Statkievič pra «Noč muziejaŭ» u Minsku: My zrazumieli, što ludzi apładziravali nie saksafanistu, a nam z žonkaj
«Nadzieju mnie daje taja salidarnaść, jakuju ludzi mnie znoŭ i znoŭ vykazvajuć».
Maryna Adamovič i Mikoła Statkievič. Fota z sacsietak
Palityk Mikoła Statkievič raskazaŭ niamieckamu vydańniu Zeit ab prajavach salidarnaści ŭ ciapierašniaj Biełarusi:
Mikoła Statkievič: U siońniašniaj Biełarusi lubaja forma samaarhanizacyi niebiaśpiečnaja. Ale nadzieju mnie daje taja ŭdziačnaść, taja nadzieja, taja salidarnaść, jakuju ludzi mnie znoŭ i znoŭ vykazvajuć. Dazvolcie, ja raskažu vam adzin vypadak?
Zeit: Kali łaska!
Mikoła Statkievič: Niadaŭna my z žonkaj byli na «Nočy muziejaŭ» u Minsku. U adnoj zale hraŭ saksafanist. My z žonkaj spynilisia pasłuchać. Kali kancert skončyŭsia, my paviarnulisia — i raptam ubačyli za saboj natoŭp ludziej. Jany plaskali ŭ ładki. Tady my zrazumieli, što ludzi apładziravali nie muzykantu (na momant hublaje samavałodańnie), a nam».