Navuka i technałohii

Navukoŭcy nazvali krainy, dzie možna schavacca ad nastupstvaŭ jadziernaj vajny

Jadziernaja vajna — kanflikt, u jakim niama pieramožcaŭ. Ale ž jość niekalki krain, jakija chacia b majuć bolš šansaŭ vyžyć paśla atamnaha apakalipsisu, i hetyja krainy — Arhiencina i Aŭstralija.

Vypraboŭvańnie vadarodnaj bomby. Fota: getarchive.net

U časopisie Nature Food źjaviŭsia detalny analiz mahčymych nastupstvaŭ jadziernaj zimy. Tak nazyvajuć hipatetyčnuju źjavu, kali paśla abmienu jadziernymi ŭdarami pačnucca vializnyja vohniennyja bury i ŭ atmaśfieru trapić dastatkova sažy, kab soniečnyja promni nie traplali da ziamli, piša The Times.

U vyniku tempieratura na ziamnoj pavierchni źnizicca na praciahły čas, i heta moža mocna pavialičyć kolkaść achviar kanflikta. Akramia tych, chto zahinie niepasredna ad jadziernych udaraŭ, u kolkaść zahinułych mohuć trapić kala 5 miljardaŭ čałaviek, jakija zahinuć u bližejšyja hody paśla ataki ad jaje ŭpłyvu na klimat i sielskuju haspadarku.

Navat adnosna mały jadzierny kanflikt — naprykład, pamiž Pakistanam i Indyjaj — moža pryvieści da bolš čym miljarda śmierciaŭ praz vyklikany jadziernaj zimoj hoład, i bolšaść hetych śmierciaŭ buduć mieć miesca daloka ad krain-udzielnic kanflikta. Dadadzim da hetaj ličby jašče 50-100 miljonaŭ tych, chto zahinie niepasredna ad jadziernych udaraŭ.

Navukoŭcy śćviardžajuć, što va ŭmovach jadziernaj zimy bolšaść krain i blizka nie zdolejuć prakarmić svajo nasielnictva. Naprykład, Jeŭropa, Azija i Paŭnočnaja Amieryka, pa mierkavańni vučonych, zhubiać u vyniku hołada nie mienš čym 80% svajho nasielnictva. Dla Biełarusi ličba zahinułych uvohule składzie 100%.

Ale ž jość krainy, dzie ŭvohule nichto nie zahinie ad jadziernaj zimy. Heta Arhientyna, Aŭstralija i niekatoryja terytoryi ŭ centralnaj Afrycy. U hetych krainach vyroščvajuć u vialikaj kolkaści bolš ustojlivyja ziernievyja kultury (naprykład, pšanicu), i nasielnictva hetych krain nie nadta vialikaje. Ź inšaha boku, i tam, chutčej za ŭsio, pačnucca prablemy ŭ vypadku suśvietnaha hoładu — naprykład, u hetyja krainy jaŭna pajeduć miljony biežancaŭ.

«Kazać, što my ŭsie pamrem, — dakładna niapravilna». Ekśpiert pra mahčymyja nastupstvy jadziernaj vajny

Stvareńnie jadziernaj zbroi: ad «vajennaha» atama da «mirnaha» i nazad?

Što budzie rabić Zachad, kali Pucin naniasie jadzierny ŭdar? Jość try varyjanty, adzin ź ich katastrafičny dla Biełarusi

Kamientary

Ciapier čytajuć

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała18

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała

Usie naviny →
Usie naviny

«Babulki chutka pačnuć bicca». Ludzi zajmajuć čarhu pa pradukty aŭtałaŭki z šostaj ranicy1

U lesie pad Bierlinam znajšli tajnik sa zbrojaj. Raźviedka Hiermanii ličyć, što jana pryznačałasia dla zabojstvaŭ pa zakazie Rasii3

USU z Wildberries pierajšli na Ozon17

Navukoŭcy prapanujuć adnavić Aralskaje mora i zarabić na hetym2

Minčuk zamiest taksi pajechaŭ z hulanki dachaty na spadarožnaj mašynie. Heta abyšłosia jamu bolš čym u 400 rubloŭ1

U Indaniezii niekalki čałaviek publična adłupcavali za seks pa-za šlubam16

Zaviaršajecca rekanstrukcyja «Karablika» — samaha admietnaha korpusa BNTU3

Mužčyna sam sabie pryhatavaŭ kaktejl. Heta kaštavała jamu žyćcia1

U Hrodnie koła ahladu viečaram pieratvarajecca ŭ pryhožy śviatlivy ekran VIDEA

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała18

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić