BIEŁ Ł RUS

Kańkabiežka ź Niderłandaŭ prylacieła na Alimpijadu pryvatnym džetam, zavajavała zołata i stała seks-simvałam Hulniaŭ

12.02.2026 / 21:33

Antoś Župran

27‑hadovaja niderłandskaja kańkabiežka Juta Lerdam stała adnoj z hałoŭnych zorak zimovaj Alimpijady ŭ Italii. Jana zavajavała zołata na dystancyi 1000 mietraŭ, paćvierdziŭšy svoj status adnoj z najmacniejšych spryntarak śvietu. Ale abmiarkoŭvajuć jaje nie tolki z-za vynikaŭ na lodzie.

Pieramožca ŭ biehu na kańkach na dystancyi 1000 mietraŭ Juta Lerdam (Niderłandy) padčas cyrymonii ŭznaharodžańnia na zimovych Alimpijskich hulniach u Miłanie. 9 lutaha 2026 hoda. Fota: Henk Jan Dijks / Marcel ter Bals / DeFodi Images / DeFodi via Getty Images

Juta Lerdam naradziłasia ŭ kancy 1998 hoda ŭ nievialikim haradku na poŭdni Niderłandaŭ. U dziacinstvie jana zajmałasia roznymi vidami sportu, naprykład, hulała ŭ chakiej na travie. Adnak u 11 hadoŭ zrabiła vybar na karyść kańkabiežnaha sportu — i davoli chutka stała adnoj z samych pierśpiektyŭnych junijorak krainy.

Pieršym vialikim pośpiecham stała zołata čempijanatu śvietu siarod junijoraŭ u 2017 hodzie. Zatym Lerdam pastupova zamacavałasia ŭ darosłym sporcie. Jana śpiecyjalizujecca na dystancyjach 500 i 1000 mietraŭ, ale mienavita kiłamietr staŭ jaje karonnaj dyscyplinaj.

Na jaje rachunku — piać załatych miedaloŭ čempijanataŭ śvietu na asobnych dystancyjach i zołata ŭ spryntarskim mnahaborji, a taksama srebra i try bronzavyja ŭznaharody suśvietnych pieršynstvaŭ. Na Alimpijadzie-2022 u Piekinie jana zavajavała srebra na dystancyi 1000 mietraŭ.

Trenieram Juty źjaŭlajecca ŭradženiec Charkava Kanstancin Pałtaviec, jaki raniej doŭhija hady pracavaŭ z nacyjanalnaj zbornaj Rasii, a z 2020 hoda pierajšoŭ da trenirovak niderłandskich spryntaraŭ.

Seks-simvał i miedyjnaja zorka

Akramia spartyŭnych dasiahnieńniaŭ, Juta Lerdam źjaŭlajecca adnoj z samych papularnych kańkabiežak u śviecie: kolkaść jaje padpisčykaŭ u Instagram pieravyšaje 5 miljonaŭ.

Takaja publičnaść zrabiła jaje adnoj z samych abmiarkoŭvanych postaciaŭ na hetych Hulniach. Jak piša The Guardian, u Miłanie jana faktyčna ihnaruje tradycyjnyja miedyja, addajučy pieravahu niepasrednym znosinam z prychilnikami praz ułasnyja kanały. Lerdam zvykła dziejničać na ŭłasnych umovach.

Pa-za miežami katka jana demanstruje niezvyčajnuju ščyraść, adkryta abmiarkoŭvajučy ŭ svaich sacsietkach pytańni mienstrualnaha cykła i prablemy z vahoj, ź jakimi sutyknułasia ŭ padletkavym uzroście. Pavodle słoŭ byłych spartsmienaŭ i trenieraŭ, takija razmovy dapamahli źniać tabu z tem, jakija ŭ elitnym sporcie doŭhi čas zastavalisia niepubličnymi.

Raman z Džejkam Połam

Dadatkovuju ŭvahu da jaje pryciahvajuć adnosiny z amierykanskim błohieram i baksioram Džejkam Połam.

Poł — adzin z samych viadomych internet-influensieraŭ ZŠA. Jon prasłaviŭsia na płatformie Vine, paźniej staŭ zorkaj YouTube, a zatym pačaŭ karjeru ŭ prafiesijnym boksie. Jaho bai źbirajuć miljonnyja aŭdytoryi, a sam jon viadomy pravakacyjnymi vykazvańniami i ŭmieńniem pryciahvać uvahu.

Pra adnosiny Lerdam i Poła stała viadoma ŭ 2023 hodzie. Para nie chavaje raman, razam źjaŭlajecca na publičnych mierapryjemstvach. Z Połam Juta prylacieła na Alimpijadu ŭ Italiju na pryvatnym samalocie, dzie zładziła nievialikuju viečarynu ź siabrami. Cyrymoniju adkryćcia Hulniaŭ Lerdam pry hetym prapuściła.

Niahledziačy na ŭsie abmierkavańni, hałoŭny adkaz krytykam Lerdam dała na lodzie. Załaty miedal na 1000 mietraŭ pakazaŭ, što jana zastajecca ŭ pieršuju čarhu atletkaj najvyšejšaha ŭzroŭniu.

I pakul sacsietki abmiarkoŭvajuć jaje źniešnaść, styl žyćcia i raman z amierykanskaj zorkaj, sama Juta praciahvaje rabić toje, što ŭ jaje atrymlivajecca lepš za ŭsio — biehčy chutčej za ŭsich.

Čytajcie taksama:

Amierykanski fihuryst vykanaŭ na Alimpijadzie elemient, jaki 50 hadoŭ byŭ zabaronieny, — za jaho nie dajuć bałaŭ, ale hledačy ŭ zachapleńni VIDEA

Ukrainiec budzie zmahacca za «šlem pamiaci» na Alimpijadzie. Chto na im — poŭny śpis

Adzin trenier pracuje na Alimpijadzie adrazu z 16‑ciu fihurystami z 13‑ci krain. Tolki paśpiavaj pieraapranacca

Kamientary da artykuła