Jak Navahrudak pierastaŭ być Ruśsiu i zrabiŭsia Litvoj
U XIII—XIV stahodździach Navaharodčyna fihuravała ŭ dakumientach vyklučna jak «ruskaja» ci «kryvickaja» ziamla, što lažała pa-za miežami histaryčnaj Litvy. Taja Litva nad Niomanam, jakuju praz stahodździ apiaje Adam Mickievič, źjaviłasia tut u vyniku maštabnaha pierasialeńnia litoŭskich bajaraŭ, jakija prynieśli svajo ŭłasnaje prava i stali hałoŭnym apiryščam katalictva na hetaj ziamli.
Rekanstrukcyja Navahrudskich zamkaŭ pavodle Vilusa Piatraŭskasa. Fota: Metaloforma
Padrabiaznuju historyju hetaj transfarmacyi vykłaŭ doktar histaryčnych navuk Alaksandr Hruša. Jaho adkrytaja lekcyja, pračytanaja ŭ sakaviku 2026 hoda ŭ varšaŭskaj prastory «Rodzinna Europa», stała pieršym videamateryjałam na novastvoranym jutub-kanale supołki «Navahradstva». Abapirajučysia na finansavyja i sudovyja dakumienty Vialikaha Kniastva Litoŭskaha, daśledčyk pakazaŭ, jak mienavita ruskaja ziamla krok za krokam stanaviłasia Litvoj.
Ad «Kryvickaj ziamli» da litoŭskich uładańniaŭ
U dakumientach na ruskaj movie, jak, na dumku Hrušy, słušna nazyvać starabiełaruskuju movu, horad fihuravaŭ pieravažna jak «Novhorodok», a jaho žychary vyznačali siabie jak «novhorodci».
U druhoj pałovie XIII i ŭ XIV stahodździ nijakaha znaka roŭnaści pamiž hetaj terytoryjaj i Litvoj nie staviłasia. Histaryčnaje paniaćcie «Litoŭskaja ziamla» ŭ toj čas žorstka abmiažoŭvałasia mižreččam Niomana i Vilii z palityčnym centram u Vilni i Trokach. Paŭdniova-ŭschodniaja miaža hetaj prastory prachodziła pa linii Vilejka — Maładziečna — Vałožyn — Ivianiec — Stoŭbcy, a paŭdniovaj naturalnaj miažoj słužyŭ sam Nioman. Navahrudak, raźmieščany na levym, paŭdniovym baku raki, zastavaŭsia pa-za miežami hetaha areała.
Ipaćjeŭski letapis prama raździalaŭ hetyja terytoryi, zhadvajučy zasnavańnie Vojšałkam manastyra «na riecie na Niemnie, mieži Litvoju i Novym'horod'kom'». Piotr z Dusburha, paviedamlajučy pra pachod vojska Teŭtonskaha ordena ŭ 1314 hodzie, łacinaj fiksuje napramak udaru jak «ad terram Criwicie et civitatem illam, que parva Nogardia dicitur» (u Kryvickuju ziamlu i toj horad, što nazyvajecca małaja Nahardyja). Dla litvy, jakaja žyła na pravym bierazie Niomana, heta taksama była «ruskaja ziamla», što paćviardžajecca paviedamleńniami kanonika sambijskaha pra pachod «in fines Ruthenorum Criwicz».
Tolki z apošniaj treci XIV stahodździa ŭ dačynieńni da horada pačynaje źjaŭlacca vyznačeńnie «litoŭski», pieravažna kab adroźnić jaho ad Vialikaha Noŭharada ci Noŭharada-Sievierskaha.
Ale paŭnavartasnaja intehracyja rehijona, abo prynamsi jaho paŭnočnaj častki, fiksujecca paźniej. Chrestamatyjnym śviedčańniem źjaŭlajecca dakumient 1499 hoda, kali vialiki kniaź, razhladajučy ciažbu lubieckich łoŭčych, zajaŭlaje: «što ž' po vsiemu Vielikomu Kniazstvu nihdie panskii mužyki łovov' svoich' nie majuť, a nabolei v Litvie» (što ž pa ŭsim Vialikim Kniastvie nidzie panskija mužyki łovaŭ svaich nie majuć, a najbolej u Litvie). I havorka tut išła mienavita pra terytoryju, padparadkavanuju navaharodskaj Lubčy.
Litoŭskaja haspadarańnie
Padmurak novaj ułady budavaŭsia na ekanamičnym i administracyjnym padparadkavańni rehijona. Intehracyja pačałasia z taho, što z druhoj pałovy XIII stahodździa na Navaharodčynie stali zasnoŭvacca i raźvivacca centry haspadarańnia litoŭskich kiraŭnikoŭ — dvary i dvarcy. U tak zvanym litoŭskim darožniku kanca XIV — pačatku XV stahodździa zhadvajucca Dzialacičy (jak miesca, dzie pačynajecca Novaharodskaja ziamla), a ŭžo pad 1401 hodam fiksujucca haspadarčyja dvary Vialikaje Astašyna, Małoje Astašyna, Sienna i Rajcy.
Mienavita praz hetuju sietku dziaržaŭnych dvaroŭ ukaraniałasia novaja padatkovaja sistema. Hałoŭnym jaje elemientam stała «dziakła» (lit. doklas) — žytniaja i aŭsianaja danina, jakaja išła na ŭtrymańnie harnizonaŭ miascovych zamkaŭ.
Daśledčyk źviartaje ŭvahu, što hetaja danina była absalutna nieŭłaściva dla ruskich ziamiel, a doŭhaje zachavańnie jaje vyklučna litoŭskaha najmieńnia dakazvaje, što jana była zaćvierdžana jašče da taho, jak litoŭskija kniazi padvierhlisia značnaj akulturacyi z boku ruskaj (starabiełaruskaj) kultury.
Navaharodčyna była ŭciahnuta ŭ padatkovuju madel, jakuju raniej litva adpracavała na Aniškinskim, Astrynskim, Ašmienskim, Biarštanskim, Vasilišskim, Vielikamirskim, Vałkinickim, Vysakadvorskim i inšych pavietach (da reformy 1565—1566 hadoŭ terminy «vołaść» i «paviet» časta byli sinonimami). Cikava, što ź ciaham času Navaharodčyna atrymała svaju padatkovuju śpiecyfiku: tolki tut źbirałasia jašče i elitnaje pšaničnaje dziakła.
Impart elit
Razvažajučy pra pryčyny taho, čamu Navaharodskaja ziamla ŭrešcie stała nazyvacca Litvoj, Alaksandr Hruša źviazvaje heta ź pierasialeńniem na hetuju ziamlu značnaj masy litoŭskich bajaraŭ, jakija pryjšli siudy ź litoŭskimi kniaziami. Kolkaść hetych uładalnikaŭ i ich uładańniaŭ aktyŭna rasła ŭ časy Žyhimonta Kiejstutaviča i Kazimira.
Zamiena elity adbyvałasia praz pramuju pieradaču miascovych ziamiel nabližanym haspadara. Jak śviedčać dakumienty, Jan Niamira, jaki zajmaŭ pasadu kaniušaha, užo ŭ 1422 hodzie vałodaŭ dvarom Usielub. U 1433 hodzie vialiki kniaź Žyhimont Kiejstutavič paŭtorna padaryŭ jaho synu Andreju hety ž Usielub, a taksama Vieraskava, Černichava i Lachavičy. Praces maštabnaha pieraraźmierkavańnia išoŭ bieśpierapynna: u 1434 hodzie Piotr Sieńka Hiedyhołdavič atrymaŭ ad vialikaha kniazia dvor Mir, a za Piatrom Račkam Stracevičam zamacavalisia ŭładańni ŭ Pałoncy i Sulacičach.
Mnohija z bajar-litvinaŭ sialilisia na Navaharodčynie kampaktnymi hrupami. Ich prysutnaść dahetul zafiksavana ŭ nazvach nasielenych punktaŭ sučasnych Baranavickaha i Karelickaha rajonaŭ: Vysadavičy, Tracevičy, Juravičy, Pietkavičy, Skrobava, Zadźvieja. Pa źviestkach Pierapisu vojska Vialikaha Kniastva Litoŭskaha 1528 hoda, da pradstaŭnikoŭ litoŭskich katalickich rodaŭ ź liku drobnych ziemleŭładalnikaŭ tut naležała kala čverci ŭsich pierapisanych asob (prynamsi 60 z kala 260 čałaviek).
Na ich pachodžańnie prama pakazvajuć staryja litoŭskija, niechryścijanskija imiony, patronimy i mianuški: Voin, Jakša, Hrytanavič, Žybartovič, Vanibutavič, Lumantovič, Rymšyč, Myzhajłavič, Mastviłavič, Juraha. Ab hetym ža pachodžańni śviedčać i charakternyja dla katolikaŭ formy chryścijanskich imionaŭ: Jan, Packa, Juška, Jakub, Stańka, Mackavič.
Na ziemli hetych panoŭ pieranosiłasia madel asablivaha prava, jakomu padlahali hetyja pany i jakoje było viadoma z krynic jak «litoŭskaje prava». Miascovamu nasielnictvu i susiedziam davodziłasia ličycca z vyklučnymi pravami i ŭpłyvam novaj elity. U vyniku Navaharodskaja ziamla stała jak by praciaham susiedniaj Litoŭskaj ziamli.
Kaścioły jak markiery Litvy
Źmiena etničnaha składu ziemleŭładalnikaŭ zakanamierna pierakraiła kanfiesijnuju kartu. Choć častka pieršych litoŭskich bajaraŭ mahła pryniać pravasłaŭje, tryvałaja litoŭskaja identyčnaść atrymała aporu paśla 1387 hoda, kali Litva i litviny pryniali katalickaje vieravyznańnie. Užo ŭ pieryjad kiravańnia Vitaŭta ŭ Navaharodku byŭ zasnavany parafijalny kaścioł, dzie adbyłosia viančańnie Uładzisłava Jahajły i Sofji Halšanskaj.
Novaja litoŭskaja arystakratyja aktyŭna markiravała svaju prysutnaść fundacyjaj parafijalnych kaściołaŭ. Jaskravym prykładam źjaŭlajecca Pałonka (ciapier Pałaniečka), dzie ŭ 1437 hodzie va ŭładańniach Rački Straceviča byŭ zasnavany kaścioł, jaki chutka nabyŭ vyklučny status, pieratvaryŭšysia ŭ adzin z samych ušanavanych miascovymi bajarami-katolikami litoŭskaha pachodžańnia katalickich centraŭ usioj Navahrudskaj ziamli.
U aktach fiksujecca cikavy fienomien: vialikija hrupy bajaraŭ, jakija rabili danacyi na karyść hetaha katalickaha chrama abo vystupali śviedkami, nasili imiony, bolš ułaścivyja dla pravasłaŭnych: Bahdan, Ivaška, Niekraš, Proń, Sieńka, Chviedka, Chodka. Adnak Alaksandr Hruša padkreślivaje, što heta byli adnaznačna litviny-katoliki. Pra heta nieabvieržna śviedčać ich patronimy i mianuški.
Sama forma imia nie zaŭsiody źjaŭlajecca nadziejnym markieram u vyznačeńni vieravyznańnia, i najaŭnaść słavianskich imionaŭ nie pavinna chavać taho faktu, što aporaj katalickaj kultury ŭ rehijonie vystupała mienavita litoŭskaja bajarskaja elita.