Sport

Kłub z vostrava, dzie žyvie 600 čałaviek, prabiŭsia ŭ asnoŭnuju sietku Kubka Francyi pa futbole

Futbolny kłub «Mikiełon», jaki bazujecca na vostravie Mikiełon — u archipiełahu Sien-Pjer i Mikiełon la bierahoŭ Kanady, prabiŭsia ŭ asnoŭnuju sietku Kubka Francyi pa futbole.

Płošča vostrava Mikiełon — 200 kvadratnych kiłamietraŭ, ale nasielnictva ŭsiaho 623 čałavieki. A voś vostraŭ Sen-Pjer mienšy pa pamierach (26 kvadratnych kiłamietraŭ, ale žyvie 5 500 čałaviek) i na Sen-Pjery skacentravana ŭsia infrastruktura. Fota: Wikimedia Commons 

«Mikiełon» zdoleŭ prajści ŭvieś adboračny etap i atrymać prava vystupić u Kubku Francyi, turnir pačynajecca z 1/128 finału.

Kłub reprezientuje vostraŭ, jaki znachodzicca niepadalok ad uźbiarežža Kanady, adnak administracyjna ŭvachodzić u skład Francyi. Na susiednim, bolšym vostravie Sien-Pjer žyvie prykładna piać tysiač žycharoŭ, tamu futbalisty pryvykli da sapraŭdy nievialikaj i vielmi kamiernaj padtrymki.

Ciapier ža kamandu čakajuć pieraloty praz Atłantyku na kožny kubkavy matč. Kali los źviadzie «Mikiełon» z adnym z hrandaŭ, naprykład, z «Pary Sen-Žermienam», francuzskim zorkam daviadziecca adpravicca ŭ padarožža ŭ amal nieviadomy dla bolšaści suajčyńnikaŭ kutok svajoj krainy.

Udzieł kalektyvu z takoj addalenaj terytoryi staŭ adnoj z samych jarkich historyj ciapierašniaj kvalifikacyi i, napeŭna, pryciahnie da archipiełaha ŭvahu zaŭziataraŭ z usioj Francyi.

Wikimedia Commons

Futbolnyja kłuby ź Sien-Pjera i Mikiełona ŭdzielničajuć u Kubku Francyi tolki ź siezona 2018/19. Ale dahetul hulali kamandy z vostrava Sen-Pjer. Za hety čas nivodnamu ź ich nie ŭdałosia pieraadoleć treci raŭnd, dzie jany sustrakalisia z kamandami z kantynientalnaj Francyi.

Novy rozyhryš asnoŭnaj stadyi Kubka Francyi pačniecca ŭ siaredzinie vieraśnia, losavańnie projdzie 23 žniŭnia

Kamientary

Ciapier čytajuć

Paćvierdziłasia hibiel ziacia rasijskaha hienierała pry vybuchu ŭ restaranie ŭ Maskvie

Paćvierdziłasia hibiel ziacia rasijskaha hienierała pry vybuchu ŭ restaranie ŭ Maskvie

Usie naviny →
Usie naviny

«Dakazvała, što ja — heta ja». Biełaruska zakazała BADy ŭ ZŠA — i daviedałasia, što pavinna polskaj dziaržavie bolš za 5 miljonaŭ dalaraŭ7

U Breście mužčyna zdymaŭ u piensijanierki žyllo, a raźličvaŭsia hrašyma, skradzienymi ź jaje siejfa

Siarhiej z Chojnikaŭ naźbiraŭ daŭhoŭ pa alimientach na radzimie i pajechaŭ šturmavać Vaŭčansk. Ale hrabavyja zabiare druhaja žonka — rasijskaja2

«Treba pryniać najstražejšyja miery!» U Salihorsku piensijanierka paskardziłasia na tyktokieraŭ, jakija zdymajuć tancy ŭ parku6

U Adesie sudzili biełarusku, jakaja abmaciukała pjanaha muža — jon pakryŭdziŭsia i pahražaŭ skončyć žyćcio samahubstvam12

U Hłybockim rajonie mužčynu daviałosia vyciahvać z bałota1

U centry Minska rychtujucca častkova adkryć most cieraź Śvisłač

Arhanizataraŭ «Tur de Frans» zaklikali praviarać biusthaltary viełasipiedystak25

Były hulec NCHŁ źniaŭsia ŭ «Adysiei»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paćvierdziłasia hibiel ziacia rasijskaha hienierała pry vybuchu ŭ restaranie ŭ Maskvie

Paćvierdziłasia hibiel ziacia rasijskaha hienierała pry vybuchu ŭ restaranie ŭ Maskvie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić