Usiaho patrochu1010

Zialenski ŭ Vilni spyniaŭsia ŭ hateli «Narač»

Litoŭskija žurnalisty daviedalisia, u jakich vilenskich hatelach padčas samitu NATA spynialisia suśvietnyja lidary. Tak, prezident ZŠA Džo Bajden žyŭ u samym darahim i prestyžnym Grand Hotel Kempinski. Francuzski prezident Emanuel Makron abraŭ miescam svajho raźmiaščeńnia hatel Stikliai, brytanski premjer Ryšy Sunak — Pacai, turecki lidar Redžep Taip Erdahan — Imperial. A voś prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski čamuści vyrašyŭ spynicca ŭ samym «biełaruskim» pavodle nazvy vilenskim hateli.

Fota: visitbaltics.net

Hatel, abrany dla žyćcia ŭkrainskim prezidentam, nazyvajecca Narutis. Zdavałasia b, što ŭ hetaj naźvie biełaruskaha? Ale heta tolki kali nie viedać, što Narutis — litoŭskaja nazva našaha najbolšaha voziera Narač.

Na sajcie hetaha piacizorkavaha hatela śćviardžajecca, što jon nie tolki najstarejšy hatel Vilni, ale i adzin z najstarejšych va ŭsioj Uschodniaj Jeŭropie. Jon upieršyniu zhadvajecca ŭ «Albomie haradoŭ śvietu», vydadzienym u Kiolnie ŭ 1581 hodzie, dzie prapanujecca padarožnikam jak miesca dla načlehu.

Budynki haścinicy — pomniki architektury, jakija achoŭvajucca dziaržavaj. Jany adlustroŭvajuć raznastajnaść roznych architekturnych stylaŭ: hotyki, baroka i kłasicyzmu — i zaŭsiody tym ci inšym čynam byli ciesna źviazanyja z absłuhoŭvańniem haściej Vilni.

«Viadoma, što ŭ XX stahodździ spačatku tut dziejničała haścinica «Viersal», a ŭ 1939 hodzie adčyniła dźviery haścinica Narocz (ad nazvy voziera ŭ Biełarusi, apiavanaha Adamam Mickievičam), ź jakoj i pačałasia historyja sučasnaj haścinicy», — pišuć na sajcie ŭstanovy.

Fota: visitbaltics.net

Historyja ciapierašniaha hatela Narutis i jaho budynkaŭ ciesna źviazanaja z historyjaj jaho najbližejšaha susieda, Vilenskaha ŭniviersiteta. U pamiaškańniach ciapierašniaha hatela, dzie siarod inšaha byli i prafiesarskija kvatery, u svoj čas pracavali i žyli mnohija znakamityja dziejačy navuki i mastactva, imiony jakich ciesna źviazanyja z historyjaj Vilni.

Tut, naprykład, žyŭ piśmieńnik i historyk Juzef Ihnakas Krašeŭski, jaki napisaŭ čatyrochtomnuju histaryčnuju pracu «Vilnia ad pačatku da 1750 hadoŭ». Paet Julijuš Słavacki tut pravioŭ dziacinstva i junactva na kvatery ajčyma, prafiesara ŭniviersiteta, tut jaho siarod inšaha naviedvaŭ i Adam Mickievič. Francuzski prafiesar Žan Emanuel Žylibier u dvary, akružanym haściničnymi budynkami, u 1782 hodzie zasnavaŭ bataničny sad i pieršuju kansiervatoryju ŭniviersiteta. Pamiaci hetych histaryčnych asobaŭ pryśviacili miemaryjalnyja doški na fasadach hatela.

Hatel mieścicca ŭ samym histaryčnym centry Vilni, na vulicy Zamkavaj (Pilies g. 24). Heta piešachodnaja vulica, jakaja pačynajecca ad Kafiedralnaj płoščy, paśla pierachodzić u vulicu Vialikuju (Didžioji), a taja ŭ svaju čarhu — u vulicu Vastrabramskuju (Aušros Vartų), kančajučysia kala apietaj Maksimam Bahdanovičam «Vostraj Bramy śviatoj».

Heta adna z najbolš viadomych i tradycyjnych turystyčnych vilenskich arteryj, pa jakoj rana ci pozna prachodzić kožny, chto naviedvaje Vilniu i cikavicca jaje słavutaściami.

Kamientary10

  • Common sense
    12.07.2023
    Chorošij otiel,ostanavlivałsia kak-to tam. Povar tam vielikolepno hotovił łosoś pod sousom biešamiel.
  • Valadzimir
    12.07.2023
    [Red. vydalena]
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    12.07.2023
    ... Narutis. Zdavałasia b, što ŭ hetaj naźvie biełaruskaha? 

    Gilutis. Zdavałasia b, što ŭ hetaj naźvie biełaruskaha? A miž inšym, heta nazva biełaruskaha horada Hłybokaje! 

    Chtości,iak biełarusy, pracavaŭ udarna piacihodku -- za čatyry hady, a niechta ŭpotaj, padpolna, malavaŭ mapy budučaj "Vialikaj Litvy".

    Pa faktu -- u Fejsbuku ja zaspračaŭsia ź letuvisami, što jany nikoli nie byli lijetuvisami!!! Prosta, na Biełarusi, kožnaje plemia pakidała za saboj etnonim. Kryvičy -- pasieliščy ŭ Hłybockim i Vilejskim rajonach, Vielety -- Vielacicy vioski ŭ Barysaŭskim i Pinskim rajonach, łathały -- Łatyhol u Hłybockim i Vilejskim rajonach...

    Jakija markiery pakinuli siońniašnija letuvisy? ŽAMOJSK!!! Vioski ŭ Dokšyckim i Lidskim rajonach.

    I što vy dumajecie! Jany ŭ adkaz prysłali mnie mapu! Skan mapy, vykanany, jak bačna,  aryhinał -- u drukarni. Tam absalutna ŭsie nazvy nasielenych punktaŭ na terytoryi Bieraściejskaj, Haradzienskaj i Viciebskaj (častka byłoj Vilenščyny) vobłaści -- zapisanyja letuviskimi nazvami. Maja lubimaja stancyja Kruleŭščyna zapisanaja jak -- Babičaj.

    Nie radujciesia Baranavičy! Vas taksama, jak ŭsie inšyja nazovy na zhadanaj vyšej terytoryi  pierajmienavali.

    Mały sabaka -- duža hučna breša! Jak tam u baśni? -- Znać Mośka silna, jeśli łajet na  Słona!

    Jašče adny nabivajucca nam u "starejšyja braty"! Typu taho -- jazdžajcie ŭ svoj Smalensk!

Ciapier čytajuć

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy26

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy

Usie naviny →
Usie naviny

Krainy NATA anansavali dapamohu Ukrainie na 21 miljard jeŭra3

U minskim handlovym centry ludzi vystrailisia ŭ čerhi pa viciebskija dyvany1

U biełaruskim čempijanacie pa futbole zabili niezvyčajny hoł VIDEA1

Kampanija, jakaja katała Tyla Švajhiera pa Minsku, znajšła hrošy. Ale kamandu ŭžo raschapali1

Praŭładny Sajuz piśmieńnikaŭ pašyraje svaje šerahi za košt rasijskich litarataraŭ3

HUBAZiK pakazaŭ fota za kratami Maćvieja Bialaja, raniej asudžanaha ŭ Litvie za napad na biełaruskaje pasolstva3

«Dumajecie, ja hety pašpart doma nie šukała?» Volha Siamaška prakamientavała situacyju z dakumientam prykryćcia svajho muža25

Pracuje ŭ kałhasie, piša knihi i pijaryć rodnaje Paleśsie. Heta ŭsio pra 27-hadovaha Dzieda Jankiela3

Mužčyna padchapiŭ ciažkuju infiekcyju lohkich praz zvyčku niuchać svaje brudnyja škarpetki5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy26

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić