Ekspanaty ź likvidavanaj viaskovaj škoły narešcie znajšli novaje miesca ŭ Muziei biełaruskaha Paleśsia. Adnak u vielmi ŭrezanym farmacie.

Fotazdymki taho, jak ciapier vyhladaje ekspazicyja, apublikavaŭ u Threads naviedvalnik muzieja. Rečy Jaŭhienii Janiščyc vystavili ŭ Muziei biełaruskaha Paleśsia ŭ Pinsku. Usia spadčyna paetki, jakuju arhanizatary zmahli pradstavić naviedvalnikam, zaniała ŭsiaho dźvie palicy ŭ adnoj šklanoj vitrynie.
U kamientarach pad publikacyjaj karystalniki adznačajuć, što ŭ raniejšym viaskovym muziei zachoŭvałasia značna bolš cikavych ekspanataŭ. Ciapierašni farmat prezientacyi pamiaci paetki kamientatary nazyvajuć «soramam».


Historyja ź pierajezdam ekspazicyi ciahniecca ź minułaha hoda. Jak my pisali raniej, vosieńniu 2025 hoda škołu ŭ vioscy Parečča Pinskaha rajona zakryli. Mienavita tam Janiščyc vučyłasia ŭ starejšych kłasach i tam ža doŭhi čas pracavaŭ jaje muziej. Paśla likvidacyi navučalnaj ustanovy ekspanaty prosta skłali ŭ skrynki i advieźli ŭ Pinskuju rajonnuju biblijateku. Etnahrafičny muziej u susiedniaj vioscy Mierčycy tady admoviŭsia prymać hetyja rečy, niahledziačy na najaŭnaść svabodnych płoščaŭ.


Paśla taho jak situacyja nabyła značny hramadski rezanans, u spravu ŭmiašałasia Ministerstva kultury. Viedamstva paličyła metazhodnym pieradać Narodny muziej Jaŭhienii Janiščyc mienavita ŭ Muziej biełaruskaha Paleśsia. Tady paviedamlałasia, što dziaržaŭnaja ŭstanova pahadziłasia pryniać ekspanaty, adnak maštab i farmat ich ekspanavańnia na toj momant nie ahučvalisia.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆUnikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary