Prahramny dyrektar kłuba «Vałdaj» papiaredziŭ pra mahčymaść vajskovaha sutyknieńnia Rasii i Zachadu
Vajna pamiž Rasijaj i Ukrainaj maje šancy pieraraści ŭ sutyknieńnie z asobnymi zachodnimi krainami abo ź imi ŭsimi adnačasova, napisaŭ u kałoncy dla «Viedomostiej» Ivan Cimafiejeŭ, prahramny dyrektar dyskusijnaha kłuba «Vałdaj» i hiendyrektar Rasijskaha savieta mižnarodnych spraŭ, u lik zasnavalnikaŭ jakoha ŭvachodzić MZS Rasii, piša «Ahienctva».
Cimafiejeŭ apisaŭ try scenary raźvićcia ekanamičnaj kanfrantacyi Rasii z Zachadam u kałoncy, apublikavanaj pad zahałoŭkam «Sankcyi nazaŭsiody?». Vajenny kanflikt z asobnymi zachodnimi krainami abo z usimi adrazu, pavodle słoŭ Cimafiejeva, — «bolš radykalny scenar» raźvićcia kanfrantacyi.
Kali kanfrantacyja pamiž Rasijaj i zachodnimi krainami pieraraście ŭ vajskovaje sutyknieńnie, jak havorycca ŭ kałoncy, «akramia pramych vajskovych pahroz heta pryviadzie da kančatkovaha i poŭnaha razryvu ekanamičnych i humanitarnych adnosin». Zaraz tavaraabarot Rasii ź ES zastajecca «ŭražalnym», piša Cimafiejeŭ. Pavodle jaho, jon składaje kala 60 miljardaŭ dalaraŭ z tendencyjaj da źnižeńnia, choć da pačatku rasijskaha ŭvarvańnia va Ukrainu pieravyšaŭ 250 miljardaŭ jeŭra.
Pakul vierahodnaść vajennaj eskałacyi Cimafiejeŭ aceńvaje jak nievysokuju. «Nadta vialikija ryzyki, u tym liku z ulikam mahčymaj pierśpiektyvy prymianieńnia jadziernaj zbroi», — piša prahramny dyrektar kłuba «Vałdaj».
Bazavym scenarom Cimafiejeŭ nazvaŭ «pastupovuju eskałacyju» sankcyj, heta značyć pašyreńnie abmiežavańniaŭ. Klučavuju rolu ŭ hetym, jak havorycca ŭ kałoncy, budzie adyhryvać ES, a «ZŠA mohuć viarnucca da bolš intensiŭnaj sankcyjnaj palityki paśla źmieny administracyi abo praz paharšeńnie pierśpiektyŭ pieramoŭ».
Bolš pazityŭnym scenarom, pavodle słoŭ aŭtara kałonki, moža stać časovaje prypynieńnie kanfliktu. Pavodle Cimafiejeva, heta «stvoryć krychu bolš spryjalnaje asiarodździe dla ekanomiki». Pry hetym aŭtar vykazaŭ sumnieŭ u mahčymaści «vyrašeńnia ŭsiaho kompleksu prablem biaśpieki ŭ Jeŭropie ŭ ciapierašnich umovach» i ŭstojlivaści «časovaha dypłamatyčnaha rašeńnia».
Ale navat dasiahnieńnie «palityčnych damoŭlenaściaŭ samo pa sabie nie zaŭsiody pryvodzić da admieny abo ŭstojlivaha źmiakčeńnia sankcyj», havorycca ŭ kałoncy. Tamu, pavodle Cimafiejeva, «najbolš razumnaj dla biźniesu navat pry źjaŭleńni bolš spryjalnaha mižnarodnaha fonu dla źniešniaha handlu» zastajecca «stratehija adaptacyi».
U sakaviku minułaha hoda na źjeździe Rasijskaha sajuza pradprymalnikaŭ i pramysłoŭcaŭ Uładzimir Pucin prapanavaŭ ličyć, što sankcyi suprać Rasii nie buduć časovymi. «Sankcyi — heta nie časovyja, kropkavyja miery, heta miechanizm sistemnaha, stratehičnaha cisku na našu krainu», — kazaŭ tady Pucin.
Jeŭrapiejskija krainy rychtujucca da mahčymaj vajennaj kanfrantacyi z Rasijaj praź niekalki hadoŭ paśla zamarožvańnia vajny va Ukrainie. U sakaviku 2025 hoda jeŭrapiejskija krainy pradstavili płan pieraŭzbrajeńnia da 2030 hoda.