U Italii abrabavali muziej z karcinami hienija Adradžeńnia, jakoha paraŭnoŭvali z Rafaelem. Čamu zładziei spakusilisia mienavita hetymi tvorami?
Z rehijanalnaha muzieja ŭ sicylijskaj Miesinie skrali čatyry pracy najvialikšaha majstra XV stahodździa Antanieła da Miesiny. Uvahu zładziejaŭ da mastackich tvoraŭ pryciahnuć prodaž na aŭkcyjonie za rekordnuju sumu inšaj pracy mastaka.
«Palipcich San-Hrehorya» (1473 h.) — adziny manumientalny tvor Antanieła da Miesiny, jaki zastavaŭsia ŭ jaho rodnym horadzie. Fota: Museo Regionale Accascina Messina
Jak paviedamlaje vydańnie The Guardian, złodziei pranikli ŭ Rehijanalny muziej Miesiny (MuMe) uviečary 15 žniŭnia. Złačyncy skarystalisia tym, što ŭsia ŭvaha palicyi i haradžan była prykavanaja da nacyjanalnaha śviata Fierahosta i miascovaha relihijnaha fiestyvalu. Dziejničajučy «z chirurhičnaj dakładnaściu», hrupa z troch čałaviek abyšła składanyja sistemy sihnalizacyi i ŭzłamała braniravanyja vitryny.
Achviaraj rabaŭnikoŭ stała adna z samych znakavych prac rańniaha italjanskaha Adradžeńnia — «Palipcich San-Hrehorya», stvorany kala 1473 hoda. Heta adziny manumientalny tvor mastaka, jaki nikoli nie pakidaŭ jaho rodnaj Miesiny. Pieršapačatkova ałtar składaŭsia z šaści panelaŭ, adnak jašče da ziemlatrusu 1908 hoda, jaki razburyŭ manastyr-zakazčyk, adna z častak była stračanaja. Ciapier złodziei vynieśli jašče try paneli ź piaci acalełych.
Pavodle infarmacyi italjanskaha ahienctva Rai News, padčas uciokaŭ złačyncy, vidavočna, byli niečym spałochanyja i kinuli dźvie z šaści skradzienych panelaŭ kala aharodžy muzieja.
Dźvie sa skradzienych panelaŭ palipcicha, kinutyja zładziejami kala aharodžy muzieja. Fota: TGR/Sicilia
Čaćviortaj vykradzienaj pracaj stała redkaja dvuchbakovaja minijaciura (pamieram usiaho 16 na 12 sm). Na adnym jaje baku namalavanaja «Madonna ź Niemaŭlom i francyskanskim manacham», na druhim — «Chrystos u mahile».
Jak adznačaje CBS News, hety tvor, pryznačany dla pryvatnaha adpraŭleńnia kultu, urad Sicylii nabyŭ na aŭkcyjonie Christie's u 2003 hodzie bolš čym za 300 tysiač dołaraŭ, i zachoŭvaŭsia jon u śpiecyjalnaj braniravanaj kapsule.
Skradzienaja dvuchbakovaja minijaciura. Niahledziačy na mikraskapičnyja pamiery (16x12 sm), jana była adnoj z samych kaštoŭnych prac u ekspazicyi. Fota: Museo Regionale Accascina Messina
«Heta nadzvyčaj surjoznaja strata, — zajaviła dyrektarka muzieja Maryza Mierkurya. — Vykradzienyja pracy majuć vielizarnuju kulturnuju, mastackuju i simvaličnuju značnaść nie tolki dla Miesiny, ale i dla ŭsioj Sicylii».
Revalucyjanier kvatračenta
Antanieła da Miesina (kala 1429—1479) ličycca pieršym vialikim majstram Adradžeńnia ŭ Paŭdniovaj Italii. Navučajučysia ŭ Nieapali, jon paznajomiŭsia z tvorčaściu niderłandskich mastakoŭ, u pryvatnaści, Jana van Ejka, i staŭ tym čałaviekam, jaki prynios u italjanskaje mastactva techniku čystaha alejnaha žyvapisu.
«Śviaty Jeranim u svaim kabiniecie». Kala 1474 hoda. Nacyjanalnaja halereja, Łondan. Fota: Wikimedia Commons
Alejnyja farby dazvolili Antanieła dabivacca efiektaŭ, niemahčymych pry vykarystańni tradycyjnaj tempiery: nievierahodnaj miakkaści śviatłacieniu (sfumata), dakładnaści ŭ detalach i hłybini piejzažnych fonaŭ. Akramia taho, jon ździejśniŭ revalucyju ŭ partretnym žyvapisie. Da jaho italjancy malavali madelaŭ pieravažna ŭ profil, jak na miedaljonach. Antanieła ž pačaŭ vykarystoŭvać pavarot u try čverci z pramym pozirkam madeli na hledača, što dadavała partretam niabačanuju raniej psichałahičnuju hłybiniu. Siarod jaho samych viadomych šedeŭraŭ — «Śviaty Siebaśćian» (zachoŭvajecca ŭ Drezdenie) i «Śviaty Jeranim u svaim kabiniecie» (Nacyjanalnaja halereja, Łondan).
Čamu vybrali mienavita Antanieła?
Vybar złačyncaŭ naŭrad ci byŭ vypadkovym. Intares da prac sicylijskaha majstra apošnim časam rezka ŭzros na mižnarodnym art-rynku.
U lutym 2026 hoda ŭrad Italii vykupiŭ na aŭkcyjonie Sotheby's u Ńju-Jorku inšuju pracu Antanieła — «Ecce Homo» — za rekordnyja 14,9 miljona dołaraŭ. Hetaja publičnaja ździełka mahła pryciahnuć uvahu złačynnaha śvietu i pakazać patencyjnym zakazčykam realny košt navat nievialikich pałotnaŭ majstra.
Śledstva razhladaje niekalki viersij, i, jak paviedamlaje italjanskaje vydańnie Il Sole 24 Ore, asnoŭnaja ź ich — kradziež na zamovu dla čornaha rynku mastactva abo dla kankretnaha pryvatnaha kalekcyjaniera. Toje, što złačyncy pracavali vyklučna z tvorami Antanieła, jakija byli napisanyja na draŭlanych doškach i ich niemahčyma skrucić u rułon, jak pałatno, śviedčyć pra dakładna pradumanuju łahistyku i prafiesijanalizm hrupoŭki.
Ironija situacyi ŭ tym, što hety hučny kradziež adbyŭsia litaralna na nastupny dzień paśla taho, jak italjanskaja palicyja z honaram adspravazdačyłasia ab paśpiachovym viartańni troch inšych karcin Siezana, Renuara i Macisa, skradzienych raniej z pryvatnaha muzieja kala Parmy.