Troch parasiat pakinuli pamirać z hoładu na mastackaj vystavie. Ale žyvioły źnikli
Dacki mastak chacieŭ pryciahnuć uvahu da žorstkaści śvinahadoŭčaj pramysłovaści. Ale jaho padychod nie acanili. Instalacyja z žyvymi parasiatami vyklikała chvalu abureńnia. Na nastupnuju ranicu paśla adkryćcia parasiaty źnikli. Što ž zdaryłasia?
Try parasiaty na vystavie ŭ Kapienhahienie. Fota: margot_segrin / Ch
Dacki mastak Marka Evaryści (Marco Evaristti) viadomy svaimi pravakacyjnymi prajektami, jakija kidajuć vyklik hramadstvu. Hetym razam jon vyrašyŭ pryciahnuć uvahu da žorstkaści dackaj śvinahadoŭčaj pramysłovaści.
U krainie naličvajecca kala 5000 śvinahadoŭčych fierm, na jakich kožny hod vyhadoŭvajecca kala 28 miljonaŭ śviniej. Kala 90% usioj pradukcyi idzie na ekspart, što składaje 5% ad ahulnaha abjomu ekspartu krainy.
Pry takim vysokim popycie fiermiery pačali razvodzić śvinamatak dla atrymańnia bolšaha prypłodu, što, pa słovach daśledčykaŭ z Orchuskaha ŭniviersiteta, pryviało da pavieličeńnia śmiarotnaści parasiat.
Tak, u 2020 hodzie śmiarotnaść parasiat u pieršyja tydni žyćcia ŭ Danii skłała kala 23% — štodnia pamirała bolš za 25 000 žyvioł.
Evaryści zajaviŭ, što choča pakazać hramadstvu sapraŭdnuju canu vytvorčaści śvininy. Dla hetaha ŭ Kapienhahienie jon arhanizavaŭ vystavu «A ciapier vam nie ŭsio roŭna?». U ramkach instalacyi mastak źmiaściŭ troch žyvych parasiat u kletki, ustalavanyja ŭ dźviuch praduktovych kalaskach, i abviaściŭ, što pakinie ich pamirać ad hoładu. Pavodle jaho słoŭ, heta było nieabchodna, kab «adkryć vočy hramadstvu».
Ahulny vyhlad instalacyi. Fota: margot_segrin / Ch
Vystava vyklikała chvalu abureńnia, jak adznačaje The Washington Post. Mnohija datčanie paličyli jaje niehumannaj, a niekatoryja pačali pahražać mastaku. Adzin z dackich palitykaŭ nazvaŭ jaho vyčvarencam, a arhanizacyja pa abaronie žyvioł padała zajavu ŭ palicyju.
Adnak užo na nastupny dzień vystava była sarvanaja — parasiaty źnikli. Evaryści źviarnuŭsia ŭ palicyju, zajaviŭšy pra kradziež. Praź niekalki dzion vyśvietliłasia, što nijakaha złačynstva nie było.
Čałaviekam, jaki spryčyniŭsia da źniknieńnia parasiat, akazaŭsia Kaśpier Stefiensan (Casper Steffensen) — kinarežysior, jaki piać hadoŭ pracavaŭ razam z Evaryści nad dakumientalnym filmam. Jon pryznaŭsia, što z samaha pačatku padkormlivaŭ žyvioł, niahledziačy na zabaronu.
Stefiensan asabliva mocna pryviazaŭsia da parasiat paśla taho, jak pryvioŭ na vystavu svaich dvuch dziaciej. Ubačyŭšy parasiat, jaho 10-hadovaja dačka zapłakała i spytała, ci sapraŭdy ich pakinuć pamirać. U toj momant jon pasprabavaŭ patłumačyć joj kancepcyju vystavy i jaje važnaść, ale sam staŭ pierad ciažkim maralnym vybaram.
Pa słovach Stefiensana, spačatku, kali pradstaŭnik arhanizacyi suprać pakut žyvioł (OASA) źviarnuŭsia da jaho ŭ pieršy dzień vystavy, jon ćviorda admoviŭsia addavać parasiat, bo nie chacieŭ naškodzić prajektu Evaryści. Ale ŭ nastupnuju noč nie moh zasnuć — dumki pra parasiat nie davali jamu spakoju. Ranicaj jon patelefanavaŭ pradstaŭniku OASA i paprasiŭ pryjści da taho, jak Evaryści źjavicca ŭ halerei.
«Ja pryniaŭ chutkaje i, mahčyma, nieabdumanaje rašeńnie, ale ja im hanarusia», — skazaŭ Stefiensan.
Kali mastak daviedaŭsia praŭdu, to nie staŭ chavać svajho rasčaravańnia. Jon zajaviŭ, što niahledziačy na hramadskaje abureńnie, pahrozy, źniknieńnie parasiat i maralnyja sprečki, jon nie admovicca ad svajoj idei.
Ciapier Evaryści płanuje na adnoj ź śvinahadoŭčych fierm vykraści trupy parasiat i vystavić ich u šklanym chaładzilniku. Mastak ličyć, što Danija pavinna adčuć soram za svaje mietady vytvorčaści miasa.
Tym časam arhanizacyja OASA paviedamiła, što vyratavanyja parasiaty znachodziacca pad ich apiekaj, adčuvajuć siabie cudoŭna i pavodziać siabie, jak «viasiołyja maleńkija ščaniuki».
Čytajcie taksama:
«Ci možna ich karmić marozivam?» Źjaviłasia knižka pra toje, što jaduć žyvioły
Sud abaviazaŭ žančynu pradać svaje čatyry karovy kałhasu pad Homielem