Startavała hałasavańnie za ptušku Biełarusi 2027 hoda
Navukova-praktyčny centr NAN Biełarusi pa bijaresursach, infarmacyjny resurs «Smartpres» i kampanija «Dzikaja pryroda» pačali vybary biełaruskaj ptuški 2027 hoda. Arnitołahi i amatary pryrody prapanavali kandydataŭ, i ŭ finał vyjšli čatyry ptuški, piša telehram-kanał «Dzikaja pryroda pobač».
Na fota źleva naprava i źvierchu ŭniz: vialiki bakłan, čajka-rybačka, kačka-čyrka i ščurka-pčałajedka
Čatyry ptuški, jakija sioleta vyjšli ŭ finał:
Vialiki bakłan — pieralotny rybajedny vid, jaki hniazdujecca na drevach ci na ziamli kala vadajomaŭ. Treba źmianić žorstkaje i niehatyŭnaje staŭleńnie biełarusaŭ da hetych ptušak, raspaŭsiudzić humannyja mietady rehulacyi kolkaści i padychody da źmianšeńnia strat ad ich.
Kačka-čyrka — pieralotnaja kačka, jakaja zimuje ŭ Afrycy. Kolkaść źnižajecca hłabalna. Na hetych ptušak u nas dazvolena i viasnovaje, i vosieńskaje palavańnie. Było b dobra zabaranić viasnovaje palavańnie na samcoŭ.
Čajka-rybačka — za 33 hady kolkaść u Jeŭropie ŭpała na 76%. Amal štohod kałonii čajek źniščajuć pry pašyreńni haradoŭ. Heta čajka — parasonavy vid: pad jaje abaronaj hniazdujucca kryčki, koŭry, kački i kuliki. Asabliva ciarpiać čajki ad amierykanskaj norki, jakaja źniščaje ich jajki i ptušaniat. Tamu ŭsio čaściej dla hniezdavańnia čajki vybirajuć haradskija dachi.
Ščurka-pčałajedka — čyrvanaknižnaja nasiakomajednaja ptuška, jakaja hniazdujecca ŭ norach. Kolkaść nievialikaja, ale razam z paciapleńniem klimatu vid prasoŭvajecca na poŭnač. Jaje nory ŭ dziejnych karjerach treba abaranić pieradačaj pad achovu i arhanizavać manitorynh padčas hniezdavańnia.
Addać hołas za adnaho z kandydataŭ možna da 23 žniŭnia ŭklučna na nastupnych placoŭkach arhanizataraŭ kampanii:
- telehram-kanał «Dzikaja pryroda pobač»
- telehram-kanał «NPC pa bijaresursach»
Hałasy z usich placovak buduć padsumoŭvacca.
Prezientacyi kandydataŭ dastupnyja tut.
Ptuškaj hoda Biełarusi 2026 hoda pa vynikach anałahičnaha hałasavańnia byŭ abrany čorny busieł.
Čytajcie taksama:
Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie
«U Hatavie dla ich skłalisia ŭsie ŭmovy». Čamu na adnym dachu pad Minskam žyvie tak šmat čajek?
Usio bolš jeŭrapiejskich biełych busłoŭ charčujucca na śmietnikach. Navukoŭcy zaniepakojenyja
Źbiehły papuhaj tydzień vandravaŭ pad Minskam, siłkavaŭsia časnakom, ale viarnuŭsia