Jeŭropa ŭsio bolš schilajecca da dackaha padychodu ŭ mihracyjnaj palitycy, jaki raniej krytykavali
Padychod Danii da mihracyjnaj palityki, jaki raniej vyklikaŭ šmat krytyki, ciapier pastupova atrymlivaje padtrymku ŭ Jeŭrapiejskim Sajuzie. Jak kraina, što ciapier staršynstvuje ŭ Radzie ES, Danija prasoŭvaje svaju ideju stvareńnia tak zvanych centraŭ viartańnia — miescaŭ pa-za miežami Jeŭropy, kudy płanujecca nakiroŭvać mihrantaŭ, jakim admovili ŭ prytułku, piša Euronews.
Zdymak ilustracyjny. Fota: AP Photo/Petros Giannakouris
Raniej Kapienhahien abvinavačvali ŭ parušeńni pravoŭ čałavieka i mižnarodnaha prava, ale źmiena palityčnych nastrojaŭ u Jeŭropie zrabiła žorstki padychod da mihracyi bolš pryvabnym dla inšych krain.
Ministr mihracyi Danii Kore Dziubvad adznačyŭ, što try hady tamu ichni padychod padtrymlivaŭ tolki aŭstryjski ministr, a ciapier kolkaść prychilnikaŭ vyrasła. Jon padkreśliŭ, što treba demakratyčna kantralavać mihracyjnyja patoki.
Choć prajekt ciapier padtrymlivaje i Jeŭrakamisija, zastajucca niavyrašanymi pytańni jaho finansavańnia i techničnaj realizacyi. Niekatoryja pravaabarončyja arhanizacyi krytykujuć inicyjatyvu jak nieetyčnuju i darahuju dla padatkacielščykaŭ.
U adkaz Kapienhahien śćviardžaje, što taki žorstki padychod — adziny sposab utrymać uładu ŭ rukach prahresiŭna-libieralnych uradaŭ. A z ulikam svajho staršynstva ŭ Radzie ES i aktualnaści temy mihracyi ŭ Bruseli Danija maje mocnyja pazicyi dla prasoŭvańnia svajho bačańnia palityki.