajučy kryvioj», — kamientuje Maryna Mientusava.
«Mužčynam stała narmalna paraŭnoŭvać žančyn z kalekami ci žyviołami praz kosku, i ŭsio tamu, što im nie dazvolili padoŭžyć abaniemient na tyja ž piać dzion», — kaža Rajeckaja.
Invientaryzacyja padtrymki
Častka vypusku była pryśviečana psichałahičnamu stanu.
Nastaśsia Karasiova adkryta raspaviała pra svoj dośvied ciažkaj depresii, jakuju nie vytrymali navat jaje tahačasnyja adnosiny. «Nu a ty doŭha jašče budzieš u takim stanie?» — takaja reakcyja, ź jakoj davodzicca sutykacca z boku, zdavałasia b, blizkaha čałavieka.
«Mnie zdajecca, što ja sama sabie bolš za ŭsich dapamahła. Bo nichto akramia nas nie dapamoža sabie lepš, čym my sami», — zaŭvažaje Karasiova.
Razam z hetym jana kaža i pra važnaść pravilna padabranych antydepresantaŭ, i pra kaleh, jakija ŭvajšli ŭ jaje stan i razhruzili jaje na pracy.
Mientusava ŭ adkaz prapanuje nie abstraktnuju «luboŭ da siabie», a vielmi kankretny padychod — «invientaryzacyju padtrymki»: sieści i vypisać, chto i ŭ čym sapraŭdy moža być tabie aporaj. Chto moža prosta vysłuchać, chto dapamoža pa pracy, chto daść «pinok», a chto dazvolić tabie być słabaj.
«Časam nam nie treba, kab nas šturchali. Časam treba, kab nam dazvolili pabyć «anučaj» i pryniali nas u hetym stanie», — kaža Maryna Mientusava.
Što dalej
Hałoŭnaja misija abnoŭlenaha šou — padśviatlać ekśpiertnyja žanočyja hałasy. U płanach viadoŭcaŭ zaprasić da razmovy nie tolki palityčnych lidarak, jak Śviatłana Cichanoŭskaja ci Maryja Kaleśnikava, ale i ekśpiertak z roznych śfier. Heta i Hanna Samarskaja (Women in Tech), i piśmieńnica Jeva Viežnaviec, i spartsmienka Alaksandra Hierasimienia, i śpiavačka Hanna Šarkunova.