Na Akreścina ŭklučali pieśni Cimy Biełaruskich, bo jon siadzieŭ tam na sutkach
Paśla vychadu ź CIP i IČU Akreścina mnohija raskazvali, što praciahły čas na paŭtory hrali 5 piesień Cimy Biełaruskich.

Jak stała viadoma «Našaj Nivie», u hetyja dni sam muzyka znachodziŭsia na Akreścina:
Cimu pakarali niekalkimi sutkami za parušeńnie padčas adbyćcia chatniaj chimii (Cima Biełaruskich — sapraŭdnaje proźvišča Marozaŭ — u krasaviku atrymaŭ 2 hady «chatniaj chimii» za nabyćcio narkotykaŭ).
Ciapier Cima na voli, za što kankretna pakarali śpievaka nieviadoma.
Pa našaj infarmacyi, paśla vychadu Cimy, jaho treki pierastali ŭklučać na Akreścina.
Pry nieadnarazovym parušeńni praviłaŭ «chatniaj chimii» asudžanamu mohuć pahoršyć režym adbyćcia pakarańnia i adpravić u kałoniju.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary