Viadomy ekanamist tłumačyć, čamu paśla 30 treba znoŭ iści vučycca, i nazyvaje samyja zapatrabavanyja kampietencyi
Jašče niadaŭna ličyłasia, što adukacyja, atrymanaja ŭ 22 hady, moža stać prafiesijnym padmurkam na dziesiacihodździ napierad. Ale siońnia hetaja łohika ŭsio čaściej nie pracuje.
Dźmitryj Kruk. Fota tut i dalej: «Naša Niva»
Rynak pracy źmianiajecca chutčej, čym univiersiteckija prahramy paśpiavajuć abnaŭlacca. Štučny intelekt zabiraje na siabie rucinnyja zadačy. Kampanii šukajuć nie prosta vykanaŭcaŭ, a ludziej, jakija ŭmiejuć dumać, adaptavacca, pracavać ź niavyznačanaściu i pierabudoŭvać pracesy. I asabliva vostra heta adčuvajuć tyja, chto ŭžo maje dośvied, ale raptam sutykajecca sa «stollu».
My pahavaryli z dyrektaram Škoły ekanomiki i biznesu BISEB, ekanamistam Dźmitryjem Krukom, čamu adukacyja siońnia — heta nie «raz i nazaŭsiody», što hublaje čałaviek, kali pierastaje vučycca, i čamu ŭzrost 30+ moža być nie słabaściu, a kankurentnaj pieravahaj.
«U 30 hadoŭ čałaviek časta lepš razumieje, navošta jamu vučycca»
— Siońnia ŭ mnohich śfierach navyki chutka sastaravajuć. Toje, što čałaviek atrymaŭ adukacyju ŭ 22, nie aznačaje, što ŭ 35 jon budzie zastavacca kankurentnym prafiesijanałam. Jaki ŭ adukacyi termin prydatnaści? Čamu dypłom, atrymany ŭ maładości, bolš nie harantuje prafiesijnaj ustojlivaści?
— Heta prablema samoj adukacyi i jaje nieadpaviednaj jakaści. Toje, što śviet źmianiŭsia i što masavaja vytvorčaść śpiecyjalistaŭ, jakija mohuć vykonvać zadačy ad «A» da «Ja», ale nie zdolnyja sychodzić ubok, hladzieć šyrej i adaptavacca da novych umovaŭ — sastarełaja madel, stała vidavočna nie siońnia.
Naprykład, jašče ŭ 2013 hodzie, kali prymali adzin z aficyjnych Bałonskich dakumientaŭ, u jakaści svojeasablivaha epihrafa hučała takaja dumka: važna nie ctolki toje, jak ty vučyŭsia, što ty zrabiŭ, kab atrymać dypłom, ale toje, što ty možaš rabić, jak ty možaš raźvivacca i vučycca paśla jaho atrymańnia.
U hetym sensie jakasnaja adukacyja pavinna nie prosta davać čałavieku nabor viedaŭ. Jana pavinna farmavać jaho i davać mahčymaść raźvivacca ŭ budučyni. I kali my hladzim na lepšyja ŭniviersitety śvietu, jany, biezumoŭna, adpaviadajuć hetamu trendu.
Inšaja sprava, što šmat jakija krainy i šmat jakija ŭniviersitety zapaźnilisia z hetaj reakcyjaj. Jany ŭsio jašče zastajucca na ŭzroŭni taho, što možna nazvać univiersitetami druhoha pakaleńnia.
Univiersitet treciaha pakaleńnia ŭ svaju čarhu aryjentujecca na jakaści vypusknikoŭ, jakija dazvalajuć im być zapatrabavanymi na rynku pracy. Heta zdolnaść chutka źmianiacca, adaptavacca da źmienlivych umovaŭ rynku, da novych patrabavańniaŭ pracadaŭcaŭ, da inšych kantekstaŭ.
Ale tut vielmi važnaja ahavorka: heta nie aznačaje, što fundamientalnyja viedy bolš nie patrebnyja.
Kali my skažam, što fundamientalnyja rečy — šyrokaje razumieńnie kantekstu, razumieńnie taho, jak raźvivajecca industryja, razumieńnie ŭzajemasuviaziaŭ — adychodziać na druhi płan, a ciapier nam treba tolki viedać, jak pieraklučacca pamiž Claude i ChatGPT, heta taksama budzie vialikim spraščeńniem.
Sučasnaja adukacyja pavinna spałučać niekalki rečaŭ. Pa-pieršaje, zasvajeńnie fundamientalnych viedaŭ. Pa-druhoje, šyrokija kampietencyi i razumieńnie kantekstu. Pa-treciaje, zdolnaść adaptavacca da źmienaŭ. Jość dobraje anhlijskaje słova — agility. Voś hetaja zdolnaść chutka reahavać na źmieny, nie hublajučy pry hetym hłybini razumieńnia, na moj pohlad, i jość adna z hałoŭnych kaštoŭnasnych rys sučasnaha padychodu da adukacyi ŭ viadučych univiersitetach.
— U mnohich ludziej paśla 30 jość unutranaje supraciŭleńnie: zdajecca, što da hetaha ŭzrostu čałaviek užo pavinien «adbycca»: mieć prafiesiju, status, stabilny dachod. Viartańnie da vučoby moža ŭsprymacca jak krok nazad. Čamu ŭ sučasnaj ekanamičnaj situacyi hetaja łohika nie pracuje? Čamu paśla 30 varta iści vučycca?
— Tamu što čałaviečaja dziejnaść — heta ŭ značnaj stupieni pryniaćcie rašeńniaŭ va ŭmovach niavyznačanaści.
Štučny intelekt moža vydatna pracavać, kali vy dali jamu ŭsie ŭvodnyja. Ale kali ŭ nas šmat nieviadomych, kali treba prymać rašeńnie ŭ składanaj situacyi, adkaz usio adno zastajecca za čałaviekam.
Siońnia stupień niavyznačanaści ŭ śviecie tolki pavialičvajecca. My žyviom u pieryjad ukaranieńnia General Purpose Technology — technałohij ahulnaha pryznačeńnia, i štučny intelekt pranikaje amal va ŭsie śfiery žyćcia. Ale nichto pakul dakładna nie viedaje, jak heta źmienić rynak pracy, biznes i štodzionnyja prafiesii.
Kali čałaviek hladzić na śviet praz staryja linzy, jon moža prosta nie ŭbačyć novyja tendencyi. I tut adukacyja patrebnaja nie jak «jašče adzin siertyfikat», a jak sposab vyjści za miežy svajoj zvykłaj burbałki. I taja samaja agility, pra jakuju ja kazaŭ, stanovicca jamu niedastupnaj.
— Jak čałaviek paśla 30 moža atrymać hetuju zdolnaść bačyć šyrej i adaptavacca da novych trendaŭ?
— Pieršaje — praz netvork z kalehami, kali čałaviek vychodzić za miežy svajoj zvykłaj burbałki.
Druhoje — praz sutyknieńnie z akademičnym asiarodździem. Univiersitet treciaha pakaleńnia stvaraje placoŭku dla novych idej, u tym liku dla biznesoŭcaŭ. Jon daje mahčymaść ludziam z roznym dośviedam, roznymi prafiesijnymi trajektoryjami i roznymi prablemami sustrecca i pahladzieć na svaje pytańni pad inšym vuhłom.
Heta vielmi važna, bo darosły čałaviek časta maje bahaty dośvied, ale hety dośvied moža być zamkniony ŭ adnym kantekście. A adukacyjnaje asiarodździe dazvalaje hety kantekst pašyryć.
— Kali paraŭnoŭvać čałavieka 30+ i maładoha vypusknika univiersiteta, jakija pieravahi jość u pieršaha?
— Najpierš — matyvacyja.
Z uzrostam uzrovień samaasensavanaści taho, što ty robiš i navošta ty heta robiš, na maju dumku, bližej da 30 vychodzić na peŭny maksimum. U 20‑25 hadoŭ čałaviek časta jašče vybiraje, šukaje siabie, nie da kanca razumieje, što jamu patrebna i ŭ jaki bok jon choča ruchacca.
Pracadaŭcu, jak praviła, pryjemniej mieć spravu z prafiesijanałam, jaki vyrazna viedaje, čaho choča.
Druhaja reč vielmi banalnaja, ale nie mienš važnaja — dośvied. Nijaki AI nie zamienić dośvied. Čałaviek u 30+ fizična mieŭ bolš situacyj, u jakich treba było prymać rašeńni va ŭmovach niavyznačanaści. Jon užo niešta rabiŭ, pamylaŭsia, vypraŭlaŭ nastupstvy, pracavaŭ ź ludźmi, pieražyvaŭ kryzisy. Heta jaho hałoŭnaja pieravaha.
Darečy, kali pahladzieć statystyku pa jeŭrapiejskich krainach, siehmient da 28 hadoŭ maje samy vysoki ŭzrovień biespracoŭja. Pracadaŭcy časta achvotniej biaruć ludziej bližej da 30, bo jany ŭžo bolš sfarmavanyja jak prafiesijanały.
U ludziej 30+ jość peŭnyja pieravahi — pry ŭmovie, što jany mohuć skaracić razryŭ pamiž saboj i maładziejšymi ŭ tym, što datyčycca agility i novych technałohij, u tym liku skiły ŭ AI.
U maładziejšaha pakaleńnia hety navyk časta ŭžo ŭbudavany: jany «ličbavyja abaryhieny». Ale dziakujučy matyvacyi ludzi 30+ mohuć heta dahaniać. I tady ich dośvied pačynaje pracavać razam z novymi navykami.
Jość jašče adzin cikavy momant. Niekatoryja pracadaŭcy chočuć bačyć u kamandzie maładych supracoŭnikaŭ, kab lepš razumieć pavodnickija paterny novaha pakaleńnia: jak jany spažyvajuć tavary, jak prymajuć rašeńni, jak kamunikujuć. Ale mieć u kamandzie pradstaŭnika 30+, jaki razumieje abodva baki — i bolš tradycyjnuju łohiku, i novyja pavodnickija madeli — heta stratehična važna.
«My časta ličym, kolki kaštuje adukacyja. Ale nie ličym, kolki kaštuje admova ad jaje»
— Byvaje, čałaviek dobry śpiecyjalist, maje dośvied, pracuje jakasna, ale bolš nie raście — ni ŭ zarobku, ni ŭ pasadzie, ni ŭ mahčymaściach. Jak zrazumieć, u čym pryčyna «karjernaj stoli» i jak jaje prabić?
— Takaja stol moža ŭźnikać pa roznych pryčynach. Časam sprava ŭ piersanalnych kampietencyjach. Čałaviek jak śpiecyjalist dasiahnuŭ peŭnaha ŭzroŭniu, ale dalej dla rostu jamu ŭžo nie chapaje novych navykaŭ, novaha bačańnia, inšaha sposabu pracavać.
A časam prablema nie ŭ čałavieku asabista, a ŭ industryi, u jakoj jon pracuje. Śfiera moža sama dasiahnuć svajoj stoli: jana bolš nie raście, nie daje raniejšych mahčymaściej, nie stvaraje novych trajektoryj. I tady čałaviek upirajecca nie ŭ svaju asabistuju miažu, a ŭ miažu rynku.
Kali prablema ŭ industryi, recept moža być tolki adzin — pierachodzić u inšuju śfieru. Heta naturalny ekanamičny praces. Ale kali čałaviek nie moža pieranieści svaje navyki ŭ novuju halinu, jamu patrebna pieranavučańnie. A heta ŭžo patrabuje adukacyi.
Kali ž havorka pra asabistuju stol, važna zrazumieć, pa jakich kampietencyjach ty nie daciahvaješ. Mahčyma, ty nie staŭ horšym za siabie ŭčorašniaha. Ale śviet pabieh napierad, i ty ŭžo nie adpaviadaješ novym kryteryjam.
U takoj situacyi adkaz znoŭ ža źviazany z adukacyjaj — i z mahčymaściu pahladzieć na siabie ź inšaj pierśpiektyvy.
Rynak čakaje inšaha ŭzroŭniu analityčnaha myśleńnia, technałahičnaj hnutkaści, umieńnia pracavać z novymi instrumientami, budavać pracesy i kamunikavać u inšym kantekście.
I kali ty nie mianiaješsia razam z hetymi kryteryjami, ty pačynaješ adstavać — navat kali ŭnutry svajoj staroj sistemy ŭsio jašče vyhladaješ mocnym śpiecyjalistam.
— My zvyčajna dobra ličym, kolki kaštuje adukacyjny kurs ci prahrama. Ale značna radziej ličym, kolki kaštuje rašeńnie nie vučycca. Što čałaviek patencyjna hublaje — u zarobku, karjery, mahčymaściach — kali zastajecca sa starym naboram navykaŭ?
— Jość vielizarnaja kolkaść daśledavańniaŭ, jakija pakazvajuć pazityŭnuju addaču ad adukacyi.
Čym bolš ty adukavany, tym bolš ty atrymlivaješ. Heta faktyčna aksijoma sučasnaj ekanomiki.
Ale važna nie tolki toje, što ŭ ciabie jość adukacyja jak farmalny fakt. Važna, ci adpaviadaje hetaja adukacyja siońniašniamu rynku.
Kali ŭčora tvaja adukacyja ličyłasia bliskučaj, a siońnia śviet syšoŭ napierad, jaje addača pačynaje źnižacca, asabliva ŭ paraŭnańni z tymi, chto praciahvaŭ raźvivacca.
Zarobki ŭ top-hrupach rastuć chutčejšymi tempami. Umoŭna kažučy, siaredni zarobak moža pavialičvacca na 3% u hod, a ŭ premium-siehmiencie — na 10%-20%.
To-bok čałaviek hublaje nie tolki kolkasna, nie tolki peŭnuju sumu hrošaj. Jon hublaje jakasna: pastupova ssoŭvajecca ŭ inšy prafiesijny kłastar. Admova ad adukacyi moža aznačać, što čałaviek vypadaje z hrupy, dzie adbyvajecca samy chutki rost.
I heta nie zaŭsiody zaŭvažna adrazu.
— Słuchaju vas i zhadvaju bankructva Detrojta — jak prykład taho, što moža zdarycca z horadam i ekanomikaj, jakija zanadta doŭha trymajucca za adnu industryju. Jość i inšy pakazalny kiejs — japonskaja kampanija Toto. Jana viadomaja najpierš svaimi «razumnymi» ŭnitazami, ale jaje kieramičnyja kampanienty akazalisia zapatrabavanymi ŭ vytvorčaści paŭpravadnikoŭ, a značyć — i ŭ infrastruktury dla AI. U vyniku kampanija zdoleła vykarystać novy technałahičny trend i rezka ŭzmacnić svaje pazicyi. Na ŭzroŭni asobnaha čałavieka heta pracuje padobnym čynam.
— Ja ŭ svaju čarhu pryviadu prykłady adaptacyi z fondavaha rynku.
Adzin ź ich — kampanija Bloom Energy. Heta amierykanskaja kampanija, jakaja zajmajecca novymi enierhietyčnymi rašeńniami. Jana zdoleła vykarystać popyt na novyja nośbity enierhii i za adnosna karotki pieryjad — prykładna za paŭtara hoda — pakazała vielmi mocny rost kapitalizacyi.
Druhi prykład — Palantir Technologies (da jakoj šmat chto adnosicca nieadnaznačna, ale ź biźniesovaha punktu hledzišča jana, jak minimum, zasłuhoŭvaje ŭvahi). Heta kampanija, jakaja faktyčna stvaryła novy siehmient rynku na skryžavańni vajskovych technałohij, analityki i pracy z dadzienymi.
U abodvuch vypadkach važna razumieć: heta nie prosta šancavańnie. Heta vynik pradumanaj stratehii i prasunutych kampietencyj. Heta zdolnaść ubačyć popyt, jaki tolki farmujecca, zrazumieć, jak jon budzie raźvivacca, i apynucca ŭ patrebnym miescy z patrebnym naboram rašeńniaŭ.
Takija prykłady dobra pakazvajuć: adaptacyja — heta nie prosta ŭmieńnie «iści za modaj». Heta zdolnaść bačyć strukturnyja źmieny i svoječasova pierabudoŭvać pad ich svaju stratehiju.
«Samymi kaštoŭnymi stanoviacca tyja, chto ŭmieje pierabudoŭvać pracesy»
— Za apošnija hady kampanii pieražyli pandemiju, vajnu, sankcyi, rełakacyju, skačok AI, źmienu pavodzin klijentaŭ i kanałaŭ prodažaŭ. Heta źmianiła nie tolki rynki, ale i čakańni ad supracoŭnikaŭ. Jak źmianiŭsia zapyt biznesu da ludziej? Chto siońnia ličycca najbolš kaštoŭnym śpiecyjalistam i jakija navyki vychodziać na pieršy płan?
— Kali hladzieć na daśledavańnie World Economic Forum The Future of Jobs, tam vyrazna bačna:
rucinnyja navyki ceniacca ŭsio mienš. Ich usio čaściej moža zamianiać AI.
Siońnia siarod samych zapatrabavanych navykaŭ — analityčnaje myśleńnie, krytyčnaje myśleńnie i kreatyŭnaść.
Ale jość jašče adzin płast, jaki, na moj pohlad, stanovicca nadzvyčaj važnym. Ja nazyvaju heta architekturnymi navykami. Heta zdolnaść bačyć nie tolki svaju asobnuju funkcyju, a suviazi pamiž roznymi pracoŭnymi pracesami — i razumieć, jak hetyja pracesy možna pierabudavać.
Naprykład, jość markietołah. Jon bačyć, što AI moža zabrać častku jaho funkcyj. I ŭ jaho jość dva šlachi. Pieršy — abaraniać staruju rolu i rabić vyhlad, što ničoha nie źmianiłasia. Druhi — samomu pieraasensavać i pierabudavać praces tak, kab vykarystać AI jak instrumient i pavysić pradukcyjnaść kampanii.
Kali čałaviek razumieje, jak pamiž saboj źviazanyja markietynh, prodažy, analityka, kamunikacyja, praca z klijentam i moža pieranaładzić hety praces, jon stanovicca vielmi kaštoŭnym.
Siońnia kaštoŭny nie tolki toj, chto dobra vykonvaje svaju funkcyju. Kaštoŭny toj, chto bačyć sistemu i razumieje, jak jaje možna pierabudavać u novych umovach.
— Siońnia ŭ adukacyi jość dva polusy: z adnaho boku paviarchoŭnyja marafony, jakija abiacajuć załatyja hory, z druhoha — doŭhija fundamientalnyja prahramy. Vaša škoła BISEB prapanuje praktyka-aryjentavanyja intensivy na 12—18 hadzin, a taksama MBA dla tych, kamu patrebny bolš sistemny ŭzrovień. Čamu farmat karotkich intensivaŭ moža być asabliva karysnym dla darosłych ludziej i biznesu?
— Mnohija ludzi nie majuć času na doŭhaje navučańnie praz štodzionnuju «ciakučku». U ich jość praca, biznes, siamja, inšyja abaviazki. Ale heta nie značyć, što im nie patrebnaje raźvićcio.
Jak adna z opcyj, my prapanujem alternatyŭny miechanizm, jaki dazvalaje čałavieku pahladzieć na asobnyja śfiery pad novaj pierśpiektyvaj, atrymać praktyčnyja instrumienty i netvork.
Takija kursy možna razhladać jak dapaŭnieńnie ci ŭvachod da bolš šyrokich prahram, naprykład MBA, abo jak padrychtoŭku da ich. Ale jany majuć i samastojnuju kaštoŭnaść: dapamahajuć čałavieku nie «zakaścianieć», nie zamknucca ŭ zvykłych padychodach i svoječasova ŭbačyć, što vakoł užo źmianiłasia.
Naprykład, kursy pa public speaking, prajektnym mieniedžmiencie, kryzisnych kamunikacyjach — heta toje, što ludzi i kampanii chočuć bačyć tut i ciapier. Heta nie abstraktnyja viedy na dalokuju budučyniu, a navyki, jakija možna chutka prymianić u pracy abo biźniesie.
Karyść u tym, što ŭdzielniki pracujuć nie tolki z teoryjaj, ale i z realnymi kiejsami. Heta mohuć być ich ułasnyja prajekty abo realistyčnyja situacyi, vielmi blizkija da taho, z čym jany sutykajucca ŭ pracy.
Važnaje i žyvoje ŭzajemadziejańnie. Ludzi vučacca nie tolki ŭ vykładčyka, ale i adzin u adnaho: praz abmierkavańni, pytańni, prykłady z ułasnaha dośviedu.
I sam karotki intensiŭny farmat dazvalaje chutka ŭvajści ŭ temu, atrymać novyja ramki myśleńnia i zrazumieć, kudy ruchacca dalej.
— Kali nadychodzić momant, kali čałavieku patrebny ŭžo nie karotki kurs, a fundamientalnaja prahrama MBA?
— Kali čałaviek sutyknuŭsia sa «stollu» — industryjalnaj ci asabistaj.
Karotki kurs padychodzić, kali treba prakačać asobny navyk, pahladzieć na kankretnuju śfieru z novaha boku, atrymać praktyčny instrumient.
MBA patrebny tady, kali čałaviek razumieje: dla dalejšaha rostu jamu nieabchodna sistemna naraścić kampietencyi. Kali jon choča ruchacca vyšej nie tolki ŭ miežach svajoj funkcyi, a razumieć biznes jak cełasnuju sistemu.
Naša prahrama General MBA — dla mieniedžmientu siaredniaha i vyšejšaha źviana, jaki choča naraścić kampietencyi i pasunuć hetuju stol vyšej.
Heta važna i dla biełarusaŭ, jakija apynulisia ŭ novych umovach. Inšaja kraina — heta inšyja paterny, inšyja biznes-praviły, inšaja kamunikacyja. Kab pracavać ź mižnarodnym biznesam, treba havaryć ź im na adnoj movie.
— Ciapier vialikaja kolkaść viedaŭ dastupna anłajn: lekcyi, videa, knihi, AI-instrumienty. U čym pieravaha afłajn-navučańnia?
— Najpierš heta netvork.
Studenty časta niedaaceńvajuć toje, što mohuć atrymać adzin ad adnaho. Univiersitet — heta nie miesca, kudy lektar prynosić niejkija patajemnyja viedy. Heta praces sumiesnaj tvorčaści i pošuku novaha.
Vielmi važna, kali pobač z taboj jość ludzi ź inšym dośviedam, inšymi pytańniami, inšymi prafiesijnymi historyjami. Časam kaštoŭnaść adukacyi nie tolki ŭ tym, što skazaŭ vykładčyk, a ŭ tym, jakuju dyskusiju heta zapuściła ŭ hrupie.
Anłajn moža być zručnym, ale jon časta prytuplaje častku kahnityŭnych navykaŭ. A žyvoje ŭzajemadziejańnie dapamahaje «nie zatupieć» — u tym liku dziakujučy dośviedu kaleh.
Asabliva heta važna dla biełarusaŭ u emihracyi. Kali čałaviek apynuŭsia ŭ inšaj krainie, jamu važna nie zamykacca ŭ svajoj burbałcy. Adukacyjnaja prastora moža stać miescam, dzie jon bačyć inšyja biznes-praktyki, inšyja sposaby kamunikacyi, inšyja padychody da kiravańnia.
Heta nie adbyvajecca imhnienna. Ale heta adzin z krokaŭ, jaki dapamahaje intehravacca ŭ mižnarodnaje biznes-asiarodździe.
— Niadaŭna EHU, častkaj jakoha źjaŭlajecca vaša škoła, pryznali «ekstremisckaj arhanizacyjaj» u Biełarusi. Jak heta paŭpłyvała na studentaŭ i jakija miery biaśpieki vy prapanujecie?
— Ja nie mahu adkazvać ad imia ŭsiaho ŭniviersiteta, tolki za svaju strukturnuju adzinku.
Aficyjnaja pazicyja ŭniviersiteta takaja: na terytoryi ES i Litvy hetaje rašeńnie nie pryznajecca pravamiernym, našyja dypłomy pryznajucca ŭ Jeŭropie i dajuć start karjery. Ale što datyčycca Biełarusi — tak, peŭnaja niebiaśpieka dla ludziej unutry krainy isnuje, heta naša rečaisnaść. I heta sapraŭdy važnaja tema.
Rektar i aficyjnyja asoby vykazvalisia ab tym, jakija robiać zachady dla abarony studentaŭ Univiersiteta. Ad siabie ja mahu tolki pažadać, kab hetyja zachady byli vizualizavanyja i dali plon: kab studenty bačyli harantyi na budučyniu i razumieli, jak mienavita ŭniviersitet pracuje ź isnymi ryzykami.
— Nazavicie try pryčyny inviestavać u svaju adukacyju ŭ 2026 hodzie.
— I nie tolki ŭ 2026, ale ŭ lubym hodzie.
Pieršaja: adukacyja zaŭsiody była i zastajecca adnoj z najlepšych inviestycyj z samaj vysokaj addačaj.
Druhaja: u epochu ŭkaranieńnia AI vielmi važna nie zakaścianieć i zastavacca kankurentnym. Śviet budzie mianiacca, i čałaviek pavinien mieć zdolnaść mianiacca razam ź im.
Treciaja: dla biełarusaŭ pa-za miežami krainy adukacyja — heta adzin z najlepšych sposabaŭ intehravacca ŭ mižnarodnaje biznes-asiarodździe i nie zamykacca ŭ hieta.
Vučycca paśla 30 — heta nie prykmieta taho, što čałaviek «nie paśpieŭ» abo «adstaŭ». Naadvarot, heta narmalnaja stratehija čałavieka, jaki bačyć, što śviet źmianiajecca, i nie choča stajać na miescy.
Sučasnaja adukacyja — heta ŭžo nie pra dypłom u ramcy. Heta pra zdolnaść kožny raz nanova razumieć, što adbyvajecca vakoł, dzie tvaje mocnyja baki, čaho tabie nie chapaje i jak zastavacca ŭ budučyni, jakaja ŭžo pačałasia.