Navukoŭcy: azonavy słoj pačaŭ razburacca jašče da epochi freonaŭ
Azonavy słoj Ziamli pačaŭ adčuvać upłyŭ dziejnaści čałavieka jašče ŭ siaredzinie XX stahodździa — zadoŭha da taho, jak asnoŭnaj pahrozaj dla jaho stali freony. Pavodle novaha daśledavańnia, vyrašalnuju rolu ŭ hetym adyhryvaŭ pramysłovy rastvaralnik tetrachłormietan.
Azonavaja dzirka nad Antarktydaj u 2000 hodzie. Fota: Wikimedia Commons
Doŭhi čas asnoŭnaj pryčynaj razbureńnia azonavaha słoja ličyli freony, a maštab prablemy staŭ viadomy paśla adkryćcia azonavaj dzirki nad Antarktydaj u 1980‑ch hadach. Adnak novaje daśledavańnie, pra jakoje paviedamlaje Tagesspiegel, pakazvaje, što antrapahiennaje razbureńnie azonavaha słoja pačałosia značna raniej.
Pavodle aŭtaraŭ pracy z Masačusieckaha technałahičnaha instytuta (MIT), kali b u siaredzinie 1950‑ch hadoŭ isnavali sučasnyja srodki nazirańnia, pieršyja prykmiety straty azonu možna było b vyjavić užo ŭ 1957 hodzie.
Daśledčyki vyśvietlili, što hałoŭnaj pryčynaj rańniaha razbureńnia azonavaha słoja byŭ nie freon, a tetrachłormietan (CCl₄). Hetaje rečyva vykarystoŭvali ŭ ZŠA jak pramysłovy rastvaralnik z 1914 hoda, a da 1930‑ch hadoŭ jano ŭžo atrymała šyrokaje raspaŭsiudžańnie. Jak i freony, tetrachłormietan vyłučaje chłor, jaki razburaje malekuły azonu.
Pavodle daśledavańnia, u pieryjad z 1920 da 1960 hoda tetrachłormietan byŭ hałoŭnaj krynicaj vyklikanaha čałaviekam razbureńnia azonavaha słoja. Adnak jaho maštaby byli niedastatkovymi, kab vyklikać prykmietnyja nastupstvy dla zdaroŭja ludziej.
Paśla ŭ atmaśfiery pačała imkliva raści kancentracyja chłaraftorvuhlarodaŭ (CHFV, abo freonaŭ), i nieŭzabavie mienavita jany stali hałoŭnaj pryčynaj razbureńnia azonavaha słoja.
Da svaich vysnoŭ daśledčyki pryjšli, abjadnaŭšy madelavańnie reakcyi azonavaha słoja na pryrodnyja źjavy, u tym liku vyviaržeńni vułkanaŭ, z analizam dadzienych, atrymanych ź ledavych kiernaŭ, jakija zachoŭvajuć ślady chimičnych rečyvaŭ, što prysutničali ŭ atmaśfiery ŭ minułyja dziesiacihodździ.
Madelavańnie taksama pakazała, što pry najaŭnaści adpaviednych vymiareńniaŭ pieršyja prykmiety razbureńnia azonavaha słoja ŭ 1957 hodzie najchutčej byli b zaŭvažanyja nad tropikami, dzie naturalnyja vahańni kolkaści azonu nievialikija. U vysokich šyrotach straty byli bolšymi, adnak vyjavić ich było ciažej praz značnyja naturalnyja vahańni ŭzroŭniu azonu. Pry hetym dla takoj acenki nazirańni pavinny byli b pačacca jašče ŭ 1950 hodzie, kab mieć dastatkovyja danyja dla paraŭnańnia.
U 1974 hodzie chimiki ŭpieršyniu ekśpierymientalna paćvierdzili, što freony razburajuć azon. U 1980‑ch spadarožnikavyja nazirańni pakazali značnaje źmianšeńnie azonavaha słoja nad Antarktydaj, paśla čaho ŭ 1987 hodzie byŭ padpisany Manrealski pratakoł. Jon istotna abmiežavaŭ vytvorčaść azonarazburalnych rečyvaŭ, u tym liku freonaŭ i tetrachłormietanu.
Pavodle Suśvietnaj mietearałahičnaj arhanizacyi, dziakujučy hetym mieram azonavy słoj ciapier pastupova adnaŭlajecca i moža viarnucca da stanu siaredziny XX stahodździa ŭžo da siaredziny XXI stahodździa. Heta pavinna istotna źnizić ryzyku zachvorvańniaŭ, źviazanych z uździejańniem ultrafijaletavaha vypramieńvańnia, a taksama pamienšyć škodu dla ekasistem.