Vijahra moža stać paratunkam i dla žančyn — ale ŭ inšaj prablemie, ličać navukoŭcy
Vijahru vykarystoŭvajuć nie tolki dla palapšeńnia mužčynskaj patencyi.

Za apošnija hady daśledčyki vyjavili, što preparat i jaho dziejučaje rečyva siłdenafił moža źnižać ryzyku sardečnych zachvorvańniaŭ, insultu i dyjabietu, a taksama vykarystoŭvacca pry lačeńni pavialičanaj prastaty.
Ciapier navukoŭcy źviarnuli ŭvahu i na prablemu, ź jakoj sutykajecca vielizarnaja kolkaść žančyn, — dysmienareju, abo balučuju mienstruacyju. Havorka idzie nie prosta pra dyskamfort, a pra mocnyja boli ŭnizie žyvata i tazavaj vobłaści, jakija mohuć addavać u śpinu i ściohny. Častku žančyn padčas mienstruacyi taksama mučać młosnaść, vanity, dyjareja, hałaŭny bol, stomlenaść, niervovaść i hałavakružeńnie.
Siońnia asnoŭnymi mietadami baraćby z dysmienarejaj zastajucca harmanalnaja kantracepcyja, biezrecepturnyja abiazbolvalnyja nakštałt niesteroidnych supraćzapalenčych preparataŭ, a taksama chatnija srodki — naprykład, hrełka. Ale jany dapamahajuć nie ŭsim.
U ciažkich vypadkach žančyny časam vymušanyja iści na histerektamiju — apieracyju pa vydaleńni matki. Takaja pracedura całkam spyniaje mienstruacyi, ale razam z hetym pazbaŭlaje mahčymaści mieć dziaciej.
Vydańnie The New York Post źviarnuła ŭvahu na daśledavańnie, praviedzienaje vučonymi z Charvatyi. U ekśpierymiencie ŭdzielničali žančyny va ŭzroście ad 18 da 35 hadoŭ, jakija pakutavali ad umieranaj abo mocnaj dysmienarei.
U papiarednich daśledavańniach užo vyvučaŭsia ŭpłyŭ vijahry na intensiŭnaść mienstrualnych bolaŭ. Navukoŭcy vyjavili, što preparat moža palahčać bol u vobłaści taza. Adnak pry pryjomie tabletak unutr u mnohich žančyn uźnikali pabočnyja efiekty — najčaściej hałaŭny bol. Tamu daśledčyki vyrašyli pasprabavać inšy sposab i ŭvodzili razavuju dozu ŭ 100 milihramaŭ vahinalna.
Jak adznačali aŭtary artykuła, apublikavanaha ŭ časopisie Human Reproduction, taki sposab uviadzieńnia vielmi efiektyŭny dla preparataŭ miascovaha dziejańnia. Kali leki traplajuć blizka da patrebnaha orhana, heta dapamahaje pamienšyć pabočnyja efiekty. Siarod hałoŭnych pieravah takoha sposabu — dobraje krovazabieśpiačeńnie i toje, što preparat nie prachodzić spačatku praź piečań.
Vyniki abnadziejvali. U žančyn, jakija atrymlivali siłdenafił, adznačałasia źmianšeńnie bolu i palapšeńnie kryvacioku padčas mienstrualnaha cykłu. Pry hetym daśledčyki nie zafiksavali surjoznych pabočnych efiektaŭ.
Adnak daśledavańnie tak i nie ŭdałosia davieści da paŭnavartasnaha zaviaršeńnia. U im uziali ŭdzieł tolki 25 žančyn: 13 atrymali preparat, astatnija — płaceba. Navukoŭcam nie chapiła ŭdzielnic, a paźniej prajekt straciŭ finansavańnie. Akramia taho, aŭtary daśledavańnia pryznali, što čatyrochhadzinnaje nazirańnie za pacyjentkami mahło być zanadta karotkim, kab acanić poŭny efiekt preparata.
Prablemy ź finansavańniem stali nie adzinaj pieraškodaj. Daśledčyki paviedamlali, što hrantavyja zajaŭki na vyvučeńnie pieradmienstrualnaha sindromu i mienstrualnaha bolu adchilalisia praź mierkavańnie, što takija prablemy nibyta pierabolšanyja abo niedastatkova značnyja dla surjoznaj navuki.
Tym nie mienš cikavaść da temy nie źnikła. U minułym miesiacy ŭ amierykanskim dziaržaŭnym rejestry kliničnych daśledavańniaŭ ClinicalTrials.gov, dzie publikujecca infarmacyja pra miedycynskija ekśpierymienty z usiaho śvietu, źjavilisia źviestki pra novaje daśledavańnie, jakoje płanujuć pravieści vučonyja z Čykaha (ZŠA).
Jany chočuć pravieryć, ci sapraŭdy vahinalna ŭviedzieny siłdenafił zdolny pamianšać praźmiernyja skaračeńni matki i palahčać bol padčas mienstruacyi. Pakul što daśledčyki tolki rychtujucca da naboru ŭdzielnic, ale sam fakt zapusku novaha kliničnaha vyprabavańnia śviedčyć, što ideju nie pakinuli.
Ciapier čytajuć
Unikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary