Kamientary da artykuła

Zialenski ŭ Vilni spyniaŭsia ŭ hateli «Narač»

  • rom
    12.07.2023
    A na kakom jazykie hovoriat biełorusy živuŝije v Litvie???
  • Common sense
    12.07.2023
    Chorošij otiel,ostanavlivałsia kak-to tam. Povar tam vielikolepno hotovił łosoś pod sousom biešamiel.
  • Valadzimir
    12.07.2023
    [Red. vydalena]
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    12.07.2023
    ... Narutis. Zdavałasia b, što ŭ hetaj naźvie biełaruskaha? 

    Gilutis. Zdavałasia b, što ŭ hetaj naźvie biełaruskaha? A miž inšym, heta nazva biełaruskaha horada Hłybokaje! 

    Chtości,iak biełarusy, pracavaŭ udarna piacihodku -- za čatyry hady, a niechta ŭpotaj, padpolna, malavaŭ mapy budučaj "Vialikaj Litvy".

    Pa faktu -- u Fejsbuku ja zaspračaŭsia ź letuvisami, što jany nikoli nie byli lijetuvisami!!! Prosta, na Biełarusi, kožnaje plemia pakidała za saboj etnonim. Kryvičy -- pasieliščy ŭ Hłybockim i Vilejskim rajonach, Vielety -- Vielacicy vioski ŭ Barysaŭskim i Pinskim rajonach, łathały -- Łatyhol u Hłybockim i Vilejskim rajonach...

    Jakija markiery pakinuli siońniašnija letuvisy? ŽAMOJSK!!! Vioski ŭ Dokšyckim i Lidskim rajonach.

    I što vy dumajecie! Jany ŭ adkaz prysłali mnie mapu! Skan mapy, vykanany, jak bačna,  aryhinał -- u drukarni. Tam absalutna ŭsie nazvy nasielenych punktaŭ na terytoryi Bieraściejskaj, Haradzienskaj i Viciebskaj (častka byłoj Vilenščyny) vobłaści -- zapisanyja letuviskimi nazvami. Maja lubimaja stancyja Kruleŭščyna zapisanaja jak -- Babičaj.

    Nie radujciesia Baranavičy! Vas taksama, jak ŭsie inšyja nazovy na zhadanaj vyšej terytoryi  pierajmienavali.

    Mały sabaka -- duža hučna breša! Jak tam u baśni? -- Znać Mośka silna, jeśli łajet na  Słona!

    Jašče adny nabivajucca nam u "starejšyja braty"! Typu taho -- jazdžajcie ŭ svoj Smalensk!
  • Žvir
    13.07.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, u adnym z zamiežnych muzejaŭ ja bačyŭ mapu 16 st., nu, repradukcyju aryhinała toj mapy, kopiju. Dyk vašaje Hłybokaje na joj było paznačana, jak Hłybokaje. Bolšaja častka ciapierašniej Lijetuvy paznačana tam, jak Samohitija, a terytoryja ciapierašniej Biełarusi, z Smalenskam i častkaj ciapierašniej Branščyny, - nazvanaja Litwa. Mapy z kamičnymi nazvami biełaruskich haradoŭ nikoli nie isnavała, tym bolš u časy VKŁ. Durni ž mohuć namalavać što zaŭhodna. Darečy, u 1990-m lijetuvisy abviaścili adnaŭleńnie niezaležnaści ŭ miežach terytoryjaŭ, jakimi jany byli akupavanyja savietami. Vilnia, vynikaje, nia maje zakonnaha statusu ŭ składzie Lijetuvy...
  • Freddy
    13.07.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna,Jedinstviennaja pričina počiemu ja jeŝie prichožu na NN eto Juzik sa stancii K. Druhije posty čitať nie intieriesno. 
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    13.07.2023
    Žvir, Letuvisy stvaryli sa "svajoj" historyi paralelnuju rečaisnaść! Jana ŭ dapytlivaha znaŭcy historyi vyklikaje šmat pytańniaŭ da sačynicielaŭ i adeptaŭ hetaj historyi.

    U Bośnii i Hiercahavinie  na race Bosna jość vioska Litva. Pytaju ŭ adnaho adepta hetaj historyi -- jak vy takoje rastłumačycie? -- Našy vojska tam stojali, tamu tak i nazvali! -- adkazvaje. A što, jany stajali i ŭ češskich Litvinavie, Litaŭlanach?
    Lenin byŭ addaŭ im i Hrodna (Hardzinas), Pastavy (Pastovis) i h.d. Dyk, navat našyja damaroščanyja chvilolahi buduć dakazvać, što Pastovis (Pastavy) čysta litoŭskaja nazva! A miž tym u Niamieččynie jość takija pasieliščy: Neschwitz – Niaśviž, Rakow – Rakaŭ, Lepel – Lepiel, Pastowe – Pastavy,  Hameln –
    Homiel (až 2 na Biełarusi, inšy – vioska pad Połackam). Kala 100 nazvaŭ niamieckich pasieliščaŭ paŭtarajucca na Biełarusi.
    Nu, ładna! Z našymi ŭsio zrazumieła! Adpracoŭvajuć letuviskija hranty!
    Bačyŭ ja, dziadźka, mapy toj Samahicii. Byŭ tam Vilkamir -- staŭ Ukmierhie, byŭ Novy Dvor -- staŭ Naŭdvarys...
  • Žvir
    13.07.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, dyk i siarod plamionaŭ, što nasialali ciapierašniuju terytoryju Lijetuvy, niama nivodnaha z nazvaju Litva, ni ŭ jakich varyjantach. Dzuki, aŭštoty, žamojty, kuršy, ale nie litva... A na terytoryi Biełarusi taki narod byŭ, Lucičy, słavianie z hiermanskich pierasialencaŭ na ŭschod i poŭdzień. Tamu j nazvy haradoŭ padobnyja da niamieckich, dy jmiony, jakija lijetuviskaja mova nie tłumačyć, ŭ stanie patłumačyć staraja hiermanskaja, i jany majuć słavianskija adpaviedniki... Čamu biełaruskija historyki maŭčać ? Jany što, ślepadurnyja ?
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    13.07.2023
    Žvir, Darečy, byŭ u ciapierašniaj Łatvii niekali taki horad Lucyn i hierb Pahoniu mieŭ. Adnosiŭsia jon tady da Viciebskaj hubierni. Ciapier jon zaviecca Łudza. 

    Naśladzili lucičy!

    "V okruhach Vilenskom i Trockom do piervoj połoviny 13 vieka žili Viłči i Vielety, potomki Nievrov i druhije słavianie... Vielty: tak nazyvałsia silnyj i v istorii Sriednich viekov bolšie pročich słavian prosłavivšijsia narod, Vielety ili Lutiči, prozvannyje Vołkami, v piervyj raz upominajutsia Aleksandrijskim hieohrafom.... Ich žiliŝa....v hubiernii Vilenskoj. Ja ich priznaju priedkami pośledujuŝich Krivičiej". Połabskije słavianie [k nim otnosiliś i Vielety - Vilcy] tak žie mihrirovali iz tiech ziemiel, kotoryje u Odiera, za Visłu, na Zapadnuju Dvinu i Bieriezienu. Husto raśsieliliś čieriez Odier do Elby, postjepienno i v raznoje vriemia."
    P. J. Šafarik, chranitiel i diriektor bibliotieki Pražskoho univiersitieta, XIX v.

    Vielety? Vołaty? Kolki ž kurhanaŭ na poŭnačy Biełarusi, zvanych vałatoŭkami!!! Ich bieźlič?
  • Žvir
    13.07.2023
    Tyja kurhany, što na poŭnačy Biełarusi, žamojty zapisali da "bałckich", jak dokaz ichnaha haspadarańnia ŭ tych ziemlach, a tyja, što ŭ bok Visły-Odru-Elby, supiarečać, zaminajuć žamojtam ličyć ich bałckimi, dyk jany nazvali ich "zachodnie-bałckimi"... Bačycie, kali niama dokazaŭ, dyk dla žamojtaŭ heta nie prablema, jany vam vydumajuć dokazy, pavierać u ich sami, i buduć kryčać imi na kožnym zavuholli, zahadzia pradbačliva zatyrknuŭšy svaje vušy, jak hłušcy na takaviščy... Darečy, akrom Lucyna, kala Cesisa, na šlachu da Ungura ezers, bačyŭ darožny infarmacyjny znak z nazvaj Litva na sinim fonie...:)

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić