Žanočy ałkahalizm: čym jon roźnicca ad mužčynskaha i jak da takich žančyn stavicca?
Žanočaja ałkaholnaja zaležnaść — heta nie tolki miedycynskaja prablema, ale i sacyjalnaja źjava, śćviardžaje kanadskaja psichaterapieŭtka Boni Biorstou. U svajoj pracy jana analizuje, jak traŭma, hvałt, niaroŭnaść, maciarynstva i hramadskaja styhma ŭpłyvajuć na raźvićcio zaležnaści i čamu žančynam časta patrebnyja inšyja padychody da padtrymki, čym mužčynam. Niadaŭna hety raździeł pierakłała na biełaruskuju movu psichaterapieŭtka Vieranika Zahurskaja.
Ilustracyjny zdymak. Fota: People Images / Vecteezy
Paśla śmierci biełaruskaj piśmieńnicy Śviatłany Kurs (Jevy Viežnaviec) psichaterapieŭtka Vieranika Zahurskaja apublikavała ŭ fejsbuku dopis, u jakim nahadała, što Kurs adna ź niamnohich u biełaruskaj litaratury havaryła pra žanočy ałkahalizm biez pahardy i maralizatarstva, z razumieńniem i spačuvańniem da žančyn, jakija sprabujuć vyžyć u składanych žyćciovych abstavinach.
Zahurskaja taksama padzialiłasia asabistaj historyjaj, adznačyŭšy, što ałkaholnaja zaležnaść zakranuła niekalki pakaleńniaŭ jaje siamji. Na jaje dumku, žančyny ŭ takich situacyjach niaredka zastajucca biez razumieńnia i padtrymki, bo da ciažkich žyćciovych abstavin dadajucca styhma, soram i hramadskaje asudžeńnie.
U pamiać pra Śviatłanu Kurs jana pierakłała na biełaruskuju movu raździeł z knihi kanadskaj psichaterapieŭtki Boni Biorstoŭ, jakaja prapanuje razhladać žanočy ałkahalizm nie jak słabaść charaktaru ci vyklučna miedycynskuju prablemu, a jak sposab dać rady traŭmatyčnamu dośviedu, hvałtu, biednaści, adzinocie dy inšym ciažkim žyćciovym abstavinam.
Boni Biorstou — kanadskaja psichaterapieŭtka i fieministka, adna z daśledčyc, jakija raźvivali fieminisckuju terapiju. Kniha «Radykalnaja fieminisckaja terapija: praca ŭ kantekście hvałtu» (Radical feminist therapy: working in the context of violence) vyjšła ŭ 1992 hodzie. U padraździele pra žanočy ałkahalizm Drinking Problems jana abahulniaje daśledavańni i praktyki svajho času.
Jak adznačaje Zahurskaja, jana śviadoma abrała mienavita hety «histaryčny» tekst, kab pakazać płasty žanočaha dośviedu, jakija farmavalisia ŭ hramadstvie, što isnavała ŭ zusim inšych sacyjalnych umovach. Pa słovach Zahurskaj, tekst Boni Biorstou staŭ dla jaje važnym nie tolki z prafiesijnaha, ale i z asabistaha hledzišča. Jon dapamoh pa-novamu asensavać historyju ŭłasnaj siamji, u jakoj taksama była prablema ałkaholnaj zaležnaści, i ŭbačyć jaje nie jak historyju «słabaści charaktaru», a ŭ šyrejšym sacyjalnym kantekście.
Nižej — asnoŭnyja idei raździeła Boni Biorstou, pryśviečanaha žanočaj ałkaholnaj zaležnaści.
Žanočaja zaležnaść — nie toje samaje, što mužčynskaja
Boni Biorstou ličyć, što žanočuju ałkaholnuju zaležnaść nielha razhladać pavodle tych ža schiem, što i mužčynskuju. Na jaje dumku, na žyćcio i pavodziny žančyn istotna ŭpłyvajuć sacyjalnyja ŭmovy, hiendarnyja roli i niaroŭnaść, tamu zaležnaść varta razumieć nie tolki jak indyvidualnuju prablemu, ale i jak vynik bolš šyrokich hramadskich pracesaŭ.
Spasyłajučysia na daśledavańni, aŭtarka adznačaje, što najčaściej złoŭžyvać ałkaholem pačynajuć zamužnija žančyny, jakija pracujuć. Jana tłumačyć heta padvojnaj nahruzkaj, kali žančynam davodzicca spałučać pracu z asnoŭnaj adkaznaściu za chatniuju haspadarku i kłopatam pra siamju.
Pavyšanyja pakazčyki taksama naziralisia siarod biespracoŭnych žančyn, izalavanych chatnich haspadyń, žančyn, jakija žyvuć u biednaści, leśbijanak, što sutykajucca z marhinalizacyjaj, a taksama pradstaŭnic niekatorych dyskryminavanych sacyjalnych hrup.
Razam z tym Biorstou źviartaje ŭvahu, što nižejšyja aficyjnyja pakazčyki ŭ asobnych katehoryj žančyn nie abaviazkova aznačajuć mienšuju raspaŭsiudžanaść zaležnaści.
Na jaje dumku, u adnych vypadkach žančyny zamiest ałkaholu vykarystoŭvajuć inšyja srodki, kab spravicca z emacyjanalnym napružańniem, u tym liku leki dla źnižeńnia tryvožnaści, naprykład Valium (dyjazepam). U inšych — majuć bolš mahčymaściaŭ chavać svaju zaležnaść ad asiarodździa i tamu radziej traplajuć u statystyku.
Ałkahol jak sposab spravicca z traŭmaj
Na dumku Biorstou, dapamoha žančynam z ałkaholnaj zaležnaściu pavinna vychodzić za miežy baraćby z samim užyvańniem ałkaholu. Najpierš nieabchodna zrazumieć, jak zaležnaść źviazanaja z žyćciovymi abstavinami, niaroŭnaściu, pieražytym hvałtam, adsutnaściu padtrymki i inšymi faktarami, jakija ŭpłyvajuć na žyćcio žančyny.
Aŭtarka razhladaje ałkahol nie tolki jak prablemu, ale i jak sposab pieraadoleć ciažkija pieražyvańni. Pavodle jaje, užyvańnie ałkaholu moža dapamahać časova zahłušyć emacyjanalny bol, spravicca z traŭmatyčnymi ŭspaminami, paźbiehnuć składanych rašeńniaŭ, atrymać adčuvańnie palohki ci navat vykazać pratest suprać žyćciovych abstavin.
Pavodle daśledčycy, padčas terapii važna nie tolki pracavać z samoj zaležnaściu, ale i razam z žančynaj vyśviatlać, jakuju rolu ałkahol adyhryvaje ŭ jaje žyćci i jakija prablemy jon dapamahaje pieranosić. Asablivuju ŭvahu jana prapanuje nadavać pracy ź pieršapryčynami zaležnaści, u tym liku pieražytym u dziacinstvie seksualizavanym hvałtam, a nie tolki jaje simptomami.
Biez soramu i asudžeńnia
Biorstou ličyć, što pieraadoleńnie ałkaholnaj zaležnaści niemahčymaje bieź źmieny staŭleńnia žančyny da samoj siabie. Pavodle jaje, važna nie tolki skaračać užyvańnie ałkaholu, ale i pastupova vučycca prymać siabie, adčuvać ułasnuju hodnaść i atrymlivać pavahu zamiest asudžeńnia.
Razam z tym padtrymka nie aznačaje ihnaravańnia prablemy. Terapija, pavodle aŭtarki, nie pavinna adbyvacca, kali čałaviek znachodzicca ŭ stanie ałkaholnaha apjanieńnia, ale i ŭ takich situacyjach žančynu nielha prynižać ci abvinavačvać.
Asobnuju ŭvahu Biorstou nadaje pačućciu soramu. Na jaje dumku, žančyny časta niasuć na sabie niekalki płastoŭ styhmy — jak žančyny, jak ludzi z zaležnaściu, a niaredka i jak achviary hvałtu. Jana ličyć, što hramadstva značna bolš žorstka aceńvaje žančyn, jakija złoŭžyvajuć ałkaholem, tady jak da mužčyn stavicca bolš pabłažliva. Hałoŭnaja prablema mnohich žančyn, śćviardžaje daśledčyca, — nie biezadkaznaść, a, naadvarot, praźmiernaja adkaznaść i zavyšanyja patrabavańni, jakija vystaŭlaje da ich hramadstva.
Niama adzina pravilnaj darohi
Što da admovy ad ałkaholu, Biorstou adznačaje, što adzinaha pravilnaha sposabu nie isnuje: kamuści padychodzić pastupovaje skaračeńnie ŭžyvańnia, kamuści — poŭnaja admova. Adnak heta pavinna być śviadomym vybaram samoj žančyny.
Daśledčyca krytyčna aceńvaje raspaŭsiudžany padychod, pavodle jakoha adziny sposab pieraadoleć zaležnaść — pažyćciovaje poŭnaje ŭstrymańnie. Jana spasyłajecca na daśledavańni i ŭłasny prafiesijny dośvied, jakija, na jaje dumku, śviedčać, što dla častki ludziej efiektyŭnym moža być i pastupovaje źmianšeńnie kolkaści ałkaholu.
Na dumku aŭtarki, hałoŭnaje, kab žančyna sama ŭdzielničała ŭ vybary mety i šlachu jaje dasiahnieńnia. Kali abranaja stratehija nie pracuje, jaje možna pierahledzieć. Zadača śpiecyjalista — dapamahčy znajści najbolš realistyčny i efiektyŭny sposab pieraadoleńnia zaležnaści, a nie naviazvać univiersalnaje rašeńnie.
Vyzdaraŭleńnie patrabuje padtrymki
Biorstou miarkuje, što adnym z efiektyŭnych varyjantaŭ dapamohi mohuć być stacyjanarnyja reabilitacyjnyja centry, adnak jany pavinny ŭličvać žanočy žyćciovy dośvied, kulturnyja i sacyjalnyja asablivaści pacyjentak, a nie abapiracca vyklučna na standartnyja prahramy.
Pry hetym, padkreślivaje aŭtarka, žančynam atrymać dapamohu značna składaniej, čym mužčynam. Kali mužčyna jedzie na lačeńnie, kłopat pra dziaciej i pobyt časta biare na siabie jaho partniorka. Kali ž dapamoha patrebnaja žančynie, jaje rašeńnie mohuć usprymać jak prajavu ehaizmu abo biezadkaznaści. U vypadkach chatniaha hvałtu sama prośba ab dapamozie moža spravakavać novy epizod ahresii.
Tamu, na dumku Biorstou, padtrymka pavinna ŭklučać nie tolki lačeńnie zaležnaści, ale i dapamohu ŭ pieraraźmierkavańni chatnich abaviazkaŭ, dohladzie dziaciej, atrymańni sacyjalnych resursaŭ i pošuku biaśpiečnaha asiarodździa. Aŭtarka taksama ličyć, što dla niekatorych žančyn bolš efiektyŭnymi mohuć być prahramy, jakija ŭličvajuć ich kulturnuju identyčnaść.
Zryŭ — nie paraza
Biorstoŭ padkreślivaje, što paśla admovy ad ałkaholu žyćcio žančyny časta stanovicca składaniej, bo joj davodzicca sutykacca z prablemami, ad jakich raniej dazvalaŭ uciakać ałkahol.
Tamu mahčymyja zryvy, na jaje dumku, nie varta ŭsprymać jak kančatkovuju parazu. Zamiest asudžeńnia daśledčyca prapanuje analizavać ich pryčyny, šukać dadatkovyja resursy padtrymki i dapamahać žančynie rychtavacca da ciažkich situacyj.
Važnaj častkaj vyzdaraŭleńnia jana taksama ličyć navučańnie adstojvać ułasnyja patreby, vyznačać asabistyja miežy, supraćstajać cisku z boku blizkich i, kali heta nieabchodna, źmianiać koła znosin abo razryvać adnosiny z partnioram, jaki pieraškadžaje vyzdaraŭleńniu ci čynić hvałt.
Dapamoha patrebnaja ŭsioj siamji
Asobny raździeł Boni Biorstou pryśviačaje maciarynstvu. Jana adznačaje, što chacia hramadstva niespraviadliva i značna bolš žorstka asudžaje maci z ałkaholnaj zaležnaściu, čym baćkoŭ, praźmiernaje ŭžyvańnie ałkaholu sapraŭdy moža nanieści dzieciam surjoznuju psichałahičnuju traŭmu. Tamu padtrymka patrebnaja nie tolki samoj žančynie, ale i jaje dzieciam.
Na dumku aŭtarki, važnuju rolu mohuć adyhryvać siamiejnaje kansultavańnie i hrupy padtrymki dla dziaciej, adnak tolki ŭ tym vypadku, kali jany nie budujucca na abvinavačvańni maci. Hałoŭnaja zadača takoj pracy — stvaryć biaśpiečnuju prastoru, u jakoj dzieci zmohuć adkryta raskazać, jak zaležnaść maci paŭpłyvała na ich žyćcio, a maci — vysłuchać ich, pryznać svaju adkaznaść i pačać adnaŭlać davier.
Novyja siamiejnyja roli
Biorstou adznačaje, što mnohija dzieci hadami žyvuć u atmaśfiery tryvohi, niepradkazalnaści i vymušanyja brać na siabie kłopat pra maci. Kali ž žančyna pačynaje vyzdaraŭlivać i viartacca da zvykłych baćkoŭskich abaviazkaŭ, heta taksama moža stać vyprabavańniem dla siamji.
Paśla doŭhaha pieryjadu žyćcia ŭ takoj situacyi dzieci, asabliva starejšyja, mohuć ciažka pieražyvać źmienu siamiejnych rolaŭ i navat nieśviadoma pieraškadžać maci viarnuć sabie baćkoŭskija abaviazki. Na jaje dumku, siamji ŭžo nie mohuć prosta viarnucca da taho, jak było raniej, tamu ŭsim jaje členam nieabchodna pastupova vučycca novym sposabam uzajemadziejańnia.
Biorstou ličyć, što žančynie patrebna padtrymka, kab pastupova viartacca da maciarynskaj roli, vyznačać zdarovyja miežy, paśladoŭna vykonvać damoŭlenaści i pry hetym pazbyvacca zaŭsiodnaha pačućcia viny. Biez takoj padtrymki, adznačaje jana, dadatkovy cisk z boku siamji moža pavialičyć ryzyku viartańnia da ałkaholu.
Pry hetym Biorstou padkreślivaje, što prablemy ŭ siamji nielha aŭtamatyčna ŭskładać tolki na žančynu. U adnosinach z partnioram nieabchodna ŭličvać i jaho adkaznaść, a ŭ vypadkach hvałtu abo inšych destruktyŭnych pavodzin važniejšaj zadačaj moža stać nie naładžvańnie kamunikacyi, a dapamoha žančynie biaśpiečna vyjści z hetych adnosin.
«Ananimnyja ałkaholiki»: pazityŭnyja i nieadnaznačnyja baki
Asobny raździeł Boni Biorstou pryśviačaje hrupam samadapamohi, najpierš supolnaści «Ananimnyja ałkaholiki» (A.A.). Jana pryznaje, što takija hrupy mohuć być važnaj krynicaj padtrymki i dapamahčy mnohim ludziam u pieraadoleńni zaležnaści. Adnak, na jaje dumku, karystacca imi varta krytyčna, bo ich padychod nie zaŭsiody adpaviadaje patrebam žančyn.
Aŭtarka krytykuje A.A. za toje, što arhanizacyja abapirajecca na miedycynskuju madel zaležnaści, razhladajučy ałkahalizm jak pažyćciovuju chvarobu i śćviardžajučy, što čałaviek nie moža viarnucca da ŭmieranaha ŭžyvańnia ałkaholu. Na dumku Biorstou, taki padychod indyvidualizuje prablemu, abmiažoŭvaje mahčymyja šlachi vyzdaraŭleńnia i nie ŭličvaje sacyjalnyja pryčyny žanočaj zaležnaści.
Pavodle daśledčycy, mnohija pryncypy A.A. sfarmavalisia vakoł mužčynskaha dośviedu. U pryvatnaści, jana nie pahadžajecca z zaklikami da bolšaj pakory, padparadkavańnia «vyšejšaj sile» i pryznańnia ŭłasnaj biezdapamožnaści. Biorstou ličyć, što dla žančyn, jakich hramadstva i biez taho pryvučaje admaŭlacca ad ułasnych patreb i padparadkoŭvacca inšym, značna važniej raźvivać pačućcio ŭłasnaj hodnaści, subjektnaść i zdolnaść upłyvać na svajo žyćcio.
Jašče adnoj prablemaj aŭtarka nazyvaje praźmierny akcent na asabistaj adkaznaści. Na jaje dumku, zakliki pryznavać ułasnyja pamyłki i prasić prabačeńnia nie zaŭsiody darečnyja, bo mnohija žančyny i biez taho pakutujuć ad praźmiernaha pačućcia viny i schilnyja stavić patreby inšych vyšej za ŭłasnyja.
Biorstou taksama źviartaje ŭvahu na hiendarnuju dynamiku ŭ źmiašanych hrupach. Pavodle jaje, mužčyny čaściej zadajuć ton razmovie i vyznačajuć, jak treba interpretavać vopyt zaležnaści, a žanočy dośvied zastajecca mienš zaŭvažnym.
Akramia taho, prahrama A.A., na jaje dumku, amal nie ŭličvaje žyćciovaha kantekstu žančyn, u tym liku dośviedu seksualizavanaha i chatniaha hvałtu dy inšych traŭmatyčnych padziej, jakija mohuć stajać za raźvićciom zaležnaści.
Krytykuje Biorstou i toje, što ŭdzielnikaŭ A.A. zaachvočvajuć pažyćciova zachoŭvać identyčnaść «ałkaholika» i praciahvać naviedvać sustrečy. Na jaje dumku, dla častki ludziej heta moža stać nie krynicaj svabody, a novym abmiežavańniem, jakoje pieraškadžaje ŭsprymać siabie pa-za miežami ŭłasnaj zaležnaści.
Što dobraha?
Razam z tym Boni Biorstou padkreślivaje, što, niahledziačy na hetyja niedachopy, «Ananimnyja ałkaholiki» majuć i važnyja pieravahi. Na jaje dumku, arhanizacyja prapanuje vyraznuju strukturu, praktyčnyja instrumienty dla pieraadoleńnia zaležnaści i pastajannuju supolnaść padtrymki.
Udzielniki mohuć znajści tam novaje koła znosin, ludziej, jakija prajšli praz padobny dośvied i padtrymlivajuć imknieńnie da ćviarozaści. Dla pradstaŭnikoŭ niekatorych hrup, naprykład, małalikich karennych narodaŭ, isnujuć i śpiecyjalizavanyja supolnaści A.A., jakija mohuć davać dadatkovaje adčuvańnie prynaležnaści, choć i jany, na dumku aŭtarki, nie prapanujuć dastatkovaha analizu sacyjalnych pryčyn zaležnaści.
Tamu Biorstou nie zaklikaje całkam admaŭlacca ad udziełu ŭ A.A. Naadvarot, kali žančynie takaja supolnaść dapamahaje, jana ličyć metazhodnym padtrymlivać hety vybar, adnačasova krytyčna asensoŭvajučy tyja elemienty prahramy, jakija nie adpaviadajuć jaje patrebam. Pavodle aŭtarki, kali žančyny stanoviacca bolš upeŭnienymi ŭ sabie i pačynajuć stavić pad sumnieŭ asobnyja pryncypy A.A., śpiecyjalist pavinien padtrymlivać hety praces, nie admaŭlajučy toj karyści, jakuju ŭdzieł u hrupie ŭžo prynios.
Pravavaja abarona mam
Asobna daśledčyca źviartaje ŭvahu na pravavyja ryzyki, ź jakimi mohuć sutyknucca maci z ałkaholnaj zaležnaściu, u tym liku na pahrozu straty apieki nad dziećmi. Na jaje dumku, hetyja ryzyki jašče bolšyja dla žančyn, jakija naležać da sacyjalna ŭraźlivych hrup.
U takich vypadkach žančynam nieabchodnyja nie tolki psichałahičnaja, ale i pravavaja padtrymka, a taksama dapamoha ŭ abaronie svaich intaresaŭ pierad sacyjalnymi słužbami i sudom. Jana taksama adznačaje, što ŭ praktyčnych metach karysnym moža być udzieł u pryznanych prahramach lačeńnia zaležnaści, bo heta moža mieć značeńnie pry acency situacyi dziaržaŭnymi orhanami.