Kino22

«Parazity»: čornaja kamiedyja, jakaja ściraje miežy miž art-chausam i maśfilmam

Paŭdniovakarejskija «Parazity» atrymali hałoŭnuju oskaraŭskuju statuetku, a režysior Pon Džun-cho, viadomy ŭ siabie na radzimie, ale novy dla šyrokaha hledača, abyšoŭ u zvańni najlepšaha Tarancina i Skarseze.

Čakana i zasłužana. U hetym siurrealistyčnym filmie zvyčajnyja ludzi praz adčaj zdolnyja na bolšuju žorstkaść, čym supierzłačyncy, a žarści, jakija razharajucca pry karaskańni pa sacyjalnaj leśvicy, kruciejšyja za halivudskija.

Siužet «Parazitaŭ» taki. Biednaja karejskaja siamja žyvie ŭ syrym paŭpadvale. Ich adzieńnie i vałasy naskroź prapachli ziamloj. Z pracaj nie šancuje, z vyšejšaj adukacyjaj — taksama, i nie bačycca nijakich pierśpiektyŭ. Da taho času, pakul siabra maładoha Kiu Kima nie prapanuje jamu padmianić jaho na pracy repietytaram u bahaciejaŭ.

A Kiu prydumvaje, jak zaadno ŭładkavać tudy svaju siastru, maci i baćku. Dalej — čarada absurdnych, kamičnych situacyj. I pavučalny finał, hodny kłasičnaj prytčy.

«Parazity» napoŭnieny satyraj. Tut i tonki trolinh pakłanieńnia pierad usim amierykanskim (zamožnaja haspadynia ŭ zachapleńni, kali čuje, što budučaja nastaŭnica jaje syna vučyłasia ŭ Štatach), i śmiech z taho, jak pad vyhladam indyvidualnaha padychodu i kłuba dla vybranych možna vykałočvać šalonyja hrošy.

Film mietafaryčny. Kolki b lehiend ni stvarali Kimy vakoł svajoj siamji, jany nijak nie mohuć pazbavicca ad padvalnaha pachu, jaki vydaje haleču. Čym bolšy stanovicca padman, tym składaniej zachoŭvać tajamnicu. Z tymi, kaho ličyš voraham, davodzicca damaŭlacca, kab nie patanuć abodvum (a padać, akazvajecca, navat kali žyvieš u paŭpadvale, jość kudy). A kamień-talisman, jaki abiacaje siamji bahaćcie, prynosić niaščaście.

Čym dalej hladziš, tym bolš hublaješsia ŭ zdahadkach, chto ž tut «parazity». Biedniaki, jakija sprabujuć vysmaktać usio, što mahčyma, ź niedalokich bahaciejaŭ, ci bahaciei, jakija biazdumna raskidvajucca hrašyma i viernuć nos ad ludziej, nižejšych za ich pa pachodžańni?

Peŭna, hetyja składniki i stali pryčynaj trymfu «Parazitaŭ» spačatku na Kanskim fiestyvali, a ciapier — na premii «Oskar». Narešcie najlepšym kinaakademija pryznała nie prosta pryhožy miuzikł, a sacyjalny, niachaj i kamiedyjny, film.

Režysior Pon Džun-cho, atrymlivajučy statuetku, pažartavaŭ, što budzie pić da samaj ranicy. Badaj, heta moža stać pačatkam novaha siurrealistyčnaha siužetu.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes38

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska pieraviezła ŭ Jehipiet 84‑hadovuju maci: Navat cisk jak u kasmanaŭtki staŭ7

Piensii za asablivyja zasłuhi ciapier mohuć pazbavić za palityku, nie čakajučy suda1

Pa Minsku vieźli viertalot Mi-261

Jeŭropa abmiarkoŭvaje zabaronu sacsietak dla padletkaŭ4

Biełarusy z Polščy pabyli ruskimi ŭ filmie, jaki ŭziaŭ pryz u Kanach. Stužcy praročać naminacyju na «Oskar»4

Pamiatajecie historyju amierykanki, jakuju trymali ŭ komie paśla śmierci, kab nie spyniać ciažarnaść? Prajšoŭ hod: što ciapier ź dziciem24

U čym pryčyna našeścia žukoŭ pad Minskam?1

Dva mužčyny z mačete napali na naviedvalnikaŭ handlovaha centra ŭ rasijskim Krasnadary4

U Minzdaroŭja raskazali pra stan paciarpiełych ad udaru drona ŭ Branskaj vobłaści1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes38

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić