BIEŁ Ł RUS

«Pšepšyk». Heta realny teh, pad jakim prapahanda piša pra vybary ŭ Polščy i raspalvaje niedavier da ich vynikaŭ

19.05.2025 / 20:38

Nashaniva.com

Vykarystoŭvajucca tehi #pšiepšik #duriatpolaka #polšabiezvybora #nievierojatnyjepolaki. 

Vybary prezidenta ŭ susiedniaj Polščy vyklikali nadzvyčajnaje ažyŭleńnie prapahandy.

Dziaržaŭnyja rajonnyja vydańni napiaredadni vybaraŭ apublikavali artykuły BiełTA z hučnymi zahałoŭkami: «Internet-upłyŭ, fondy Sorasa i Abama. Polšču napiaredadni vybaraŭ skałanaje mahutny palityčny skandał», «Troli i botafierma na polskich vybarach byccam by pracavali na Pucina: hrandyjozny skandał u Varšavie».

U svaju čarhu na staronkach «Minskaj praŭdy» analityk-kamunist Andrej Łazutkin zaŭvažaŭ na vybarach «raskoł i niazdolnaść vybrać lidara ŭ pieršym tury», «kožnyja vybary pačynajucca i zakančvajucca pahrozami pasadzić adzin adnaho».

«PiSaŭcaŭ (prychilnikaŭ partyi «Prava i spraviadlivaść», kandydatam ad jakoj ličycca aficyjna biespartyjny Karal Naŭrocki — red.) ličać mafijaj», «Tšaskoŭski — staŭlenik Brusiela», — tłumačyŭ analityk.

«Nasamreč adbudziecca sutyčka pamiž Vašynhtonam i Brusielem. I nie važna, što hałasy palakaŭ, jak kropla ŭ mory, rastvoracca ŭ ahulnym patoku palityčnych intryh. Hałoŭnaje — praces!» — adznačaje kanał Zachodniaha apieratyŭnaha kamandavańnia Minabarony «Na zapadnom rubiežie». Jany raźmiaścili až piać materyjałaŭ pad rubrykaj «Skandał na vybarach».

U dzień vybaraŭ u kanale źjaviłasia paviedamleńnie biez paznačeńnia krynicy infarmacyi pra toje, što «na adnym z vybarčych učastkaŭ namieśnik staršyni kamisii pačuŭ niešta padazronaje i vyrašyŭ pravieryć adnaho z členaŭ kamisii na ŭžyvańnie ałkaholu. Pavioŭ jaho na miedahlad, a toj — uciok! Vidavočna, ałkatestar u jahonyja płany nie ŭvachodziŭ. Na inšym učastku ŭ siabra kamisii naohuł 0,18 pramile vyjavili».

Akramia hetaha paviedamlajecca pra toje, što «mnostva hramadzian patrabujuć pierarabić biuleteni», bo ŭ ich abrezany vierchni pravy vuhał dla spraščeńnia vykarystańnia šryfta Brajla.

Voś jak infarmujuć pra vybary ŭ Polščy aŭtary kanała «Biełaruski front», jaki źviazvajuć ź ideołahami śpiecnaza Minabarony Biełarusi:

«U Bielska-Białaj raźjušany žmych pakusaŭ adnaho z členaŭ vybarčaj kamisii. Hałasavańnie ŭ hety momant nie spyniali. Sensu niama, bo ŭsio i tak zahadzia viadoma.

Tam ža, na ŭčastku ŭ pačatkovaj škole №33, pamior 84-hadovy vybarščyk. Heta ŭžo druhaja śmierć za sutki: raniej anałahičny vypadak zdaryŭsia ŭ Ščecinie.

 U Varšavie adzin z učastkaŭ evakujavali z-za pachu haru — uzharańnie nie paćvierdziłasia.

Jašče dvoje siabroŭ vybarčych kamisij prosta padčas hałasavańnia vyrašyli raskacić butelečku haračycielnaha. U stanie ałkaholnaha apjanieńnia ich adchilili ad elektaralnaj kampanii. Što i jak tam jany kantralavali, možacie mierkavać sami».

Akramia hetaha, kanał raźmiaściŭ zdymak nibyta vybarčaha biuletenia, u jakim ad ruki ŭniesiena proźvišča Łukašenki, padpisaŭšy: «Prahałasavali na vybarach u Polščy za sapraŭdnaha lidara»

U inšym paście «Biełaruski front» nakinuŭsia na adnaho z hałoŭnych pretendentaŭ na pasada prezidenta Rafała Tšaskoŭskaha. 

«Heta palityk, čyja karjera ciesna źviazanaja z zamiežnymi fondami i strukturami ŭpłyvu. U 1995 hodzie jon atrymaŭ stypiendyju fondu Džordža Sorasa — simvału zachodniaha ŭmiašalnictva. (…)

Zadača Tšaskoŭskaha zaklučajecca ŭ prasoŭvańni čužoha tradycyjnym polskim kaštoŭnaściam paradku dnia — ad ŁHBT da ŭzmacnieńnia militaryzacyi. (…) Tšaskoŭski — palityk, jakim kirujuć, a značyć, vybary ŭ Polščy — tolki farmalnaść, jakaja naviazanaja zvonku».

Napiaredadni vybaraŭ telehram-kanał «Nievalfovič», jaki źviazany z Radaj biaśpieki, uklučyŭ Polšču ŭ «śpis psieŭdademakratyj».

«Biełarusy viartajucca z Polščy ŭ Biełaruś. Pryčyny — da banalnaha prostyja: drennaja miedycyna, adsutnaść ruskaj movy i staŭleńnie da ich jak da adkidaŭ. Adnyja znajšli ŭ sabie siłu pryznać pamyłki i viarnulisia dadomu. Inšyja — da hetaha času ciarpiać źniavahi», — pišuć aŭtary.

Paśla pieršaha tura vybaraŭ telehram-kanały rajonaŭ raźmiaścili spasyłku na artykuł Łazutkina na sajcie «Minskaj praŭdy» pad hučnymi zahałoŭkami: «Falsifikacyi na vybarach u Polščy? Varšavu kałocić ad parušeńniaŭ i padazreńniaŭ».

«Paškodžanyja płomby, niepieraličanyja biuleteni, ihnaravańnie tajamnicy hałasavańnia… U Varšavie razharajecca hučny skandał: namieśnika vybarkama vydalili z učastku paśla zajaŭ ab parušeńniach. Paśla skandału žančynu vydalili i zamianili novym siabram kamisii. Usie parušeńni byli piśmova vykładzienyja ŭ pratakole kamisii, ale ŭ polskim CVK zajavili, što ničoha pra hety vypadak nie viedajuć. Zručna, praŭda?»

— koratka pierakazvajuć artykuł telehram-kanały i supravadžajuć tehami #pšiepšik #duriatpolaka #polšabiezvybora.

«Całkam imavierna, što ŭ stalicy sapraŭdy adbyvajecca nakrutka hałasoŭ za košt administracyjnaha resursu i ŭkidvańnia biuleteniaŭ za Tšaskoŭskaha. Adnak asnoŭny miechanizm ukidu, miarkujučy pa ŭsim — heta zamiežnaja akruha, jak było i ŭ vypadku z Małdovaj», — piša sam Łazutkin.

Akramia hetaha, na sajtach rajonak vyjšaŭ vialiki materyjał pad nazvaj «Ultrapravy siurpryz, Duda ŭ kubie i niapravilnyja biuleteni» aŭtarstva Vity Chanatajevaj ź BiełTA. Asobnaje miesca ŭ im adviedziena aśviatleńniu nibyta nadzvyčajnych parušeńniaŭ padčas vybaraŭ. 

Aŭtarka paviedamlaje, što z 17 maja zafiksavana bolš za 200 parušeńniaŭ cišyni, «pieravažna ŭ internecie», «polskaja apazicyja zajaviła, što vidavočnaje zamiežnaje ŭmiašańnie ŭ vybarčuju kampaniju z vykarystańniem internet-technałohij», «u sam dzień hałasavańnia, 18 maja, źjavilisia paviedamleńni pra padroblenyja biuleteni», «vybarščykam vydajuć niepraštampavanyja biuleteni», «machinacyi ź biuleteniami», «praštampavali tolki niekatoryja z hetych biuleteniaŭ, a nie ŭsie», «piačatka vyhladała tak, niby jaje padrabili».

Jak bačym, prapahanda choča stvaryć uražańnie, što vybary ŭ Polščy sfalsifikavanyja i apieratačnyja — dakładna takija ž, jakija jany ŭ sapraŭdnaści ŭ łukašenkaŭskaj Biełarusi. 

{DONATE_PAYPAL}

Čytajcie taksama:

Prezidenckija vybary ŭ Polščy: chto asnoŭnyja favaryty i što jany kazali pra Biełaruś

Čamu adnuška pana Ježy moža vyrašyć los vybaraŭ prezidenta Polščy. Što treba viedać pra pieršy tur hałasavańnia

U Polščy ŭ druhi tur vychodziać mer Varšavy Tšaskoŭski i historyk Naŭrocki 

Kamientary da artykuła