Hramadstva

U Radzie Jeŭropy abmiarkoŭvali prablemy biełarusaŭ z dakumientami

U Strasburhu padčas Kanhresu miascovych i rehijanalnych uład Rady Jeŭropy abmiarkoŭvali, jak uładam inšych krain vyrašać prablemy, što paŭstali praź niemahčymaść hramadzian Biełarusi atrymlivać novyja pašparty za miažoj.

Fota: «Naša Niva»

Padčas 49‑j siesii Kanhresu adbyłasia panelnaja dyskusija z udziełam delehacyi demakratyčnych sił Biełarusi (u jaje składzie byli pradstaŭniki Kaardynacyjnaj rady i narodnych ambasad).

Na sustrečy prezidentka Pałaty rehijonaŭ, vice-prezidentka Kanhresu miascovych i rehijanalnych uładaŭ Rady Jeŭropy i dakładčyca pa Biełarusi Siesilija Dałman Ejek raspaviała, što nieabchodna rabić, kab dapamahčy biełaruskim palityčnym mihrantam z praterminavanymi pašpartami.

Pieršy krok, jaki patrebna zrabić u hetym napramku, na dumki Siesilii, — heta zrabić tak, kab ułady jeŭrapiejskich krain pierastali patrabavać ad biełarusaŭ dakumienty, jakija tyja nie majuć mahčymaści pradstavić.

Siesilija taksama kazała pra nieabchodnaść sabrać najlepšyja prykłady taho, jak roznyja krainy vyrašajuć prablemy biełarusaŭ, jakija majuć praterminavanyja pašparty abo inšyja dakumienty.

Na pytańnie, jak być biełarusam, jakich, naprykład, u Litvie pryznali pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy praz toje, što ludzi kaliści pracavali na dziaržaŭnych pradpryjemstvach, Siesilija adkazała tak:

— Ja nie mahu skazać, jak dakładna vyrašyć «litoŭskuju prablemu», ale chaču adznačyć: u Jeŭropie źmianiłasia palityčnaja atmaśfiera. Heta adna z hałoŭnych prablem — jak hramadstva ŭsprymaje mihrantaŭ, uciekačoŭ, ludziej, jakija vymušana pakinuli radzimu. Ich časta prymajuć za pahrozu, choć na samaj spravie jany ŭciakli dziela biaśpieki.

Silvija adznačaje, što dobra bačyć heta na prykładzie rodnaj Šviecyi.

— Kanhres [miascovych i rehijanalnych uładaŭ Rady Jeŭropy] pracuje nad ustojlivaściu i ŭzajemnym davieram. My pakazvajem, što mienavita miascovaja demakratyja i supracoŭnictva pamiž ludźmi stvarajuć biaśpieku, a nie represiŭnyja miery. Mnie vielmi škada, što heta zakranaje biełarusaŭ, bo mienavita jany — biaśpiečnyja ludzi, jakija zmahalisia za svabodu i demakratyju.

Jana pryznała, što Jeŭropa nie była hatovaja spravicca ź situacyjaj, kali ŭ jaje centry panuje dyktatar.

— My časta kažam: «Nu, ničoha nielha zrabić», — kali havorka idzie pra ŭnutranuju situacyju ŭ Biełarusi. Ale ja dumaju, što my pavinny pracavać aktyŭna. Źviarnicie ŭvahu — bolš niama maršaŭ suprać Łukašenki ŭ Jeŭropie. Heta prablema. My havorym pra Vienhryju, Hruziju, inšyja krainy, ale pierastali havaryć pra Biełaruś. Tamu ja liču svajoj zadačaj — adnavić hetuju razmovu. Bo meta zaŭsiody adna — viarnuć Biełaruś u Jeŭropu: u Radu Jeŭropy, u Kanhres, u jeŭrapiejskuju siamju.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Taksist-mihrant z Wildberries udaryŭ biełarusku pa tvary — taja pierad hetym paprasiła zrabić muzyku cišej18

Taksist-mihrant z Wildberries udaryŭ biełarusku pa tvary — taja pierad hetym paprasiła zrabić muzyku cišej

Usie naviny →
Usie naviny

Dyrektara minskaha taksaparka zatrymali za raspaŭsiud narkotykaŭ

U Biełarusi moža źjavicca maroziva sa smakam salonych ahurkoŭ — užo jość dyzajn upakoŭki8

Vital Cyhankoŭ zapuściŭ analityčny prajekt «Cyhankoŭ. Vysnovy»6

Ukraina ŭpieršyniu źbiła rasijski źniščalnik z dapamohaj F-168

Maksim stanie chedłajnierkaj fiestyvalu Lidbeer3

Pamior paet Mikoła Kandrataŭ1

Aśpiranta BNTU zadnim dniom pazbavili prezidenckaj stypiendyi — bo trapiŭ pad palityčnuju kryminałku5

Štučny intelekt ad OpenAI vyjšaŭ ź izalavanaha asiarodździa i ŭzłamaŭ inšuju kampaniju padčas testu na kibierbiaśpieku7

U Baranavičach pastavili niestandartny znak, na jakim mužčyna paŭzie praz darohu. Što heta było?5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Taksist-mihrant z Wildberries udaryŭ biełarusku pa tvary — taja pierad hetym paprasiła zrabić muzyku cišej18

Taksist-mihrant z Wildberries udaryŭ biełarusku pa tvary — taja pierad hetym paprasiła zrabić muzyku cišej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić