Rudkoŭski: Łukašenka ŭsurjoz zadumaŭsia ab sychodzie z pasady
Pramova Alaksandra Łukašenki na Usiebiełaruskim narodnym schodzie śviedčyć, u pieršuju čarhu, pra toje, što jon sam i jaho atačeńnie surjozna dumajuć ab sychodzie z pasady kiraŭnika dziaržavy.
Adpaviednaje mierkavańnie ŭ kamientary «Palitrynhu» ahučyŭ akademičny dyrektar niezaležnaha Biełaruskaha instytuta stratehičnych daśledavańniaŭ (BISS) Piotra Rudkoŭski.
«Viadoma, heta nie ad lohkaha žyćcia (situacyja padciskaje), ale zajavy ab sychodzie z prezidenctva — heta nie pustoje. Havorka tut nie idzie pra 2021 hod, ale dzieści pamiž 2022 i 2025 hadami», — rastłumačyŭ jon.
Bolš za toje, źviarnuŭ uvahu Rudkoŭski, Łukašenka źbirajecca zajmieć jak minimum dźvie padstrachoŭki na vypadak svajho sychodu z pasady kiraŭnika dziaržavy.
«Pieršaja: nadańnie Usiebiełaruskamu narodnamu schodu statusu «asnoŭnaha pradstaŭničaha orhana» — pra heta byŭ dadzieny vyrazny namiok. Ale toje, što nie było skazana, ale samoj saboj zrazumieła: u vypadku sychodu z prezidenctva Łukašenka atrymlivaje klučavuju pazicyju ŭ hetym orhanie (naprykład, pasadu hienieralnaha sakratara, ci jak jany zachočuć heta nazvać). Druhaja: na zakanadaŭčym uzroŭni praduchilić jaki-niebudź pieraśled jaho, jaho siamji i klučavych paplečnikaŭ. Akramia hetaha, Łukašenka spadziajecca pakinuć na pasadzie prezidenta (a biełaruskuju sistemu — paśla peŭnych vahańniaŭ — jon vyrašyŭ pakinuć prezidenckaj) nadziejnuju asobu, kahości nakštałt Takajeva ŭ Kazachstanie», — ukazaŭ jon.
U toj ža čas Rudkoŭski akcentavaŭ uvahu na tym, nakolki Łukašenku ŭdasca ažyćciavić zadumanaje.
«Heta budzie našmat składaniej, čym Nazarbajevu. Bo ŭ Nazarbajeva na momant sychodu byŭ našmat lepšy rejtynh, čym zaraz u Łukašenki, reputacyja ŭnutry namienkłatury, biznes-kołaŭ, a taksama na mižnarodnaj arenie ŭ Nazarbajeva była ŭ razy lepšyja», — rastłumačyŭ jon.
Reziumujučy, padkreśliŭ Rudkoŭski, za razmovami ab sychodzie Łukašenki z pasady staić «realnaje žadańnie znajści niejki najmienš zatratny dla reputacyi i biaśpiečny dla dalejšaha žyćcia varyjant, ale Łukašenka nie źbirajecca admaŭlajecca ad udziełu ŭ kiravańni dziaržavaj — jon ćviorda maje namier zachavać bolšaść ryčahoŭ kiravańnia».
«Nakolki jamu heta ŭdasca — heta ŭžo asobnaje pytańnie», — kanstatavaŭ jon.
-
Na mahile Viački Stankieviča na pomniku — ni słova pa-biełarusku. Voś pra što heta kaža nakont emihrantaŭ, emihracyi i «biełaruskaści ŭnukaŭ»
-
Lvoŭski: U Biełarusi nacyjanalnaje śviata — heta rycarskija turniry, u Rasii — sarafany i karahody
-
Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary