Kłub z vostrava, dzie žyvie 600 čałaviek, prabiŭsia ŭ asnoŭnuju sietku Kubka Francyi pa futbole
Futbolny kłub «Mikiełon», jaki bazujecca na vostravie Mikiełon — u archipiełahu Sien-Pjer i Mikiełon la bierahoŭ Kanady, prabiŭsia ŭ asnoŭnuju sietku Kubka Francyi pa futbole.

«Mikiełon» zdoleŭ prajści ŭvieś adboračny etap i atrymać prava vystupić u Kubku Francyi, turnir pačynajecca z 1/128 finału.
Kłub reprezientuje vostraŭ, jaki znachodzicca niepadalok ad uźbiarežža Kanady, adnak administracyjna ŭvachodzić u skład Francyi. Na susiednim, bolšym vostravie Sien-Pjer žyvie prykładna piać tysiač žycharoŭ, tamu futbalisty pryvykli da sapraŭdy nievialikaj i vielmi kamiernaj padtrymki.
Ciapier ža kamandu čakajuć pieraloty praz Atłantyku na kožny kubkavy matč. Kali los źviadzie «Mikiełon» z adnym z hrandaŭ, naprykład, z «Pary Sen-Žermienam», francuzskim zorkam daviadziecca adpravicca ŭ padarožža ŭ amal nieviadomy dla bolšaści suajčyńnikaŭ kutok svajoj krainy.
El AS Miquelonnaise, de Saint-Pierre et Miquelon, islas en la costa de Canadá de soberania francesa, supera la fase previa y jugará la copa francesa. De trata del equipo de Miquelon, la isla pequeña de 600 habitantes. La grande tiene menos de 5000 pic.twitter.com/mzU0fKdECc
Udzieł kalektyvu z takoj addalenaj terytoryi staŭ adnoj z samych jarkich historyj ciapierašniaj kvalifikacyi i, napeŭna, pryciahnie da archipiełaha ŭvahu zaŭziataraŭ z usioj Francyi.

Futbolnyja kłuby ź Sien-Pjera i Mikiełona ŭdzielničajuć u Kubku Francyi tolki ź siezona 2018/19. Ale dahetul hulali kamandy z vostrava Sen-Pjer. Za hety čas nivodnamu ź ich nie ŭdałosia pieraadoleć treci raŭnd, dzie jany sustrakalisia z kamandami z kantynientalnaj Francyi.
Novy rozyhryš asnoŭnaj stadyi Kubka Francyi pačniecca ŭ siaredzinie vieraśnia, losavańnie projdzie 23 žniŭnia
Ciapier čytajuć
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
Kamientary