Usiaho ŭ čatyroch biełaruskich haradach mužčyn bolš, čym žančyn
Biełstat apublikavaŭ statystyčny ahlad da Suśvietnaha dnia mužčyn, jaki adznačajecca ŭ pieršuju subotu listapada. Pa źviestkach statystyki, u cełym pa Biełarusi na 1000 žančyn prychodzicca ŭsiaho 860 mužčyn (46,2 % ad ahulnaj kolkaści nasielnictva Biełarusi), ale jość i niekalki haradoŭ, dzie mužčyn bolš, čym žančyn.

Čatyry «mužčynskija» biełaruskija harady — Astraviec, Ivacevičy, Škłoŭ i haradski pasiołak Vidzy.
Kožny piaty mužčyna Biełarusi žyvie ŭ Minsku, u haradach i pasiołkach haradskoha typu žyvuć 77,4 % biełaruskich mužčyn, a ŭ vioskach i ahraharadkach — 22,6 %.
Siaredni ŭzrost biełaruskich mužčyn — 38,2 hoda, amal pałova ź ich pracuje (49,5 % zaniatyja).
Najbolšaja dola rabotnikaŭ-mužčyn u budaŭnictvie (86,8 %), transpartnaj dziejnaści, składziravańni, paštovaj i kurjerskaj dziejnaści (76,4 %) i ŭ sielskaj, lasnoj dy rybnaj haspadarcy (63,7 %).
35,4 % biełaruskich mužčyn majuć prafiesijna-techničnuju adukacyju, 28,5 % — vyšejšuju, 18,7 % — siaredniuju śpiecyjalnuju.
Siaredni ŭzrost ustupleńnia biełaruskaha mužčyny ŭ šlub pa stanie na 2021 hod — 28,6 hoda, prytym u sielskich žycharoŭ jon na paŭhoda bolšy (29 hadoŭ), čym u haradžan (28,5).
-
Pamierła 32‑hadovaja dyzajnierka Volha Šaŭcova — amal pałovu svajho žyćcia jana zmahałasia z ankałohijaj
-
Novy kanflikt vakoł «Pahoni». Litoŭcy vinavaciać biełaruski futbolny kłub u kradziažy ich simvoliki
-
U Vaŭkavyskim rajonie žycharku vioski aštrafavali za vialikuju kolkaść katoŭ. Ale jurystka dapamahła adbicca
«Ludziej prymušali dumać, što ničoha nikoli nie źmienicca». Chto taki antykamunist Łasła Krasnaharkai, jaki atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju pa litaratury?

Kamientary
ale sama maci raskidvała na mianie karty taro) i kazała - u ciabie tolki kaziaroh. ničoha inšaha ja nie baču
no... mnie nie nraviatsia kozierohi. i nie nravitsia vašie imia. a hłavnoje - nie nraviatsia vaši hłaza