Takimi ludźmi treba hanarycca, ale łukašysty mohuć tolki niejki pratestancki surahat katalicyzmu zamaŭlać sam štataŭ.
Fatalnaja pamyłka
17.05.2026
Raju ŭsim pačytać bestseler “Nosi s soboj” i supakoicca.
ahurok alšanski
17.05.2026
Fatalnaja pamyłka, nu ty patroliŭ. Ja ž nie viedaŭ, što heta rahatka, pra jakuju pisali tutaka. Tolki čas patraciŭ.
uhu
17.05.2026
Za biełorusskojazyčije nie dajut "chimiju", vidimo parniška nie takoj už biełyj i pušistyj, v politiku lez.
Baradzied
17.05.2026
uhu, vy možietie nie zanimaťsia politikoj, vsie ravno politika zanimajetsia vami, osobienno, kohda čiełoviek priepodajet v vuzie na biełorusskom jazykie. Eto tonkij lod.
Oooo oooO
17.05.2026
uhu, jon jakraz nia lez. Kli niešta nia viedajecie, lepiej maŭčać
Analityk
17.05.2026
uhu, Razmaŭlać i vykładać na rodnaj movie heta nie palityka.
Heta
17.05.2026
Elita biełaruskaj nacyi.
.
17.05.2026
Niešta mnie padkazvajecca, što rasiejskamoŭnych palitviaźniaŭ značna bolej, tamu dziŭna rabić akcent u artykule tak niby jaho mienavita za movu aryštavali
Baradzied
17.05.2026
., za zamovu jeho aryštavali. On zamovił v makbaje burhier biez solenoho ohurca. Kakaja hadosť eti vaši łukaburhiery s ohurcom!
.
17.05.2026
Pierapis tych, chto čytaje tolki zahałoŭki. U zahałoŭku karotkaja charaktarystyka čałavieka (nie źviazanaja z prysudam), u artykule prysud (chutčej za ŭsio, "Hajun").
I nieabaviazkova padkidvać svaje hubiernskaje-antyhubiernskija pravakacyi nibyta ad mianie. Navat pad trahičnymi navinami vałtuźnia.
%
17.05.2026
Biełaruskamoŭnaść - heta i jeść sapraŭdnym "sadziejničańniem ekstremizmu" dla rasiejskaha režyma na Biełarusi
J16
17.05.2026
Čarhovaje złačynstva suprać čałaviectva (ździejśnienaje karnikami) jakoje nie maje terminu daŭniny.
švied-łukašienko
17.05.2026
V uzakoniennom biezzakonii łukašienko-švieda, luboho, kto hovorit na biełmovie i chočiet znať nastojaŝuju, a nie pridumannuju Moskvoj i haulajtierom łukašienko, Istoriju Biełarusi i Kulturu Biełarusi možno privlekať za "ekstriemizm".
Biełarus
17.05.2026
Padajecca, najlepš z hetaj nahody vykazaŭsia deputat Niezaležnaści, Siarhiej Navumčyk. Ale, navat paśla vidavočnaha 2020-a, hetuju iścinu nie sustrenieš na staronkach tak zvanych "niezaležnych" i nibyta našych vydańniaŭ.
"Pišuć, što asudzili za «ekstremizm» biełaruskamoŭnaha admysłoŭca ŭ halinie radyjacyjnaj medycyny i pieraličvać, što režym ličyć ekstremizmam — ad padpisak na «zabaronienyja» ŚMI i krytyki ŭłady da vykarystańnia «Pahoni», Bieł-Čyrvona-Biełaha Ściaha dy padtrymki Ŭkrainy.
My ŭsio jašče nie možam uśviadomić, što Biełaruś — akupavanaja Rasiejaj kraina. My sa škoły pamiatajem prykmiety akupacyi, i nia bačym taho, što vyłučałasia pa svajoj antyčałaviečnaści na pieršaje miesca — masavych rasstreły. Masavych rasstrełaŭ sapraŭdy niama, chacia ŭ 2020-m byli zabojstvy ŭ časie masavych pratestaŭ i nie spyniajucca zabojstvy ŭ turmach (nahadaju zabojstvy mastaka Alesia Puškina i aktyvista Vitolda Ašurka, jaki, kali niechta nia viedaŭ, byŭ siabram Sojmu partyi BNF).
Ale ciapierašni akupacyjny režym maje adroźnieńnie ad nacysckaha 1941-44: pry nacysckaj akupacyi nie pieraśledavali za movu tytulnaj nacyi. Nie spyniaŭsia Chałakost, byli rasstreły partyzanaŭ i padpolščykaŭ, palili vioski — ale za adnu tolki biełaruskuju movu ludziej nie karali. Z hetym, miarkuju, nia buduć spračacca navat aficyjnyja historyki. Pramaskoŭski akupacyjny režym Łukašenki za biełaruskuju movu pieraśleduje (pakul jašče nia ŭsich), i mienavita biełaruskaja mova źjaŭlajecca pieršym markieram dla pieraśledu.
Šmat hadoŭ tamu ja zapytaŭsia adnaho čałavieka: što było b ź niejkim čynoŭnikam, kali b jon na naradzie ŭ Łukašenki raptam zahavaryŭ pa-biełarusku? «Aryšt, adnaznačna» — byŭ adkaz. Pačuŭ i tłumačeńnie: kaniešnie, aryštavali b nie adrazu, i farmalna nie za biełaruskuju movu, ale znajšli b za što i aryštavali b abaviazkova.
Maim surazmoŭcam byŭ čałaviek, jaki viedaŭ, pra što kazaŭ — były premjer-ministar Michaił Čyhir.
Łukašenka, pryviedzieny da ŭłady Łubiankaj, jakaja ad pačatku 90-ch była ruchavikom adnaŭleńnia imperyi, nie supakoicca, pakul nia vykanaje hałoŭnuju metu svaich haspadaroŭ — źniščeńnie biełarusaŭ jak etnasu.
Tamu ŭ Biełarusi nad biełaruskim narodam čaćviertaje dziesiacihodździe ździajśniajecca etnacyd.
I mienavita hetyja słovy — «etnacyd biełaruskaha naroda» — pavinna być u pieršych ža frazach biełaruskich palitykaŭ i hramadzkich dziejačaŭ na mižnarodnych sustrečach.
Kali jany sapraŭdy ličać siabie pradstaŭnikami hetaha, a nia niejkaha inšaha, naroda."
Biełaruskamoŭnaha vykładčyka Mieduniviersiteta asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»
Razmaŭlać i vykładać na rodnaj movie heta nie palityka.
U zahałoŭku karotkaja charaktarystyka čałavieka (nie źviazanaja z prysudam), u artykule prysud (chutčej za ŭsio, "Hajun").
I nieabaviazkova padkidvać svaje hubiernskaje-antyhubiernskija pravakacyi nibyta ad mianie.
Navat pad trahičnymi navinami vałtuźnia.
"Pišuć, što asudzili za «ekstremizm» biełaruskamoŭnaha admysłoŭca ŭ halinie radyjacyjnaj medycyny i pieraličvać, što režym ličyć ekstremizmam — ad padpisak na «zabaronienyja» ŚMI i krytyki ŭłady da vykarystańnia «Pahoni», Bieł-Čyrvona-Biełaha Ściaha dy padtrymki Ŭkrainy.
Nasamreč, klučavy arhument tut — biełaruskamoŭnaść.
My ŭsio jašče nie možam uśviadomić, što Biełaruś — akupavanaja Rasiejaj kraina. My sa škoły pamiatajem prykmiety akupacyi, i nia bačym taho, što vyłučałasia pa svajoj antyčałaviečnaści na pieršaje miesca — masavych rasstreły. Masavych rasstrełaŭ sapraŭdy niama, chacia ŭ 2020-m byli zabojstvy ŭ časie masavych pratestaŭ i nie spyniajucca zabojstvy ŭ turmach (nahadaju zabojstvy mastaka Alesia Puškina i aktyvista Vitolda Ašurka, jaki, kali niechta nia viedaŭ, byŭ siabram Sojmu partyi BNF).
Ale ciapierašni akupacyjny režym maje adroźnieńnie ad nacysckaha 1941-44: pry nacysckaj akupacyi nie pieraśledavali za movu tytulnaj nacyi. Nie spyniaŭsia Chałakost, byli rasstreły partyzanaŭ i padpolščykaŭ, palili vioski — ale za adnu tolki biełaruskuju movu ludziej nie karali. Z hetym, miarkuju, nia buduć spračacca navat aficyjnyja historyki. Pramaskoŭski akupacyjny režym Łukašenki za biełaruskuju movu pieraśleduje (pakul jašče nia ŭsich), i mienavita biełaruskaja mova źjaŭlajecca pieršym markieram dla pieraśledu.
Šmat hadoŭ tamu ja zapytaŭsia adnaho čałavieka: što było b ź niejkim čynoŭnikam, kali b jon na naradzie ŭ Łukašenki raptam zahavaryŭ pa-biełarusku? «Aryšt, adnaznačna» — byŭ adkaz. Pačuŭ i tłumačeńnie: kaniešnie, aryštavali b nie adrazu, i farmalna nie za biełaruskuju movu, ale znajšli b za što i aryštavali b abaviazkova.
Maim surazmoŭcam byŭ čałaviek, jaki viedaŭ, pra što kazaŭ — były premjer-ministar Michaił Čyhir.
Łukašenka, pryviedzieny da ŭłady Łubiankaj, jakaja ad pačatku 90-ch była ruchavikom adnaŭleńnia imperyi, nie supakoicca, pakul nia vykanaje hałoŭnuju metu svaich haspadaroŭ — źniščeńnie biełarusaŭ jak etnasu.
Tamu ŭ Biełarusi nad biełaruskim narodam čaćviertaje dziesiacihodździe ździajśniajecca etnacyd.
I mienavita hetyja słovy — «etnacyd biełaruskaha naroda» — pavinna być u pieršych ža frazach biełaruskich palitykaŭ i hramadzkich dziejačaŭ na mižnarodnych sustrečach.
Kali jany sapraŭdy ličać siabie pradstaŭnikami hetaha, a nia niejkaha inšaha, naroda."