Eto finiš. Ničieho umnieje v hołovu BySol nie prišło? Ili vam "pomohli" priniať takoje riešienije? V ciełom, Łukašienko možiet byť dovolen - razvał biełaruskich diemokratičieskich struktur za hraniciej idiet połnym chodom.
Žvir
05.10.2025
Pierastrachavalisia, admysłova śviatara znajšli, bo hety, imavierna(!), ničoha takoha dasyłać nia budzie... Ale, heta nie dakładna.
Rusafob
05.10.2025
Ščyry dziakuj Vitalijusu za jahonuju pazicyju i padtrymku biełarusaŭ i ŭkraincaŭ! I pośpiechaŭ na novaj pasadzie!
Ratuj i zachavaj!
05.10.2025
Chto ŭžo tolki nie ciahnuŭ hrošy ź biełaruskaj kišeni! I Astapy Bendary, i Dzikpikiery, i kdbešnyja čalini. Pryjšoŭ čas papoŭ!
imia
05.10.2025
Čamu pryniaŭ pravasłaŭje, spytali b.
Hriešit mnoho
05.10.2025
imia,
a
05.10.2025
Stryžaka chaj u carkvu ŭ prysłužniki biare - niachaj admolvaje.
Amiń
05.10.2025
Heta vielmi dobraja praktyka. Nam treba i pasadu Cichanoŭskaj pieradać jakojści śviatoj maci, kab narešcie spynić hetyja niepatrebniaja sprečki pra lehitymnaść, jakija pieraškadžajuć našaj pieramozie. Vyšej za Boha ŭsio adno nikoha ŭ nas nia budzie!
Ušačanka
05.10.2025
Voś dla čaho ŭsio .. bajsoł letuvisy adžali, pravasłaŭny jašče, chiba z KDB paviazany?
Amen!
05.10.2025
Vyhladaje, jak trolinh biełaRuskich fiemak. Skinuli cyvilnaha mužyka, a ciapier na jaho miesca źjavicca chryścijanski śviatar.
Jakoje staŭleńnie fieministak da jeŭrapiejskaj kultury, u tym liku chryścijanstva, asabliva z boku rusifikavanych fieministak-aranchistak typu Ksiušy, viadoma :)
FeelGoodMeme
05.10.2025
[Red. vydalena]
Nikniejm
05.10.2025
Litovskije pravosłavnyje popy, novyje hospoda. Kohda u biełorusov pojavitsia samouvažienije!?
.
05.10.2025
Trochi supakojvajucca publičnyja skandały, ale pytańni zastajucca.
1. «Strata kožnaha — heta zaŭždy niepryjemna». Ci viarnulisia ŭ kamandu tyja, chto syšoŭ raniej u apošnija tydni? Spačatku pisali, što syšło 3, paśla, što bolšaja častka dyrektaratu vyrašyła syści. U fokusie ŭvahi zaraz razvažańni pra los i pieražyvańni lidara - Andreja, a što ź inšymi ludźmi, jakija pracavali?
2. ««Bajsoł» ... pryjšoŭ na ŭzrovień, kali arhanizacyja nie roŭnaja adnamu čałavieku». Byŭ adzin zasnavalnik i zastaŭsia adzin. Pry hetym toj, jakoha vybraŭ Stryžak, i vybraŭ jašče ŭ momant sprečak z dyrektaratam, kali jašče nie žadaŭ sychodzić. Nie nam vybirać, ale hledziačy z boku, arhanizacyja mahła by być ustojliviej, kali b mieła 3-5 zasnavalnikaŭ, jak varyjant, pa ich roli ŭ papiaredniaj pracy fondu. Tady b sapraŭdy nie było ryzyk "arhanizacyja = čałaviek".
3. "Mockus adkazvaje tym, chto sumniajecca, što Stryžak sapraŭdy syšoŭ z «Bajsoła»: «My razumieli tuju mahčymuju łohiku i pahutaryli z kamandaj, što Andrej adchileny i farmalna, i niefarmalna.»"
"My"? Hučyć jak tłumačeńnie ad "my" da kamandy. Abo pra siabie jon kaža "my", abo ahavorka pra toje, što ŭ razmovach z kamandaj byŭ nie tolki jon.
babrujčanin
05.10.2025
???? Jakim čynam pravasłaŭny pop lituvis da samadapamohi biełarusaŭ?? Biełarus biełarusu biełarus .. ....ni viedaju čto horš ci " dizpiik" Stryžaka ci padobny ..
"Hutarka" - heta kali niechta ź niekim abmiarkoŭvać/razmaŭlajuć - "BIESIEDA"- "biesiedovať" "razhovarivať na kakom-to jazykie" - RAZMAŬLAĆ!
hútaryć, ‑ru, ‑ryš, ‑ryć; niezak., z kim i biez dap.
Vieści hutarku; razmaŭlać. Zachar niejki čas jašče siadzieŭ i hutaryŭ z Ramanam. Kołas. Źbiarucca.. mužčyny na vulicy, hutarać, kurać. Bryl. //
Raskazvać, pieradavać čutki pra što‑n. A ludzi časam hutarać, A ŭ ludziach skaz žyvie, Što žyŭ na biednym chutary Chłapiec Lavon Suviej. Pančanka.
Budzie nazyvacca Biełsołas
05.10.2025
Nu ŭsio, zaraz litoŭcy prysabiečuć jašče i naš fond, bo jany ŭžo ličać svaimi Sapiehasaŭ, Skarynasaŭ, Radziviłasaŭ ….
Jakov
05.10.2025
Nam rabočiej papou treba!
Maksim Dizajnier
05.10.2025
U proletarskich kommuniackich atieistov podhorieło. Ničieho, zajčiki, my vam jeŝie vsie Marbielji i Madiejry pripomnim, po kotorym vy, nievierotianyje, šastali, poka Sievierienicy s Daškievičami bałandu tiuriemnuju chlebali i prodołžajut chlebať.
Emma
05.10.2025
Maksimka, a Maljorku pripominať budietie ?? Mienia muž na Maljorku voził, možno skazať siłoj, počti. Ja nie chotieła, počti, dažie ultimatumom hroziła, no on sobrał čiemodan, zatołkał mienia v samolot, i povioz, i povioz v Ła Palmu. Vied́ eto žie nie sčitajetsia, biez sohłasija nie sčitajetsia, pravda ?
don perinion
05.10.2025
a čamu nie pakistaniec? jany ž i mouny ekzamien zdali. usie zroblena točnienka pa ŭkazie Alaksandra Ryhoraviča - svaich biełarusau vypierdolvajem, inšaziemcaŭ zamiest ich pryznačajem. niaužo nie znajšłosia biełarusa? niejkaja zdrada. dyk nam lepiej stryžak, choć i z dzipikami, ale ž viedajem, što u kdb nie źlije, čym nouniejm litoviec, chacia i śviatar. moža jen i dobry čałaviek, ale ž pry čym tut biełarusy i naša salidarnaść?
Kabietka
05.10.2025
Što vy ŭsio tak ŭschvalavalisia? Jon šmat kamunikuje ź biełarusami, dy i žonka jaho biełaruska. Voś film navat pra jaho nievialički jość https://www.delfi.lt/ru/news/live/istoriya-litovskih-svyashchennikov-osudivshih-voynu-v-ukraine-120066066
Žvir
05.10.2025
Kabietka, adno ŭžo toje, što ŭziaŭ šlub ź biełaruskaj śviedčyć, što jon mužny j samaachviarny čałaviek, nie baicca pakutaŭ, i heta vyklikaje pavahu!
Mužčyna
05.10.2025
Kabietka, chto ŭsie? Pakul što fieministki alarm uklučyli, u tym liku ŭ čaciku refarmatarak.
Naprimier na piečatkie Vitauta ot 1047 hoda napisano : łat. Sigillum Allexandri allas Wytowdi magnis ducis Lithwanie d[omini]ni Russie et cetera[19] (Piečatka Oleksandra, abo Vitovta, vielikoho kniazia Litvi, hospodaria Rusi ta inšich) Tut rieċ o nacionalnych jedinicach,to jesť kniaź Litvy,hospadaŕ Rusi i inšich narodov,a kakich imienno inšich narodov na piečatkie izobražieny ich hierby.Kromie pusinskoho kriesta i litovskoj pohoni,tam trakajskij piechotiniec i žamojckij miedvied́. Vot izobražienija piečatki:https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D1%96%D1%82%D0%BE%D0%B2%D1%82#/media/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Witold_Duke_of_Lithuania_seal.PNG Eto ukazyvajet,čto v VKŁ było 4 naroda,Žamojć,Aukšajtija(Troki),Litva i Ruś.
Vtoroje naprimier litovcy naprimier hovoriat, čto taponim Vilnius proizošioł ot rieki Vilejka,a nie Vilija.Odnako pritok vpołnie možiet połučiť imia, proizvodnoje ot boleje krupnoj rieki; eto obyčnaja praktika v Jevropie i elsewhere. Priefiksy i suffiksy tipa «małyj», «maleńkij», «-ka», «little/klein/mini» často dajut pritokam, kotoryje vosprinimajutsia kak «mieńšaja viersija» hłavnoj rieki. --- Objaśnienije miechanizmov imieni - Jazykovyje umieńšitielnyje formy. V słavianskich jazykach suffiks «-ka» (Vilija → Vilejka) ili priłahatielnyje «Vielikaja/Małaja», «Bolšaja/Maleńkaja» słužat dla obrazovanija imion pritokov. - Hieohrafičieskoje sravnienije. Jeśli miestnyje ludi sootnosiat małuju riečku s krupnoj sosiedkoj, dajotsia imia «małyj/maleńkij/little X». - Administrativno-kulturnaja privyčka. Inohda pritok połučajet proizvodnoje imia, potomu čto posielenije ili vładienije nazyvali po bolšoj riekie, a blizkij pritok nazvali «tot žie, no mieńšij». - Tipy vodnych otvietvlenij. Usťjevyje rukava i raspriedielitielnyje kanały často nosiat imiena, javno śviaznyje s hłavnoj riekoj (naprimier, «Małaja/Kleine Donau» kak otvod Dunaja). --- Primiery (illustrativno) - Vilja (Vilija) i Vilejka v Biełarusi — tipičnyj łokalnyj primier: Vilejka vosprinimajetsia kak «mieńšaja Vilija» (nazvanija rodstvienny po korniu). - Little Ouse i Great Ouse v Anhlii — «Little Ouse» imienujetsia v sopostavlenii s «Great Ouse»; Little Ouse tiečiot v tom žie baśsiejnie i istoričieski sopostavlałaś s krupnoj. - Kleine Donau / Donaukanal v avstro-niemieckoj toponimikie — otvietvlenija ili małyje rukava Dunaja połučajut imiena, śviazannyje s hłavnoj riekoj.
Słučai, kohda pritok nazvan po boleje krupnoj riekie (priamo ili čieriez umieńšitielnuju/kvalificirujuŝuju formu), vstriečajutsia často v Jevropie i łohično objaśniajutsia jazykovymi i hieohrafičieskimi motivami.
Takim obrazom možno utvierždať čto Vilnius nazvanije proizošło ot rieki Vilija,a aukšajty-litovci jeje nazyvajut Niaris.
I užie iz etoho diełajem vyvod,čto nastojaŝije litovcy byli aśsimilirovany słavianami(priedkami biełorusov) i aukšatjami (priedkami bałtov) i rastvoriliś vo vriemiena VKŁ. Takim obrazom dvie titulnyje nacii było v VKŁ litviny-biełorusy i litovci-aukšajty.
Litoviec Vitalijus Mockus zaniaŭ pasadu Stryžaka ŭ «Bajsole». Chto heta taki?
Jakoje staŭleńnie fieministak da jeŭrapiejskaj kultury, u tym liku chryścijanstva, asabliva z boku rusifikavanych fieministak-aranchistak typu Ksiušy, viadoma :)
1. «Strata kožnaha — heta zaŭždy niepryjemna».
Ci viarnulisia ŭ kamandu tyja, chto syšoŭ raniej u apošnija tydni?
Spačatku pisali, što syšło 3, paśla, što bolšaja častka dyrektaratu vyrašyła syści.
U fokusie ŭvahi zaraz razvažańni pra los i pieražyvańni lidara - Andreja, a što ź inšymi ludźmi, jakija pracavali?
2. ««Bajsoł» ... pryjšoŭ na ŭzrovień, kali arhanizacyja nie roŭnaja adnamu čałavieku».
Byŭ adzin zasnavalnik i zastaŭsia adzin.
Pry hetym toj, jakoha vybraŭ Stryžak, i vybraŭ jašče ŭ momant sprečak z dyrektaratam, kali jašče nie žadaŭ sychodzić.
Nie nam vybirać, ale hledziačy z boku, arhanizacyja mahła by być ustojliviej, kali b mieła 3-5 zasnavalnikaŭ, jak varyjant, pa ich roli ŭ papiaredniaj pracy fondu. Tady b sapraŭdy nie było ryzyk "arhanizacyja = čałaviek".
3. "Mockus adkazvaje tym, chto sumniajecca, što Stryžak sapraŭdy syšoŭ z «Bajsoła»:
«My razumieli tuju mahčymuju łohiku i pahutaryli z kamandaj, što Andrej adchileny i farmalna, i niefarmalna.»"
"My"? Hučyć jak tłumačeńnie ad "my" da kamandy. Abo pra siabie jon kaža "my", abo ahavorka pra toje, što ŭ razmovach z kamandaj byŭ nie tolki jon.
Biełarus biełarusu biełarus ..
....ni viedaju čto horš ci " dizpiik" Stryžaka ci padobny ..
"Hutarka" - heta kali niechta ź niekim abmiarkoŭvać/razmaŭlajuć
- "BIESIEDA"- "biesiedovať"
"razhovarivať na kakom-to jazykie" - RAZMAŬLAĆ!
hútaryć, ‑ru, ‑ryš, ‑ryć; niezak., z kim i biez dap.
Vieści hutarku; razmaŭlać.
Zachar niejki čas jašče siadzieŭ i hutaryŭ z Ramanam. Kołas.
Źbiarucca.. mužčyny na vulicy, hutarać, kurać. Bryl. //
Raskazvać, pieradavać čutki pra što‑n.
A ludzi časam hutarać, A ŭ ludziach skaz žyvie, Što žyŭ na biednym chutary Chłapiec Lavon Suviej. Pančanka.
Ja nie chotieła, počti, dažie ultimatumom hroziła, no on sobrał čiemodan, zatołkał mienia v samolot, i povioz, i povioz v Ła Palmu. Vied́ eto žie nie sčitajetsia, biez sohłasija nie sčitajetsia, pravda ?
dyk nam lepiej stryžak, choć i z dzipikami, ale ž viedajem, što u kdb nie źlije, čym nouniejm litoviec, chacia i śviatar. moža jen i dobry čałaviek, ale ž pry čym tut biełarusy i naša salidarnaść?
Tut rieċ o nacionalnych jedinicach,to jesť kniaź Litvy,hospadaŕ Rusi i inšich narodov,a kakich imienno inšich narodov na piečatkie izobražieny ich hierby.Kromie pusinskoho kriesta i litovskoj pohoni,tam trakajskij piechotiniec i žamojckij miedvied́.
Vot izobražienija piečatki:https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D1%96%D1%82%D0%BE%D0%B2%D1%82#/media/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Witold_Duke_of_Lithuania_seal.PNG
Eto ukazyvajet,čto v VKŁ było 4 naroda,Žamojć,Aukšajtija(Troki),Litva i Ruś.
Vtoroje naprimier litovcy naprimier hovoriat, čto taponim Vilnius proizošioł ot rieki Vilejka,a nie Vilija.Odnako pritok vpołnie možiet połučiť imia, proizvodnoje ot boleje krupnoj rieki; eto obyčnaja praktika v Jevropie i elsewhere. Priefiksy
i suffiksy tipa «małyj», «maleńkij», «-ka», «little/klein/mini» často dajut pritokam, kotoryje vosprinimajutsia kak «mieńšaja viersija» hłavnoj rieki.
---
Objaśnienije miechanizmov imieni
- Jazykovyje umieńšitielnyje formy. V słavianskich jazykach suffiks «-ka» (Vilija → Vilejka) ili priłahatielnyje «Vielikaja/Małaja», «Bolšaja/Maleńkaja» słužat dla obrazovanija imion pritokov.
- Hieohrafičieskoje sravnienije. Jeśli miestnyje ludi sootnosiat małuju riečku s krupnoj sosiedkoj, dajotsia imia «małyj/maleńkij/little X».
- Administrativno-kulturnaja privyčka. Inohda pritok połučajet proizvodnoje imia, potomu čto posielenije ili vładienije nazyvali po bolšoj riekie, a blizkij pritok nazvali «tot žie, no mieńšij».
- Tipy vodnych otvietvlenij. Usťjevyje rukava i raspriedielitielnyje kanały často nosiat imiena, javno śviaznyje s hłavnoj riekoj (naprimier, «Małaja/Kleine Donau» kak otvod Dunaja).
---
Primiery (illustrativno)
- Vilja (Vilija) i Vilejka v Biełarusi — tipičnyj łokalnyj primier: Vilejka vosprinimajetsia kak «mieńšaja Vilija» (nazvanija rodstvienny po korniu).
- Little Ouse i Great Ouse v Anhlii — «Little Ouse» imienujetsia v sopostavlenii s «Great Ouse»; Little Ouse tiečiot v tom žie baśsiejnie i istoričieski sopostavlałaś s krupnoj.
- Kleine Donau / Donaukanal v avstro-niemieckoj toponimikie — otvietvlenija ili małyje rukava Dunaja połučajut imiena, śviazannyje s hłavnoj riekoj.
Słučai, kohda pritok nazvan po boleje krupnoj riekie (priamo ili čieriez umieńšitielnuju/kvalificirujuŝuju formu), vstriečajutsia často v Jevropie i łohično objaśniajutsia jazykovymi i hieohrafičieskimi motivami.
Takim obrazom možno utvierždať čto Vilnius nazvanije proizošło ot rieki Vilija,a aukšajty-litovci jeje nazyvajut Niaris.
I užie iz etoho diełajem vyvod,čto nastojaŝije litovcy byli aśsimilirovany słavianami(priedkami biełorusov) i aukšatjami (priedkami bałtov) i rastvoriliś vo vriemiena VKŁ.
Takim obrazom dvie titulnyje nacii było v VKŁ litviny-biełorusy i litovci-aukšajty.