Afiša1010

Dzień Polščy kala Ratušy — 5 žniŭnia

5 žniŭnia la Ratušy projdzie Fest «Dzień Polščy ŭ Minsku».

Minčan i haściej stalicy čakaje nasyčanaja i zajmalnaja prahrama mierapryjemstvaŭ, jakaja paznajomić z kulturaj i tradycyjami susiedniaj Polščy, jakaja sioleta adznačaje 100-hodździe adnaŭleńnia svajoj Niezaležnaści. 

Arhanizatary mierapryjemstva: Minski haradski vykanaŭčy kamitet, Pasolstva Respubliki Polšča ŭ Respublicy Biełaruś i Polski Instytut u Minsku. Hałoŭny partnior — firma «Atlas».

La minskaj Ratušy i na terytoryi Vierchniaha Horada ciaham dnia buduć pracavać roznyja tematyčnyja placoŭki, a ŭviečary naviedvalnikaŭ čakaje vydatnaja muzyčnaja prahrama ad chedłajnieraŭ z Polščy. Śvinh, tanha, davajenny polski džaz u sučasnych aranžyroŭkach vykanaje nadzvyčaj papularny sioleta ŭ Polščy i za jaje miežami «JAZZ BAND MŁYNARSKI-MASECKI», a na zakančeńnie viečara — unikalnaja źjava suśvietnaj muzyčnaj sceny, polskaje trya akardeanistaŭ «MOTION TRIO», muzyka jakich vyklikaje emocyi, paraŭnalnyja z uražańniami ad kłubnaj techna-viečarynki, akademičnaha kancerta ci navat rok-kancerta.

Na hałoŭnaj scenie vystupiać taksama vakalnyja i tancavalnyja kalektyvy polskaj dyjaspary ŭ Biełarusi. Dzionnaja muzyčnaja prahrama zavieršycca jaskravym vystupam polskich haściej — Moładzievaha duchavoha arkiestra z Hajnaŭki i efiektnym šou mažaretak.

Amataraŭ sportu čakaje papularnaja va ŭsim śviecie spartyŭnaja hulnia «Rynha», jakuju prydumaŭ palak Uładzimiež Stšyžeŭski bolš za 50 hadoŭ tamu. Na płoščy Svabody la restarana «Reniesans» naviedvalniki zmohuć paŭdzielničać u majstar-kłasach i konkursach, syhrać u pakazalnych matčach prafiesijanałaŭ i amataraŭ.

Žurek. Flački. Bihas. Znakamityja šef-kuchary z Polščy praviaduć majstar-kłasy pa pryhatavańni tradycyjnych polskich straŭ. Panazirać za cikavym tvorčym pracesam i pakaštavać prysmaki možna budzie ŭ dvoryku hatela «Manastyrski» (vuł. Kiryły i Miafodzija, 8). Na praciahu dnia fudkorty z polskimi tradycyjnymi stravami buduć taksama pracavać uzdoŭž płoščy Svabody.

Navukova-zabaŭlalnyja majsterni dla dziaciej i darosłych zaprašajuć u Karetny dvoryk la Archieałahičnaha muzieja «Vierchni horad». 

Łabaratoryja Maryi Składoŭskaj-Kiury pakaža zacikaŭlenym navukovaje šoŭ i zajmalnyja dośviedy ad muzieja ekśpierymientalnych navuk «EKŚPIERYmJeNtUS». Vobłaki ŭ prabircy, samarobnyja pietardy, parad roznakalarovych ahnioŭ, a kulminacyja prahramy — ździajśnieńnie mary kožnaha navukoŭca — stvareńnie viečnaha ruchavika!

Pradstaŭniki fakulteta tekstylu i vopratki Akademii vyjaŭlenčaha mastactva ŭ Łodzi praviaduć majstar-kłas pa eka-dyzajnie i paznajomiać z asnoŭnymi pryjomami ramiastva z vykarystańniem tkackich materyjałaŭ. Kožny achvotny zmoža stvaryć unikalnyja abjekty na miažy skulptury i tekstylnaha mastactva.

Adna z najbujniejšych u Polščy navučalnych ustanoŭ — Łodzinski ŭniviersitet — praviadzie navukovuju prezientacyju, demanstrujučy mahčymaści aŭtamatyzacyi pracesaŭ paŭsiadzionnaha žyćcia. Zacikaŭlenyja na praktycy paznajomiacca ź ciepłavizijnaj kamieraj, 3D-pryntarami i robatami, a taksama mabilnymi prykładańniami dla dystancyjnaha kiravańnia.

Małodšych naviedvalnikaŭ festu napeŭna zacikavić kalarovaje padarožža «Razmaluj Polšču». Impravizavanaja vandroŭka pa vialikaj karcie krainy adkryje cikavyja fakty pra historyju, hieahrafiju, pryrodu i žycharoŭ Polščy. Pryjemna i viesieła bavić čas dzietak zaprašaje taksama dziciačaja placoŭka ad fabryki cacak «Paleśsie», jakaja raźmieścicca na płoščy Svabody.

Pad viečar na Karetnym dvoryku (vulica Kiryły i Miafodzija, 8) polski teatr «Nikoli» z Krakava pradstavić hledačam vuličny śpiektakl «Impresarya» — napoŭnienuju mastackimi vobrazami historyju talenavitych artystaŭ, jakija trapili ŭ niebiaśpiečnuju pastku sučasnaha śvietu.

I urešcie, dzie i jak vyvučyć polskuju movu rasskažuć i pakažuć na moŭna-adukacyjnym kirmašy, jaki budzie pracavać na art-terasie za kancertnaj załaj «Vierchni horad», z boku vulicy Enhielsa. Tut možna budzie paznajomicca z roznymi navučalnymi prahramami, paŭdzielničać u moŭnych hulniach i konkursach, a taksama nabyć knihi polskich aŭtaraŭ u pierakładzie na biełaruskuju movu. 

Kamientary10

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrecyi sudziać 55‑hadovuju vyčvarenku ź Biełarusi, jakaja prymušała dziaciej tancavać hołymi i zdymała porna ź imi5

Pad Kijevam znajšli cieła žančyny, jakuju rasšukvali za zamach u Manaka na ŭkrainskaha kryminalnaha biznesmiena8

Cichanoŭskaja: Kali buduć svabodnyja vybary, ja ŭ ich udzielničać nie budu. Ale ciapier nie čas kankuravać46

Budanaŭ: Łukašenka pačuŭ pieraściarohi Ukrainy. Nie baču pahrozy nastupu z boku Biełarusi10

U Hrodnie pradajuć unikalnuju kvateru, jakoj moh by pazajzdrościć Karłsan12

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie19

Šedeŭr Marka Šahała «Nad horadam» upieršyniu pryjedzie ŭ Biełaruś2

Čym zojmucca vypuskniki biełaruska-kitajskaj prahramy, jakuju skončyŭ Kola Łukašenka3

U Ščučynskim rajonie znajšli pažyłoha hrybnika, jaki try dni błukaŭ u lesie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić