«Rabiŭ meblu dla jacht, zvolniŭsia»: padrabiaznaści źniknieńnia taty Lizy z Mazyra, jakoj biełarusy sabrali na samyja darahija leki ŭ śviecie
Tydzień tamu ŭ Polščy źnik mazyrčuk Siarhiej Cierabaviec. Heta tata dziaŭčynki Lizy, jakoj nie tak daŭno biełarusy sabrali 1,8 miljona dalaraŭ na samyja darahija leki ŭ śviecie. «Naša Niva» vyśvietliła ŭ znajomych siamji niekatoryja padrabiaznaści hetaj historyi.

Apošnim časam Siarhiej Cierabaviec pracavaŭ u Polščy. Jon — stalar-stanočnik, i znajšoŭ u susiedniaj krainie pracu pa śpiecyjalnaści: rabiŭ meblu dla jacht.
Mužčyna zvolniŭsia z pracy i pavinien byŭ viarnucca da žonki i dziaciej (akramia Lizy ŭ siamji jość jašče dva starejšyja chłopčyki), ale biełaruskuju miažu tak i nie pierasiok.
Apošni raz Siarhieja bačyli ŭ Hdańsku (tam jon žyŭ i pracavaŭ) na aŭtavakzale PKS Gdańsk. Adtul jon mieŭ jechać na aŭtobusie ŭ Minsk. Ci sieŭ mazyrčuk u vyniku ŭ aŭtobus, siamja nie viedaje.
Jahonaja žonka Ludmiła vykazvaje siabram spadziavańnie, što Siarhiej moža być u Varšavie.
Polskaja palicyja zajmajecca pošukam biełarusa.
Siarhieju 41 hod, jahony rost 170 santymietraŭ, jon chudarlavy. Vałasy ciomna-rusyja ź siviznoj, vočy karyja. Na pravaj ruce ŭ jaho tatuiroŭka «za vas». Tych, chto niešta viedaje pra Siarhieja Cierabaŭca, prosiać paviedamić jaho žoncy.

5 krasavika adbyłosia toje, čaho ŭsia siamja čakała i dziela čaho pracavała doŭhi čas — Lizie, jakaja mieła dyjahnaz śpinalna-myšačnaja atrafija 2 typu, zrabili injekcyju Zolgensma. Ciapier dziaŭčynka adnaŭlajecca paśla miedycynskaj manipulacyi.
UPD. Siarhiej Cierabaviec znajšoŭsia ŭranku 18 krasavika. My paviedamim padrabiaznaści, kali jany stanuć viadomyja.
Ciapier čytajuć
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
Kamientary