Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca1313

Pra nieabchodnaść idealizmu

Roskvit karupcyi i kleptakratyčnaha aŭtarytaryzmu na postsavieckaj prastory – heta hratesknaje vyražeńnie ahulnaha hrubaha materyjalizmu i antyidealizmu, kali ŭ pahonie za hrašyma kiraŭniki dziaržavy pierastajuć zvažać na takija «idealistyčnyja cacki dla naiŭnych», jak pravy čałavieka ci vykanańnie Kanstytucyi

Napisaŭ dla «Novaj Eŭropy» pra niedachop idealizma ŭ postsavieckich hramadztvach, uklučna ź biełaruskim. Za dziesiacihodździ savieckaj akupacyi ź ludziej vytravili zdolnaść da niemateryjalnaj matyvacyi, da dziejańniaŭ, vyklikanych niejkimi idejnymi pamknieńniami.

Hramadzki aktyvist na postsavieckaj prastory ŭsprymajecca postsavieckim abyvatalem u lepšym vypadku jak dzivak («što, zaniacca bolš niama čym?» «što, bolš za ŭsich treba?»), a ŭ horšym vypadku jak «niedobranadziejny element».

Najbolšy biełaruski idealist z našych sučaśnikaŭ — heta, na moj pohlad, Zianon Paźniak.

*** «

Na postsavieckaj prastory ludziam składana ŭśviedamić, što ZŠA raspačali vajnu ŭ Iraku siarod inšaha i tamu, što važnym składnikam ich źniešniaje palityki jość raspaŭsiud demakratyi i abarona pravoŭ čałavieka.
Siudy ž adnosicca i nierazumieńnie taho, što jakija-niebudź kalarovyja revalucyi mahli być padtrymanyja Zachadam nie tolki z metaju pašyreńnia svajoj śfiery ŭpłyvu i pryviadzieńnia da ŭłady łajalnych palitykaŭ, ale taksama i z metaj sapraŭdy padtrymać demakratyčnyja svabody.

Miž tym viadomyja prykład Kanady, jakaja biez budź-jakoj vyhody dla siabie inicyjavała ŭ siaredzinie 1990-ch hh. zabaronu procipiachotnych minaŭ, i ščyraja inicyjatyva siarednich krainaŭ kštałtu Danii ŭ baraćbie sa źmienami klimatu.

Abarona pravoŭ čałavieka, niekaryślivaja dapamoha raźvivanym krainam — usio heta realnyja rečy na realnym paradku dnia mižnarodnaj palityki.
Na žal, hetyja rečy, zdajecca, pakul zajmajuć mała miesca siarod pryjarytetaŭ źniešniaj palityki krainaŭ SND. Bačycca, što kaštoŭnasny, etyčny aśpiekt u źniešniaj palitycy abmiažoŭvajecca chiba tradycyjnym nakiravańniem rasijskich vyratavalnikaŭ u rehijony stychijnych biedstvaŭ — rečču važnaj, ale niedastatkovaj.

Ale datyčyć heta nie tolki tradycyjnych kirunkaŭ etyčnaści, ale kaštoŭnasnych aryjenciraŭ u źniešniaj palitycy jak takich. Dekłaravanyja kaštoŭnaści «słavianskaha braterstva» (adkiniem pytańnie, nakolki słavianafilskuju/rusafilskuju rytoryku možna ŭvohule adździalić ad hieapalityki) ci pravasłaŭnaj duchoŭnaści časta vyjaŭlajucca prykryćciom dla materyjalistyčnych intaresaŭ, što demanstruje palityčnaja aktyŭnaść RPC ci historyja tak zvanaj Sajuznaj dziaržavy Rasii dy Biełarusi. Bolš za toje, heta datyčyć palityki nie tolki źniešniaj, ale ŭ pieršuju čarhu — unutranaj.

Roskvit karupcyi i kleptakratyčnaha aŭtarytaryzmu na postsavieckaj prastory (u supraćlehłaść aŭtarytaryzmu idejnamu, frankisckaha ci manarchičnaha kštałtu) — heta, zrešty, taksama hratesknaje vyražeńnie ahulnaha hrubaha materyjalizmu i antyidealizmu, kali ŭ pahonie za hrašyma kiraŭniki dziaržavy pierastajuć zvažać na takija «idealistyčnyja cacki dla naiŭnych», jak pravy čałavieka ci vykanańnie Kanstytucyi.»

Całkam

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

U baby Ani ŭ Čačerskim rajonie chata kruciejšaja za muziej. A sama jana śpiavaje, vyšyvaje i bieraže tradycyi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić