Kamientary da artykuła

Architektar nazvaŭ toje, što zrabili ŭ Niaśvižy, «karnym uparadkavańniem»

  • architektaru
    17.09.2025
    Łaŭki patrebnyja, bo kali ich nie budzie, padarožniku ŭ čužym horadzie zastaniecca adpačyvać tolki pad płotam.
  • Maksim Dizajnier
    17.09.2025
    architektaru, Patrebny pavilny so śviežiej jedoj i napitkami, zapach ot kotorych rasprstraniajetsia na vsiu płoŝad́, suvienirnyje łavki i mahazinččiki, tołpy hulajuŝich miestnych i turistov, a nie eti biezdušnyje kommuniackije bietonnyje džunhli, i kisłyje roži na łavkach.
  • Andruś
    17.09.2025
    Va mnohich rajcentrach pryvatnyja zavodziki dla vypusku brukavanki źjaŭlajucca prychavanaj ułasnaści staršyniaj rajvykankamaŭ, chacia farmalna zapisanyja na padstaŭnych asobaŭ. Tamu hetyja staršyni i zakładajuć usio navokał hetaj brukavankaj, kab abjomy jaje prodažu i admyvańnia na joj hrašej byli bolš značnyja.
  • R1
    17.09.2025
    Andruś, u łukašysta sidorskaha žonka raniej taksama brukavankaj zajmałasia, tendery "vyjhravała" na úkładku brukavanki ú rajcentrach, haradskich pasiołkach
  • žestačajše
    17.09.2025
    @Drevy ŭpryhožvali i papaŭniali @ )))
    papaŭniać = popołniať
    dopołniať = dapaŭniać
  • Vakar
    17.09.2025
    Adkatali šmat hrošaj łukašysty na hetym
  • Y
    17.09.2025
    Usiudy takoje adbyvajecca, za aŭtarami praŭda. Na pasady staršyń ŽKH staviać ludziej z adukacyjaj i razumieńniem uzroŭnia bazavaj škoły. Heta nie žart, asabista viedaju niekalki takich "čynoŭničkaŭ". Ale ž pa ŭsioj krainie idzie takaja praktyka! U Pinsku źniščyli błakitnyja jeli, ŭ Słucku prybrali ivy i vialikija drevy z centralnaj vulicy, pakinuŭšy jaje hołaj, u Minsku kala Zybickaj śpiłavali zdarovyja vialikija drevy i h.d.
  • Pluški Karłsana
    17.09.2025
    Brukavanka heta napaść, kaniešnie. Jak i vysadžvać chiłyja drevy pad soncam - nie prymajucca jany i pustka nadoŭha.
    A pra staryja drevy - pravilna, što śpiłavali. Jany strašnyja, ciažkija, kryvyja - i vyhladaje, što pry jakoj navale pavalicca - sprava chutkaha času. Kali zabje kahości abo na kaścioł upadzie, budziecie pieršyja, chto napiša, čamu raniej nie śpiłavali.
  • vavan
    17.09.2025
    VSIE KŁADBIŜA očistili ot dieriev́jev. Eto jeŝie ładno. Inohda diejstvitielno było nužno. NO.... Horoda vyhladiat kak łysina łuki. Možiet byť tut i jesť otviet?
  • Žvir
    17.09.2025
    Va ŭłady svaje "architektary", jany lepš viedajuć. A to nie ? Dzie, i kali apošni raz, spravami zajmalisia profi ? Ni ŭ vodnaj halinie takoha niama. Hałoŭnym kryteryjem kadravaj palityki zrabiłasia asabistaja addanaść Pravadyru j jahonamu kursu, hatoŭnaść vykanać luby zahad, a prafesyjanały daŭno adsunuty ŭbok ad pryniaćcia rašeńniaŭ...
  • Maksim Dizajnier
    17.09.2025
    Etich połudochłyje sažiency po vsiej stranie, kotoryje nie priživajutsia hodami, javlajutsia svojeobraznym otražienijem toho, čto žiť zdieś chorošo vy budietie tolko čieriez let 20-30, kohda eti pałki prievratiatsia v normalnyje dieriev́ja. I to eto nie točno.
  • Maksim Dizajnier
    17.09.2025
    A voobŝie ničieho s 2000-ch nie mieniajetsia. Nikako uvažienija k ludiam i prirodie. Čarkaškvarkainomarka i po zahranicam šastať. Ostalnoje vriemia - sidieť v bietonnych hietto pieried tielevizorom i komputieom.
  • Zabyli jeŝie pro jetiŝa i h i pałok
    17.09.2025
    Maksim Dizajnier, Ili drievniuju izbu miestnych ałkašiej na viescy, s žirnoj śvininoj na manhale i babaj Helej v hriaznych rastianutych portkach za zaborom, ot kotorych niesiet močiej.
  • :(
    17.09.2025
    Čamu dachoŭku dla viežy nie zrabili?
  • Błuždajuŝij estiet
    17.09.2025
    Pri "sovkie", chotia na vsio daviła idieołohija i "ieho vieličiestvo" płan, tiem nie mienieje viezdie cieniłsia profieśsionalizm, potomu čto "karman" był odin - hosudarstviennyj. A siejčas praktičieski viezdie hłavnoj ciennosťju i "riešałoj" javlajetsia svoj ličnyj, častnyj "karman", a ich obładatieli, jestiestvienno, diełajut tolko to, otčieho on stanovitsia tołŝie, čto im vyhodno. A jeśli u nich jesť "dostup", v toj ili inoj formie, k "administrativnomu riesursu", to tohda u nich ruki voobŝie połnosťju raźviazany, i na kakoj-to tam profieśsionalizm im tohda sovieršienno naplevať. Jeśli v stolicie, na hłavnoj płoŝadi, riadom s monstropodobnym Dvorcom Riespubliki, hłazom nie morhnuv, postroili jeŝio horazdo boleje urodlivoje čudoviŝie, to čto užie hovoriť o provincii.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić