«Nie pašpart mianie robić biełarusam». Pahutaryli z emihrantami z roznych krain, u jakich skončylisia pašparty
Žyćcio sa skončanym pašpartam i niemahčymaściu jaho pamianiać — sumnaja realnaść dla mnohich palityčnych biełaruskich emihrantaŭ. Pahutaryli ź biełarusami z roznych krain pra toje, jak jany vykručvajucca biez asnoŭnaha dakumienta i što adčuli ŭ toj dzień, kali pašpart pieratvaryŭsia ŭ harbuz.
«Chaciełasia b, kab u mianie znoŭ źjaviŭsia sapraŭdny biełaruski pašpart. Pažadana z Pahoniaj na vokładcy»
U dzień skančeńnia svajho pašparta kiraŭnik inicyjatyvy «Bajchełp» Alaksiej Lavončyk napisaŭ: «Siońnia skončyŭsia moj biełaruski pašpart. Toj, z ahidnaj fotkaj, zroblenaj na ŭskrajku Varšavy paśla nočy balavańnia i paśla taho, jak ambasada admoviłasia pryniać narmalny zdymak. Cicha, biez fanfary, jon spłyŭ u niabyt, pieratvaryŭšysia ŭ harbuz».
Alaksiej Lavončyk. Fota z asabistaha archiva
Što cikava, ciaham vaśmi hadoŭ Lavončyk byŭ adnym ź niešmatlikich ludziej, chto adnačasova mieŭ dva dziejnyja biełaruskija pašparty.
«U adnaho pašparta skančvalisia staronki, i ja pajšoŭ u ambasadu pamianiać jaho, bo na toj momant užo žyŭ za miažoj. I tak zdaryłasia, što mnie dali novy pašpart, a stary zabyli anulavać. Takoje voś vyklučeńnie z praviłaŭ».
Pry hetym pytańnie zastacca biez dakumientaŭ zusim u Alaksieja nie stajała, bo jon maje taksama brytanski i polski pašparty.
«Ale da biełaruskaha ŭ mianie sientymientalny nastroj, bo jon moj pieršy. I mnie chaciełasia b, kab u mianie ŭsio ž znoŭ źjaviŭsia sapraŭdny biełaruski pašpart. Pažadana z Pahoniaj na vokładcy».
Nakont realizacyi pašparta Novaj Biełarusi Alaksiej maje sumnievy.
«Mnie padabajecca sama ideja, ale na hety momant ja nie baču darohi da pieratvareńnia hetaha ź idei ŭ pracoŭny instrumient».
Alaksiej kaža, što maje šmat znajomych, dla jakich aktualnaja prablema skančeńnia pašparta.
«Heta, kaniečnie, katastrofa i ŭ lubym vypadku dadaje dadatkovaha hiemaroju. Ale ja liču, što čas na našym baku, Łukašenka chutka tak ci inakš pamre, i my ŭsie zmožam viarnucca dadomu», — kamientuje surazmoŭca.
«Adsutnaść biełaruskaha pašparta — heta niazručna, ale heta dakładna nie kaniec śvietu»
U prodžekt-mieniedžarki Jaŭhienii Kurłovič pašpart skončyŭsia ŭ pačatku krasavika. Jana kaža, što stolki razoŭ prakručvała ŭ hałavie hety momant, što ŭ vyniku nijakich emocyj nie adčuła.
Jaŭhienija Kurłovič. Fota z asabistaha archiva
«Kali vyjšaŭ ukaz pra zabaronu zamieny pašpartoŭ za miažoj, mnie było paciešna: što tolki režym Łukašenki nie prydumaje, kab ukałoć tych, chto źjechaŭ. Ale jany mohuć da biaskoncaści prydumlać sposaby ŭskładnieńnia našaha žyćcia — na fonie taho, što jość mahčymaść atrymlivać jeŭrapiejskija dakumienty, usie ich sproby vyhladajuć śmiešna», — kamientuje Ženia.
Dziaŭčyna žyvie ŭ Litvie i maje humanitarny dazvoł na žycharstva da 2027 hoda.
«Taksama ŭ majoj situacyi ź niemahčymaściu viarnucca ŭ Biełaruś pa palityčnych pryčynach ja zmahła atrymać pašpart zamiežnika — jon vydavaŭsia da dziejnaha ŭ maim vypadku humanitarnaha dazvoła na žycharstva. Heta treveł-dakumient, jaki možna vykarystoŭvać dla štampaŭ, atrymańnia viz i hetak dalej».
Fota skončanaha pašparta Jaŭhienii
Ženia ličyć, što lubaja situacyja z dakumientami vyrašalnaja, pytańnie tolki ŭ časie, jaki na heta pryjdziecca zhubić.
«Adsutnaść pašparta — heta niazručna, ale heta dakładna nie kaniec śvietu. Rašeńnie zaŭsiody možna adšukać (i ja zaraz nie pra viartańnie ŭ Biełaruś).
«Biez pašparta ty nie mienš biełarus i, samaje hałoŭnaje, nie mienš čałaviek»
Ajcišnik Mikita (imia źmienienaje pa prośbie hieroja) žyvie ŭ Polščy, kudy pierajechaŭ, jak i mnohija suajčyńniki, paśla pačatku poŭnamaštabnaj vajny va Ukrainie. Tut taksama jość mahčymaść atrymać prajazny dakumient, ale pieršapačatkova Mikita pačynaŭ svaju lehalizacyju pa pracoŭnym dazvole na žycharstva i nie paśpieŭ jaho atrymać da skančeńnia pašparta, tamu ciapier praces vydačy novych dakumientaŭ zaciahvajecca.
«Na prajazny dakumient možna padacca, tolki majučy na rukach padpisanaje rašeńnie pa mižnarodnaj achovie ci dazvoł na žycharstva. Tak što mianie heta ŭsio jašče čakaje. Cikava, darečy, što na sajtach usich dziaržaŭnych ustanoŭ, jakija majuć dačynieńnie da mihracyjnaj palityki, paznačana, što na atrymańnie prajaznoha dakumienta zamiežnika majuć prava tolki ŭładalniki humanitarnych dazvołaŭ na žycharstva, ludzi sa statusam uciekača ci mižnarodnaj achovy, ale na praktycy dla biełarusaŭ navat z pracoŭnym dazvołam na žycharstva ci dakumientam pa ŭźjadnańni siamji polskija ŭłady iduć nasustrač i vydajuć dakumient. Tak ci inakš, patrebny choć niejki dazvoł na žycharstva, a pakul maja sprava razhladajecca, nijakich prajaznych dakumientaŭ nie praduhledžana».
Polšča. Ilustracyjnaje fota «Našaj Nivy»
Pieršaje abmiežavańnie, ź jakim sutyknuŭsia chłopiec jašče da taho, jak pašpart skončyŭsia, — bankaŭskija apieracyi.
«Ad polskaha banka ja pačaŭ napiaredadni atrymlivać sms i listy, što mnie treba padać im validny dakumient, inakš mnie zabłakujuć rachunak. Situacyja pakul vyrašyłasia pry padačy na mižnarodnuju achovu: polskija pamiežniki dajuć časovaje paśviedčańnie asoby ŭzamien pašparta (chaj navat i praterminavanaha). Heta časovaje paśviedčańnie biez prablem pryniali ŭ banku, tamu da błakavańnia rachunka nie dajšło».
Naturalna, u Mikity taksama adpali pieramiaščeńni z Polščy ŭ inšyja krainy, ale heta, jak jon kaža, daloka nie pieršaje, što jaho chvaluje. Pa zakonie rašeńnie pa mižnarodnaj achovie musić być pryniata ciaham 15 miesiacaŭ.
«Dobra, što ŭ spravach achovy chacia b jość abaznačany zakonam maksimalny termin razhladu spravy, nie jak z dazvołam na žycharstva, kali ty možaš i try, i čatyry hady čakać. Ja i aryjentujusia na hety maksimum, kab nie było rasčaravańnia, bo płyń ludziej vialikaja, usio heta ruchajecca vielmi doŭha. Ale ahułam Polšča dla biełarusa biez pašparta — nie horšy varyjant, dzie možna było b apynucca».
U prajekt pašparta Novaj Biełarusi Mikita vieryć nie asabliva.
«Usio ž tut šmat techničnych niuansaŭ — banalna ad taho, dzie vy budziecie pašpart drukavać, na jakoj papiery, što tam za vadzianyja znaki, i da pryznańnia dakumienta inšymi dziaržavami. Śvietu ciapier, vidavočna, nie da nievialikaj hrupy biełarusaŭ-palityčnych emihrantaŭ, va ŭsich niejkija svaje prablemy. U pašparta Novaj Biełarusi niama nijakaj dziaržaŭnaj struktury, i heta hałoŭnaja prablema, na moj pohlad. Sabie b taki, mahčyma, ja i chacieŭ, ale chutčej prosta na pamiać, a nie jak zamienu realnamu dakumientu».
Chłopiec padkreślivaje, što biez pašparta nie staŭ adčuvać siabie mienš biełarusam.
«Nie pašpart mianie robić biełarusam — ja heta vyrazna dla siabie ŭśviedamlaju. Tak, heta ŭskładniaje dostup da niekatorych dabrot, ale biez pašparta ty nie mienš biełarus i, samaje hałoŭnaje, nie mienš čałaviek».
«Hruziny na ŭzroŭni MUS pryniali rašeńnie nam admaŭlać»
Najbolš składana situacyja składvajecca ŭ krainach pa-za šenhien-zonaj. U pryvatnaści, naprykład, u Hruzii. Tam taksama jość mahčymaść atrymać prajazny dakumient, ale jon vydajecca tolki trom katehoryjam hramadzian — tym, chto atrymaŭ status uciekača, z humanitarnym statusam ci asobam biez hramadzianstva. A biełarusy tut sutykajucca z admovami.
«Hruziny na ŭzroŭni MUS pryniali rašeńnie nam usim admaŭlać, heta vidavočna. I ja liču, što heta dyskryminacyja pa nacyjanalnym pachodžańni, adna z form rasavaj dyskryminacyi. Ale sudy tut mohuć prymać niezaležnyja rašeńni — zaležyć, kaniečnie, ad sudździ i kankretnaha kiejsa», — kamientuje juryst, namieśnik staršyni Biełaruskaj dyjaspary Adžaryi Raman Kiślak.
Raman Kiślak. Fota z asabistaha archiva.
Ramanu admovili ŭ prytułku. U 2024 hodzie ŭ jaho skončyŭsia pašpart, i ciapier jon u hulni z abskardžańniami rašeńnia Departamienta mihracyi MUS Hruzii.
«Sud admianiŭ rašeńnie departamienta ab admovie ŭ prytułku, ale i nie abaviazaŭ jaho vydać novaje rašeńnie. I departamient musić nanoŭ pierahledzieć spravu».
Raman kaža, što pakul nivodnamu biełarusu ŭ Hruzii nie dali prytułak ci humanitarny status. Ale kali ludzi vielmi chočuć zastavacca ŭ Hruzii (u ich tam užo nieruchomaść, dzieci ŭ škole), to možna abskardžvać rašeńni ŭ sudzie, čym sam Raman ciapier i zajmajecca.
«U nas ciapier vał takich spravaŭ, u mai ŭ sudzie budzie razhladacca minimum piać z tych, što mnie viadomyja. Sudovaja sprava moža ciahnucca niedzie hod. Paśla rašeńnie Tbiliskaha haradskoha suda možna abskardzić u sudzie druhoj instancyi: Tbiliskim apielacyjnym sudzie. Kali hetyja dźvie instancyi admoviać, možna abskardžvać rašeńnie na mižnarodnym uzroŭni — u Jeŭrapiejskim sudzie pa pravach čałavieka ci Kamitetach suprać katavańniaŭ ci rasavaj dyskryminacyi, pa pravach dziciaci. Praŭda, takija pracesy mohuć zaciahnucca na termin ad dvuch da šaści hadoŭ, ale na hety pieryjad vy zmožacie lehalna zastavacca ŭ Hruzii (adzinaje, što nie zmožacie vyjazdžać z krainy).
Raman raskazvaje, što niekatoryja biełarusy na svoj strach i ryzyku vyrašajuć žyć u Hruzii paśla skančeńnia pašparta nielehalna, ale jon nikomu nie raić tak rabić.
«Tym bolš ciapier u parłamiencie razhladajecca zakonaprajekt, dzie jość źmianieńni ŭ tym liku ŭ praviłach departacyi — jana budzie paskaracca dla tych, chto žyvie nielehalna».
Dadatkovyja varyjanty lehalizavacca, kali skončyŭsia pašpart i nie chočacca zmahacca za dakumienty ŭ Hruzii — pierajechać u inšuju krainu.
«Ambasada Polščy moža pastavić vizu navat u paśviedčańnie na viartańnie. To-bok, biełarus idzie spačatku ŭ biełaruskuju ambasadu, kaža što ŭ jaho skončyŭsia pašpart i jamu treba viarnucca ŭ Biełaruś, ale potym jon nie viartajecca, a idzie ŭ ambasadu Polščy z paśviedčańniem na viartańnie, kudy jamu ŭklejvajuć polskuju vizu».
Praŭda, Raman adznačaje, što apošnim časam kolkaść viz, što vydajuć biełarusam, skaraciłasia.
«Jość taksama krainy, jakija praz ambasady robiać dakumient padarožža. Tak, majucca ŭžo biełarusy, jakija skarystalisia takoj opcyjaj praz francuzskuju ambasadu: u dziaciej skončyŭsia pašpart jakraz, i im vydali tak zvanyja Laissez-passer, i takim čynam jany zajechali ŭ Francyju. Zaraz my prabivajem u ambasadach inšych krain, ci hatovyja jany taksama ich vydavać. Bo taja ž Polšča robić heta praz vajavodstvy ŭžo, a nie ambasadu».
A što z pašpartam Novaj Biełarusi?
Nie tak daŭno Śviatłana Cichanoŭskaja, vystupajučy ŭ Siejmie Litvy, zajaviła, što prajekt pašparta Novaj Biełarusi moža być pieraniesieny ŭ inšuju krainu.
Toje ž paŭtaryŭ i daradca Franak Viačorka, arhumientujučy, što dla Polščy i Litvy pašparty Novaj Biełarusi — nie pryjarytet, bo ŭ ich jość vyrašeńnie prablemy — pašparty zamiežnika ŭ jakaści alternatyvy.
«My sprabujem zrabić fokus na tyja krainy, dzie niama vyrašeńnia jurydyčnaha. Usio padrychtavana dla vydačy. Ja dumaju, što ŭžo ŭ bližejšy čas my zrušymsia ź miesca. Pahladzim, dzie jašče možna drukavać pašparty, kali nie ŭ Litvie», — prakamientavaŭ Franak Viačorka, dadaŭšy ŭ kamientary «Našaj Nivie», što ciapier jany «skančvajuć jurydyčnyja momanty».
Na sajcie z prajektam nacyjanalnaha biełaruskaha pašparta napisana, što aŭdyt pa zbory i zachoŭvańni danych musiŭ skončycca ŭ kancy sakavika. Jość užo pieršyja biełarusy, jakija atrymali pašpart, aformiŭšy papiaredniuju zajaŭku. Pavieł Libier u efiry «Jeŭraradyjo» pachvaliŭsia pašpartam Novaj Biełarusi sa svaim fota. Adznačajecca, što jon z testavaj viersii, ale zrobleny pa ŭsich standartach.
Tak ci inakš, pakul što pašpart maje vyklučna simvaličny charaktar, adnak u Ofisie nie hublajuć nadziei, što adnojčy jon «napoŭnicca i praktyčnym źmiestam».