Hramadstva1111

Marzaluk pra adnosiny z žonkaj: Chadžu na zadnich łapach

Deputat i historyk Ihar Marzaluk raskazaŭ pra svaju siamju i toje, ci karystajecca syn jaho deputackim statusam.

Žonka Marzaluka Alena pracuje viadučym navukovym supracoŭnikam u Muziei historyi Mahilova. Paznajomilisia jany na archieałahičnych raskopkach.

Marzaluk dzielicca: doma jon nie kamanduje.

«Chadžu na zadnich łapach. Naohuł, kali mužčyna lubić pa-sapraŭdnamu, jon imkniecca zrabić tak, kab taja žančyna, jakuju jon lubić, (…) adčuvała siabie abaronienaj i kab u jaje było minimum dyskamfortu ad usialakich mužčynskich vybrykaŭ i vychadak. Ja rozny doma. U mianie vybuchny charaktar, ja chaleryk. Ale ja starajusia być dobrym pa-maksimumie»,

— raskazaŭ historyk na prahramie BT «100 pytańniaŭ darosłamu».

Marzaluk kaža, što ŭ niekatorych rečach i nie imkniecca być hałoŭnym.

«Dapuścim, redki mužčyna samadastatkova vyznačycca ŭ kramie bieź śpisu, jaki jamu padrychtuje kłapatlivaja žonka. Jość rečy, dzie ja siabie nie adčuvaju kampietentnym, skažam tak».

«U Marzaluka šmat u čym kłasičnaja historyja «šerše la fam», mienavita žonka jaho ŭvieś čas padbuchtorvała vybivacca ŭ ludzi, pierajazdžać u Minsk, padtrymlivać uładu», — raskazvaŭ raniej «Radyjo Svaboda» mahiloŭski apazicyjanier.

Z synam Alhierdam u Marzaluka blizkija adnosiny.

«My ź im pajšli i zajmalisia razam Vin Čun kunh-fu, armiejskim rukapašnym bojem. (…) Na raskopki jon sa mnoj jeździŭ», — zhadvaje jon vychavańnie.

Alhierd Marzaluk. Fota: BiełTA

Ci časta syn Marzaluka karystajecca tym, što baćka deputat?

«Mnie było b soramna. A jak jon budzie karystacca? Ja što, kali jon vučyŭsia ŭ škole albo va ŭniviersitecie, chadziŭ jamu acenki vyprošvaŭ? (…) Kali ŭ ciabie jość pačućcio samadastatkovaści, ty nie budzieš nikoli prynižacca. Heta prykmieta słabaści. Kali chtości dumaje, što ja išoŭ prosta jak buldozier i prasieku rasčyščaŭ, nu, heta nie. Inšaja sprava, što ja staraŭsia pa maksimumie dapamahać u tym płanie, ukłaści ŭ jaho, kab jon i movy dobra viedaŭ, i ŭsio astatniaje, kab jon vyhladaŭ hodna».

Kamientary11

  • Padabcaśnik adnym słovam
    15.03.2025
    Kukałd, kažuć na zachadzie. A tak dyšaŭ, tak dyšaŭ...
  • Analityk
    15.03.2025
    Heta ž jak žonka pavinna była zaciukać, kab čałaviek, jaki nazvaŭ syna litoŭskim imieniem Alhierd i byŭ vidavočna natchniony ŭsioj toj ramantykaj, pajšoŭ u usłužeńnie ruskim???? Ech, kabiety kabiety, što ž vy z mužčynami robicie?..... Kastryrujecie.
  • Bieła-čyrvona-bieły
    15.03.2025
    Padabcaśnik adnym słovam, zatoje naš kukałd!

Ciapier čytajuć

Rybakoŭ: Biełaruś i ZŠA rychtujuć novyja kroki10

Rybakoŭ: Biełaruś i ZŠA rychtujuć novyja kroki

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp nazvaŭ Miadźviedzieva «byłym prezidentam-niaŭdačnikam» i paraiŭ sačyć za słovami7

U Biełarusi śmiarotnaść amal udvaja pieravysiła naradžalnaść5

«Treba raździalić adukacyju i biełarusizacyju». Niečakanaja prapanova historyka Cimocha Akudoviča29

Minčuk kupiŭ na aŭkcyjonie kvateru ź piensijanierkaj, jakaja dva hady naadrez admaŭlajecca vysialacca11

Kvietki, murał i tysiačy prychilnikaŭ. Jak prajšło raźvitańnie z Ozi Osbarnam u jaho rodnym Birminhiemie

Barmiena z Hrodna pasadzili za «raspalvańnie varožaści». Sprava ŭ kamientarach u telehramie — choć jon ich i vydaliŭ8

Minčuk paprasiŭ barystu abmianiać 250 rubloŭ — i pajšoŭ z prybytkam. Fokus trapiŭ na videa2

Biełaruskim ipešnikam upieršyniu za apošnija hady dumajuć palehčyć umovy pracy. Što płanujuć źmianić3

Lidar rasijskaha hurta «Ruki vvierch!» adkryvaje ŭ Mahilovie bar, dzie ŭsio budzie pradavacca za žukojny1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rybakoŭ: Biełaruś i ZŠA rychtujuć novyja kroki10

Rybakoŭ: Biełaruś i ZŠA rychtujuć novyja kroki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić